ČLÁNOK


,

Úradníci – rýchle šípy
15. februára 2003

Nestalo sa na Slovensku: Človek sa rozhodol predať dom a kúpiť si nový. Ani trocha ho z toho nebolela hlava. Zavolal realitnému maklérovi, dohodli si schôdzku. Stretli sa v banke, pravda, už v trojici s finančným poradcom. Po hodine si podali ruky, rozišli sa. Človek mal „vo vrecku“ všetko potrebné, mohol sa sťahovať. Najmä mal istotu, že dom, na ktorý si od banky musel aj požičať, nie je zaťažený hypotékami. O deň neskôr už držal v ruke výpis z katastra osvedčujúci, že je novým majiteľom nehnuteľnosti. To, čo sa zdá ako príbeh sci-fi, funguje vďaka centrálnemu registru, v ktorom sú prepojené údaje viacerých úradov a inštitúcií. Možno už skoro bude aj na Slovensku.

Dialóg s ministerstvami

Vlani v máji bol podpísaný dokument o spolupráci nórskej spoločnosti Norway Registers Development as (NRD) pri vytvorení národného centrálneho registra. „Odvtedy pokračuje dialóg s viacerými ministerstvami, diskutuje sa najmä o právnych podmienkach fungovania centrálneho registra,“ hovorí výkonný riaditeľ John Schjelderup Olaisen.

„Už predtým sme na Slovensku spolupracovali s ministerstvom spravodlivosti. Po viacerých konzultáciách s ďalšími inštitúciami vznikol návrh na vytvorenie centrálneho registra ekonomických subjektov,“ pripomína J. Olaisen a vysvetľuje, že má byť centrálou obchodného registra, živnostenského registra a niekoľkých ďalších. Centrálny register bude slúžiť na informovanie štátnej správy, právnických, ako aj fyzických osôb.

Projekt má svoju históriu, a nie je len projektom ministerstva hospodárstva, aj keď práve ono je teraz najväčšmi zainteresované. Kľúčovými hráčmi sú aj ministerstvo spravodlivosti, vnútra, Štatistický úrad a ďalšie inštitúcie. „Napríklad daňové úrady vstúpia do systému účtovným uzávierkami, čo je dôležité pre úplnosť informácií a schopnosť poskytovať podnikateľom a investorom základné informácie o subjektoch na Slovensku,“ zdôrazňuje J. Olaisen.

Snahu o národný register motivujú celkom prozaické dôvody. „Všetky zdrojové registre majú vlastné evidencie, ktoré sa v určitých momentoch rozchádzajú. Identifikácia spoločností alebo živnostníkov nie je jednoznačná. Vznikajú údajové duplicity. Prevládajúca je snaha unifikovať informácie a umožniť zdrojovým registrom, aby mohli navzájom verifikovať údaje a vytvoriť čosi ako bázu chybových informácií, ktorá umožní chyby odstraňovať. Cieľom teda je vytvoriť národnú databázu, z ktorej sa budú informácie čerpať. Odstráni sa tak napríklad stav, keď sú v registri zapísané firmy pod rovnakým názvom a zápis ich odlišuje len podľa miesta podnikania. Rovnako bude možné zistiť, či spoločníci firiem majú záväzky voči iným firmám alebo verejnoprávnym inštitúciám. Ide teda najmä o zreálnenie informácií a zaradenie registra do európskych štruktúr,“ pripomína J. Olaisen.

V 30 krajinách

Register pomôže zjednodušiť prácu všetkých úradov, ktoré zhromažďujú a distribuujú informácie. Z užívateľského hľadiska je zaujímavé najmä to, že informáciu, ktorú občan alebo firma raz vloží do systému, nemusí poskytovať opakovane pre každý úrad zvlášť. Aj preto sa musí špecifikovať spôsob nakladania s informáciami, aby boli presne vymedzené prístupové práva najmä pre chránené, osobné údaje.

„Východiskom by mohla byť konvencia z roku 1981, podľa ktorej Rada Európy upravuje rozsah a obsah verejných informácií a pravidlá na ich odlíšenie od súkromných údajov,“ hovorí J. Olaisen a pokračuje vysvetlením: „Neexistuje jednotný európsky názor o tom, čo je privátna a čo verejná informácia. Medzi krajinami sú významné rozdiely. Kým vo Švédsku sú takmer všetky informácie z daňových priznaní dostupné, v Nemecku je to naopak. Nórsky systém je niekde medzi. Pravdepodobne aj v budúcnosti sa budú rešpektovať národné zákony, ktoré sú aj stelesnením tradícií. Pritom nevyhnutné je rozlišovať medzi informáciami čisto privátnymi a podnikateľskými. Pre podnikanie sú rozhodujúce právne a ekonomické informácie, ktoré umožňujú partnerom poznať sa. Informácie o firmách, ich pozícii a výsledkoch hospodárenia by mali byť štandardne prístupné v rovnakom rozsahu v celej Európe.“

V Európe používa centrálny register 30 krajín. Existuje viacero modelov fungovania. Register môže byť verejnoprávnou i súkromnou inštitúciou. V niektorých krajinách patrí centrálny register pod nejaké ministerstvo, možná je aj kombinácia súkromného a štátneho vlastníctva, pričom v pravom zmysle slova pod pojmom vlastníctvo sa myslí len technológia, nie obsah registra. „Existuje niekoľko možností, predstaviť si možno hociktorú z nich. Náklady prevádzky, vývoj systému, udržiavanie v niektorých krajinách financuje štátny rozpočet. V iných krajinách štát iba prispieva. Vo Veľkej Británii sa register financuje sám, ostávajú mu všetky príjmy a sám hradí aj všetky náklady. Na Slovensku sa uvažuje o podobnom modeli s perspektívou, že časom by sa register mal stať súčasťou systému štátnej a verejnej správy,“ hovorí J. Olaisen.

Dôraz na ochranu

Informatické systémy sú príťažlivé najmä preto, že sú v podstate jednoduché a veľmi uľahčujú rozhodovanie. Informatici sa už naučili komunikovať s užívateľmi a dokážu im ponúkať „friendly“ riešenia, ktoré zvládnu aj ľudia bez špeciálneho vzdelania. V tomto prístupe sú na špičke najmä škandinávske krajiny. Jedna zo smerníc EÚ dáva povinnosť všetkým členským krajinám vytvoriť podmienky pre elektronickú registráciu do roku 2007. Teraz napríklad sa NRD angažuje na vyriešení tohto problému v Írsku.

Prepojenosť registrov možno vyvoláva aj obavy o zraniteľnosť systémov. „Technologická príbuznosť nemôže spôsobiť, že jedným narušením sa zníži ochrana všetkých vzájomne prepojených registrov. Registre musia byť otvorené, prístupné presne v takom rozsahu, ako je to potrebné, a musia v nich byť chránené presne tie informácie, ktorých ochrana vyplýva zväčša zo zákona. Ochrana sa dá technologicky zabezpečiť, rovnako nie je nevyhnutné, aby všetky systémy pracovali v jednom režime, stačí, ak sa vytvoria podmienky na vzájomnú spoluprácu,“ vysvetľuje J. Olaisen.

Zhruba rok už NRD rokuje s rôznymi inštitúciami. „V zásade všetci s myšlienkou centrálneho registra súhlasia. Bude potrebné vyriešiť napríklad otázky financovania, nájsť vyhovujúce spôsoby na určenie miery participácie.

V prvej fáze sa musia vytvoriť podmienky na efektívne fungovanie jednotlivých zdrojových registrov. Nebolo by dobré, keby vznikol pocit, že centrálny register má byť náhradou za čokoľvek, princíp vysvetľujeme ako kooperáciu a koordináciu. Nejde teda o splynutie. Centrálny register poskytne inštitúciám možnosť doplniť si všetky potrebné údaje, verifikovať ich. Pre verejnosť sa vytvoria podmienky, aby z jedného miesta mohla získať všetky informácie,“ zdôrazňuje J. Olaisen.

Integrácia registrov

NRD pôsobí od roku 1995. Vyše polovice akcií vlastnia privátni investori, Spoločnosť v odborných kruhoch považujú za jedného zo svetových lídrov v budovaní finančných infraštruktúr, manažérskych rámcov na regulovanie činností.

Firma má veľa projektov v strednej a východnej Európe, pôsobí v Latinskej Amerike, v Afrike. Osobitosťou sú právne služby súvisiace s informačnými technológiami.

Prakticky vo všetkých krajinách, kde NRD pôsobí, pracuje okrem budovania infraštruktúry aj na integrácii registrov. Najnovším projektom je modernizácia švajčiarskeho obchodného registra.

Nórsko nie je členským štátom Európskej únie, ale spoločnosť NRD sa zúčastňuje na vývoji registrov, najmä na ich vzájomnom prepojení. Spoločnosť bola jedným z hlavných aktérov pri práci na európskom nadnárodnom registri. Momentálne sa pripravuje projekt vybudovania nového európskeho elektronického systému, ktorý už bude obsahovať aj všetky komponenty pre široké využitie elektronického podpisu v komunikácii medzi podnikmi a inštitúciami krajín EÚ. Spoločnosť NRD je certifikovaným partnerom Európskeho obchodného registra, čo ju kvalifikuje na poskytovanie riešení prepojenia národných registrov do európskeho systému. Na toto riešenie má NRD autorské práva.

Centrálny register ekonomických subjektov by mal obsahovať údaje deviatich registrov, ktoré zostanú naďalej v nezmenenej podobe. Vznik registra je naplánovaný na dve etapy. V prvej fáze pôjde o prepojenie obchodného registra, živnostenského registra, registra osôb podnikajúcich podľa osobitného zákona, registra obyvateľov, registra bankrotov, a po čase aj registra účtovných uzávierok.

V druhej etape by sa do systému mal začleniť aj kataster nehnuteľností, register záložných práv na hnuteľný majetok a úverový register. Náklady projektu v odhadovanej výške 128 miliónov korún by mali byť financované z úverových zdrojov, pričom NRD ponúkla financovanie s garanciou Svetovej banky. To znamená, že nie sú potrebné žiadne štátne záruky.

Centrálny register bude verejne prístupný. Limitovaný však bude rozsah bezplatne poskytovaných informácií. Akciová spoločnosť, ktorá ho má spravovať, nebude jeho vlastníkom, ale iba distribútorom informácií. Pri ich rozširovaní bude musieť dodržiavať platné právne predpisy, najmä zákon na ochranu osobných údajov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 9. 2020

USD 1,174 0,005
CZK 27,007 0,027
GBP 0,917 0,001
HUF 362,050 1,030
CAD 1,563 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS