Ministri financií krajín G7 v stredu minulý týždeň vyhlásili, že vynaložia všetko úsilie, aby sa tragédia neprejavila problémami v svetovej ekonomike. Problémy budú však nevyhnutne dôsledkom vývoja v USA. Zastavenie ekonomickej činnosti v USA počas štyroch dní môže zmenšiť rast hrubého domáceho produktu tejto krajiny o 1%. Credit Suisse First Boston predpokladá, že ekonomická aktivita v mestách New York a Washigton sa koncom tretieho štvrťroka o 50% nižšia a v štvrtom štvrťroku o 20%. Niektorí ekonómovia predpokaldajú, že kvôli terostickým útokom sa môže hrubý domáci produkt v USA znížiť o 3%. To by sa samozrejme prejavilo aj na vývoji svetovej ekonomiky, pretože americká ekonomika má podiel na svetovom hrubom domácom produkte približne 25%. „Viac už nemá význam diskutovať o tom, či sa začala recesia v USA. Začala sa všade,“ hovorí Norbert Walter, hlavný ekonóm Deutsche Bank vo Frankfurte. Pravdepodobnosť celsvetovej recesie je veľmi pravdepodobná.

Američania sú najvýznamnejšími spotrebiteľmi v svetovej ekonomike. Pre väčšinu nadnárodných korporácií je americký trh práve tu. Je dosť pravdepodobné, že američania otrasení udalosťami New Yorku a Washingtone, budú kupovať v najbližšej budúcnosti menej jako to býva zvykom. Spotreba sa znížila napríklad aj v čase vojny v Perzskom zálive. Vtedy sa kvôli hrozbe terora začala depresia v odvetví turistického ruchu.

Teraz už však nejde o hrozby, ale o veľké ľudské obete na území samotných USA. Ťažko predpokladať reakciu spotrebiteľov v USA. Vplyv udalostí, ktoré znižujú dôveru spotrebiteľov je dosť rýchly. Niečo podobné jako teroristické útoky doposiaľ nebolo.

Výdavky spotrebiteľov sa znížia predovšetkým v oblasti dopravy, poistnom a bankovom sektore, priemysle zábavy. Letecké spoločnosti bú mať menej zákazníkov. Ľudia budú menej cestovať do veľkých miest a menej navštevovať masové podujatia v otvorenom priestore kde sa dajú predpokladať teroristické útoky. Letecké firmy majú v poslednom období straty kvôli rastu svetových cien ropy. Zníženie počtu cestujúcich bude pre menohé z nich poslednou ranou.

Aj v iných sektoroch ekonomiky sa dajú očakávať vážne straty. Už v tomto roku mali investičné banky a podielové fondy straty kvôli ospalému vývoju na kapitálových trhoch. Práve s ním súvisí spomalenie ekonomického rastu. V Európe budú mať najväčšie problémy poisťovne a banky, ktorých činnosť je spojená s operáciami s cennými papiermi a poisťovníctvom. Problémy môžu mať aj finančné spoločnosti, ktoré úverovali nákup leteckej techniky, alebo rozvoj hoteliérstva a cestvného ruchu.

O problémoch hovoria aj spoločnosti, ktorých činnosť na prvý pohľad vôbec nesúvisí s udalosťami pred niekoľkými dňami. Holandský pivný gigant Heineken, ktorý je v USA druhou najpopulárnejšou značkou po značke Corona, vyhlásil, že katastrofa v USA oslabuje finančné výsledky firmy v tomto roku.

Obavy majú aj spoločnosti y juhovýchodnej Ázie. Niektoré sú závislé od trhu v USA kde dopravovali svoju produkciu telecky. Straty z prípadnej recesie môže mať celý región, ktorý sa snažil pozviechať z krízy v rokoch 1997 až 1998. Krajiny v tejto oblasti sa spoliehajú práve na export do USA.

V Ázii si dobře pamätajú ako môžu katastrofy ovplyvniť ekonomickú aktivitu. V roku 1923 po zemetrasení v Tokiu, v ktorom prišlo o život 100 000 obyvateľov. Vtedy sa začala finančná panika, ktorá prispela ku kolapsu financií v Japonsku, ktorý prišiel štyri roky po zemetrasení.

Nádeje spojené s tým, že súčasná recesia nebude hlboká a nebude trvať dlho, súvisia s tým, že USA sa budúsnažiť obnoviť všetko v priamom a prenesenom význame tohto slova. Význam má aj to, že všetky vlády světa sa chcú vyhnúť najhoršiemu.