Uplynulý týždeň v slovenskej ekonomike priniesol záplavu hospodárskych výsledkov slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk v SR. Z nového opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS) im totiž vyplýva povinnosť zverejniť do konca apríla štvrťročné výsledky hospodárenia. Väčšina dotknutých bánk si túto povinnosť aj splnila, hovorcovia ostatných uviedli, že intenzívne pracujú na ich uverejnení a údaje by sa mali objaviť počas prvých májových dní.

Na Slovensku pôsobí 23 bánk a pobočiek zahraničných bánk. Banková rada NBS spomínané opatrenie schválila v závere vlaňajšieho decembra. Potrebu jeho prijatia odôvodnila tým, že predpis zabezpečí lepší prístup k informáciám o činnosti a finančných ukazovateľoch bánk, ako aj o zložení akcionárov, ktorí rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú a ovládajú ich činnosť. Klientom sa zároveň uľahčí rozhodovanie, ktorému bankovému subjektu dajú prednosť pri vykonávaní bankových obchodov. Zo zverejnených údajov vyplýva, že hospodárenie väčšiny bánk v SR sa medziročne zlepšilo.

V pondelok Fond národného majetku SR (FNM) v spolupráci s ministerstvami hospodárstva a privatizácie odštartoval privatizačný proces rozvodných energetických závodov a vyhlásil obchodné verejné súťaže na výber poradcov pri ich privatizácii. Poradcovia by mali zabezpečiť všetky služby súvisiace s predajom majetkovej účasti maximálne do výšky 49 % pri privatizácii transformovaných rozvodných spoločností. Tie vzniknú zo Západoslovenských, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov. Ministerstvo privatizácie navrhne v súlade so zákonom o veľkej privatizácii predať maximálne 49 % akcií do konca roka. Spôsob privatizácie aj určenie podielov vyčlenených pre privatizáciu posúdi práve privatizačný poradca. Výber strategického investora sa má začať koncom júla.

O niečo viac pokročila privatizácia najväčšej poisťovne v SR, kde už je známy poradca. Prezídium FNM v pondelok odsúhlasilo ako víťaza tendra na privatizačného poradcu Slovenskej poisťovne spoločnosť Deloitte & Touche. O post privatizačného poradcu prejavilo pôvodne záujem šesť uchádzačov. Privatizácia SP by sa mala uskutočniť súbežne s demonopolizáciou zákonného poistenia motorových vozidiel. Štát na predaj ponúkne 78,54-percentný balík akcií, ktoré v súčasnosti vlastní prostredníctvom ministerstva financií a FNM.

Na pondelkovom rokovaní zástupcov dvoch najvýznamnejších slovenských chemických firiem s rezortom hospodárstva sa našlo riešenie v otázke zvýhodnených cien plynu pre tieto spoločnosti. Duslo Šaľa a Chemko Strážske budú mať zrejme od začiatku júna opätovne zvýhodnené ceny plynu. Počnúc 1. májom najprv Slovenský plynárenský priemysel (SPP) zvýši obom podnikom ceny na úroveň ostatných veľkoodberateľov, teda 4,70 Sk za kubický meter plynu. Do konca mája však špeciálne vytvorená komisia zrejme odporučí zvýhodniť oba podniky buď špeciálnou tarifou alebo kategóriou. Rezort financií umožnil podľa SPP zmenou podmienok regulácie cien pre výrobnú spotrebu ukončiť zvýhodňovanie chemických podnikov. Tie by mali platiť od začiatku mája za plyn približne o 11 % viac, pričom v súčasnosti ich kubický meter plynu stojí 4,23 Sk. SPP chcelo zvýšením cien od mája do konca roka získať od Dusla a Chemka navyše takmer 100 mil. Sk.

Týždeň priniesol aj najnovšie údaje o vývoji platobnej bilancie SR. Podľa aktuálneho menového prehľadu NBS dosiahol deficit bežného účtu platobnej bilancie SR vo februári 3,102 mld. Sk. Tradične sa na ňom najvýraznejšie podieľalo pasívum obchodnej bilancie na úrovni 5,821 mld. Sk. Tento deficit kompenzoval prebytok v bilancii služieb v objeme 20,024 mld. Sk. Bilancia výnosov skončila vo februári v mínuse 95 mil. Sk, bežné transfery naopak vykázali aktívum 790 mil. Sk. V januári skončil bežný účet v mínuse 4,6 mld. Sk, keď januárový deficit zahraničnoobchodnej bilancie predstavoval 5,3 mld. Sk. Za celý minulý rok sa bežný účet ocitol v pasíve takmer 33 mld. Sk. Na tento rok predpokladá menový prehľad NBS deficit bežného účtu na úrovni 38,4 mld. Sk.

Z menového prehľadu ďalej vyplýva, že Slovenská republika vykázala ku koncu januára hrubú zahraničnú zadlženosť vo výške 10,664 mld. USD. Slovensko mierne znížilo zadlženosť oproti koncu decembra predchádzajúceho roku, kedy predstavovala celková hrubá zahraničná zadlženosť 10,804 mld. USD. Na jedného obyvateľa SR pripadol koncom januára dlh vo výške 1 995 USD. V priebehu prvého mesiaca pritom zadlženosť na obyvateľa klesla pod dvojtisícovú hranicu z 2 021 USD. Čistá zahraničná zadlženosť, čo predstavuje rozdiel hrubej zadlženosti a zahraničných aktív vo výške 7,6 mld. USD, dosiahla ku koncu januára 3,1 mld. USD. Čistý zahraničný dlh tak stúpol od začiatku roka o 0,2 mld. USD, na čom sa podieľali banky a podnikateľské subjekty.

Podľa najnovších informácií publikovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by mala Slovenská republika v tomto roku vykázať rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,8 % a v budúcom roku 3,6 %. Vlani predstavoval rast ekonomiky 2,2 %. OECD, ktorej členom sa Slovensko stalo v septembri 2000, tiež upozorňuje na možné zhoršenie deficitu verejnej vlády, aj vzhľadom na rozsiahle náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora. Vláda podľa OECD preto musí starostlivo dodržiavať disciplínu v rámci rozpočtových výdavkov. Podľa OECD silný rast priamych zahraničných investícií, ktoré sú odhadované za minulý rok vo výške 1,1 mld. USD, by mali pomôcť pokryť deficit bežného účtu Slovenska. Ten by mal podľa očakávaní OECD dosiahnuť v tomto roku 4,3 % HDP a v roku 2002 úroveň 5,1 % HDP.

Podľa informácie zverejnenej tento týždeň má Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) záujem kúpiť 19,9-percentný podiel akcií Slovenskej Sporiteľne (SLSP), ktorej majoritným vlastníkom je rakúska Erste Bank. Investícia EBRD má podľa zverejnených informácií podporiť proces reštrukturalizácie nového majoritného vlastníka SLSP, ktorý sa práve rozbieha.

V piatok ministerka financií podpísala s Európskou investičnou bankou (EIB) dohodu o poskytnutí úveru vo výške 34 mil. EUR na výstavbu dvoch rýchlostných štvorprúdových cestných komunikácií na Slovensku v okolí Novej Bane. Projekt počíta s výstavbou dvoch rýchlostných komunikácií v celkovej dĺžke osem kilometrov za výhodných úverových podmienok. Mal by vyriešiť dlhodobé problémy vyplývajúce z nedostatočného cestného spojenia medzi Bratislavou a Banskou Bystricou v úsekoch spájajúcich Hronský Beňadik s Novou Baňou a Novú Baňu a Rudno nad Hronom. Splatnosť úveru je dohodnutá na 20 rokov so štvorročným odkladom splátok. Ponúkaná úroková miera zodpovedá úverovému ratingu EIB na úrovni hodnotenia AAA a neziskovému charakteru banky. Slovensko neplatí žiadnu rizikovú prémiu a úver je ponúkaný za podobných podmienok ako je to obvyklé pri členských štátoch EÚ. EIB je najväčším veriteľom pri infraštruktúrnych projektoch v kandidátskych štátoch. Z celkového objemu doteraz poskytnutých 356 mil. EUR pre dopravné projekty na Slovensku 200 mil. EUR smerovalo do ciest, 141 mil. EUR išlo do železníc a 15 mil. EUR do projektov leteckej dopravy. Po podpise najnovšej dohody sa celková úverová angažovanosť EIB na Slovensku dostáva na úroveň 1,2 mld. EUR. EIB financovala na Slovensku aj modernizáciu plynovodu a zásobníkov plynu, dovybavenie tepelnej elektrárne Vojany na východe Slovenska, dobudovanie pevnej a mobilnej telekomunikačnej siete, výstavbu spaľovne odpadu a veľký závod na výrobu automobilov. EIB zabezpečuje aj úverové linky pre slovenský bankový sektor na financovanie investícií pre malé a stredné podniky. Doteraz EIB umiestnila v desiatich kandidátskych štátoch strednej a východnej Európy úvery za takmer 14 mld. EUR, najviac v Poľsku v objeme 3,8 mld. EUR.

Týždeň uzatvára pomerne optimistická sprava o vývoji nezamestnanosti v SR. Miera nezamestnanosti dosiahla podľa Národného úradu práce v apríli 19,32 %, čo znamená pokles o 0,90 percentuálneho bodu oproti marcovej hodnote 20,22 %. Miera nezamestnanosti v apríli pred rokom bola 19,72 % a medziročne sa tak znížila o 0,4 percentuálneho bodu.