ČLÁNOK




Útoky USA by nemali vplývať na ekonomiku SR
9. októbra 2001

Útoky USA na Afganistan by nemali mať takmer žiaden vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky. Negatívne dôsledky útokov na domácu ekonomiku sú totiž limitované nízkym zahraničným obchodom medzi Slovenskom a USA. Slovenská ekonomika je skôr závislá od vývoja v krajinách Európskej únie a na zmeny v tejto oblasti reaguje citlivejšie.

„V súčasnom globálnom svete sa však recesia ekonomicky najsilnejšej krajiny dotýka takmer všetkých,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť. Ako dodal, možno preto očakávať určité spomalenie ekonomického rastu v EÚ a slabší zahraničný dopyt. To sa môže následne prejaviť na vyššom deficite bežného účtu Slovenska. „V porovnaní s neuskutočnením privatizácie SPP to však považujeme za zanedbateľnú hrozbu,“ povedal.

Podľa analytika ING Bank Jána Tótha však Slovensku „hrá do kariet“ nízka cena pracovnej sily. „Očakávam, že nadnárodné podniky neznížia produkciu v krajinách s lacnou pracovnou silou, ale v domovských krajinách, kde je drahšia,“ skonštatoval. Región strednej a východnej Európy je navyše stále atraktívnejším pre investorov, vzhľadom na dôveryhodnosť procesu integrácie do EÚ.

Globálnym faktorom pôsobiacim na vývoj hospodárstva je aj vývoj cien ropy. „Zatiaľ sme však nezaznamenali relevantné zvýšenie cien ropy a v prípade, že USA bude mať podporu arabských krajín, výraznejšie pohyby ani neočakávam,“ skonštatoval Kmeť. Podľa analytika Poštovej banky Pavla Poppa by sa cena ropy v prípade dlhodobého konfliktu mohla vyšplhať až k 40 USD za barel, v opačnom prípade očakáva cenu v pásme 20 až 24 USD za barel.

Vojenské útoky amerických a britských lietadiel na Afganistan síce priniesli zvýšenú volatilitu na finančných trhoch, z dlhodobého hľadiska je však podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora dôležitá skôr doba trvania konfliktu. „Otázkou tiež zostáva, či sa vyskytnú ďalšie teroristické útoky, ktoré by mohli posunúť ekonomiku USA do hlbšej recesie, čo by mohlo viesť rovnakým smerom aj ďalšie ekonomiky,“ uviedol Ódor.

Keďže vojnové konflikty patria medzi psychologické faktory spôsobujúce krátkodobé výkyvy na finančných trhoch, reagovali na ne akciové aj devízové trhy. „Obavy však neurčujú rovnovážnu úroveň ekonomiky z dlhodobého hľadiska, z tohto pohľadu sú dôležité fundamenty,“ skonštatoval Ódor. Ako však dodal analytik Slávie Capital Pavol Ondriska, negatívne očakávania a pokles podnikateľskej dôvery podkopávajú základy každej ekonomiky.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,341 0,020
GBP 0,840 0,003
HUF 391,900 2,050
CAD 1,483 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS