Udalosťou uplynulého týždňa bola bezpochyby privatizácia štvrtiny Všeobecnej úverovej banky (VÚB). Vláda najprv v stredu rozhodla, že celý 15,96-percentný podiel Fondu národného majetku (FNM) v druhej najväčšej slovenskej banke získa Slovenská konsolidačná, ktorá ich spolu s ďalšími akciami zo svojho portfólia odpredá Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Medzinárodnej finančnej korporácii (IFC).

Predstavitelia slovenského ministerstva financií, IFC a EBRD napokon v piatok popísali dohodu o vstupe týchto medzinárodných inštitúcii do VÚB. Spolu získajú 25 % základného kapitálu tejto finančnej inštitúcie. Obidve inštitúcie zaplatia spolu 2,04 mld. Sk v rámci zálohovej platby, pričom cena bude dorovnaná po vstupe strategického majoritného vlastníka. Táto suma bude deponovaná na účte a nebude sa s ňou disponovať až do vstupu strategického investora. Medzinárodné inštitúcie tak zaplatia 629 Sk za každú z približne 3,244 mil. akcií.

Slovenská vláda chce predať celý svoj podiel vo VÚB a celý proces privatizácie by sa mal ukončiť ešte v tomto roku.

Svoju prítomnosť v slovenskom bankovom sektore plánuje EBOR posilniť aj zvýšením svojho podielu v Poľnobanke. Jej súčasný podiel predstavuje 3,8 % po tom, čo sa nezúčastnila navyšovania kapitálu Poľnobanky z technických príčin. Pravdepodobne do dvoch mesiacov však chce EBOR svoj podiel v tejto banke zvýšiť na 20 % formou kúpy akcií od talianskeho UniCredito Italiano, majoritného vlastníka Poľnobanky. Taliansky vlastník totiž upísal takmer všetky nové akcie, takže jeho podiel sa má po splatení zvýšiť na takmer 90 %.

V pondelok Porada ekonomických ministrov odporučila spôsob rozdelenia príjmov z privatizácie ďalšej slovenskej banky. Z takmer 18-miliardového výnosu z predaja Slovenskej sporiteľne (SLSP) by na výplatu dlhopisov malo byť použitých viac ako 4 mld. Sk. Na splatenie úverov so štátnou zárukou by sa malo použiť 4,3 mld. Sk a 4,239 mld. Sk by mal FNM použiť na splatenie svojich záväzkov. Zvyšok, teda asi 5 mld. Sk, bude ďalej viazaných na krytie skrytých strát. Vláda by o definitívnom rozdelení príjmov z privatizácie SLSP mala rozhodnúť na budúci týždeň.

Rozruch v pondelok spôsobilo vyhlásenie ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, podľa ktorého ak najneskôr do troch týždňov neuhradia Železnice SR (ŽSR) záväzky vo výške 1,46 mld. Sk voči rozvodným energetickým podnikom, resp. voči Slovenským elektrárňam (SE), pravdepodobne budú niektoré trakcie ŽSR odpojené od dodávok elektrickej energie. Ministerstvo zrejme nechce dostať svoje rozvodné podniky do červených čísiel tesne pred ich privatizáciou. Minister Harach však navrhuje „rozumnejšiu alternatívu“, aby najskôr štát uhradil svoje dlhy voči ŽSR, následne by mohli železnice splatiť svoje záväzky voči rozvodným energetickým podnikom. ŽSR navrhujú riešiť svoje záväzky voči energetickým rozvodným podnikom trojzápočtom medzi železnicami, SE a štátom v objeme 1,2 až 1,5 mld. Sk. Na základe analýzy súčasného stavu záväzkov dlžia železnice rozvodným závodom 1,6 mld. Sk, pričom Slovenské elektrárne sú dlžníkom štátu, no na druhej strane štát dlží železniciam za výkony vo verejnom záujme odhadom 10 mld. Sk

Najzaujímavejšou udalosťou utorkového dňa bol protest odborárov pre budovou Úradu vlády, ktorý nevyšiel celkom v súlade so zámermi organizátorov, najmä v dôsledku toho, že nebol vopred ohlásený. Odborári okrem iného protestovali proti neplneniu generálnej dohody na rok 2000, najmä v oblasti zamestnanosti a zvyšovania reálnych miezd.

Zdá sa, že vytvorenie nového štátneho úradu na dohliadanie nad verejnými súťažami nebolo úplne zbytočné. Úrad pre verejné obstarávanie v utorok opäť nariadil zrušiť vyhlásenú metódu obstarávania aj pri verejnej súťaži na obstaranie autobusov kategórie M3, organizovanú tentokrát pod taktovkou banskobystrického podniku SAD. Ten istý podnik však čoskoro vyhlási novú súťaž, pretože ho tým poverili ostatné podniky SAD.

Zaujímavou informáciou z utorka bola aj správa, podľa ktorej by France Telecom rád vstúpil do vytváranej spoločnosti Energotel. Hoci francúzsky záujemca svoj zámer oficiálne ešte neprezentoval, je zrejmé, že Ministerstvo hospodárstva mu takýto krok pravdepodobne neumožní, pretože jeho snahou je zvýšiť konkurenčné prostredia na slovenskom telekomunikačnom trhu.

V utorok sa skončil aj verejný prísľub na akcie Nafty Gbely. Nemecká Westfälische Ferngas (WFG) získala vo verejnom prísľube 10,9 % akcií. Podiel WFG na 3,231-miliardovom základnom imaní Nafty tak dosiahne 40 %. WFG sa svojich akcionárskych práv ujme do konca marca.

Svetová banka (SB) v utorok schválila návrh stratégie pomoci Slovenskej republike (Country Assistance Strategy – CAS) do roku 2003. Schválený dokument predpokladá tri verzie pomoci, a to v objeme až 765 mil. USD v prípade tzv. vysokej verzie, približne 415 mil. USD v základnej verzii a len 35 mil. USD pri naplnení tzv. nízkej verzie. Vzhľadom na preukázanú angažovanosť a budúce zámery vlády sa program SB vyvíja smerom k náročnejšej verzii scenára. V tejto alternatíve sa uvažuje s úverom na reštrukturalizáciu podnikov a bánk EFSAL v objeme 300 mil. USD a ďalšími prostriedkami až do výšky 765 mil. USD, ktoré by smerovali hlavne do reformy sociálnej oblasti a verejných služieb.

Získanie pomoci v maximálnej výške však predpokladá, že Slovensko splní všetky kritériá stanovené pre základnú verziu, a tiež presadí rýchlu implementáciu štrukturálnych reforiem. Tie okrem iného majú obsahovať ponuku predaja účasti štátu v plynárenstve, prípravu rozdelenia účasti štátu v ropnom priemysle, reštrukturalizačný programu v energetike v rámci privatizačnej prípravy, rozhodnutie vlády realizovať reformu financovania zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia a pokračovanie v implementácii uspokojivého antikorupčného programu.

Slovenská vláda bude ašpirovať na splnenie podmienok pre získanie úverových zdrojov zo SB v rámci vysokej verzie stratégie pomoci Slovensku CAS, podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša však bude Slovensko zrejme čerpať prostriedky iba vo výške navrhovanej základnej verzie. Odhady vicepremiéra síce hovoria o čerpaní sumy 415 mil. USD, ako však dodal, „bolo by dobré splniť náročnejšie podmienky, aby Slovensko mohlo v prípade potreby čerpať aj viac prostriedkov“.

Svetová banka oznámila, že očakáva zrýchlenie tempa ekonomického rastu ekonomiky SR. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal z úrovne z tesne pod 2 % v rokoch 1999 a 2000 postupne stúpnuť na 3,5 % v roku 2001 a v ďalších rokoch k úrovni 5 %. Miera kapitálových investícií by v roku 2001 mala pohybovať na úrovni 30 % z vytvoreného HDP.

V stredu ministerstvo dopravy konečne oznámilo termín konania tendra na predaj licencií FWA. Ten by mal byť vyhlásený možno už na budúci týždeň, keďže v pondelok dostane Telekomunikačný úrad od ministerstva príslušný pokyn. Slovensko sa tak čoskoro môže dočkať takmer štvrťmiliardového výnosu, ktorý deravej štátnej pokladni určite pomôže.

Vo štvrtok zverejnil štatistický úrad indikátory slovenskej ekonomiky za celý minulý rok. Stavebná produkcia v minulom roku medziročne klesla o 0,4 %. Celkový objem stavebnej produkcie predstavoval 69,5 mld. Sk. V decembri vlaňajšieho roka produkcia medziročne vzrástla o 11 % na 6,3 mld. Sk. Výsledkami sa tak potvrdili prognózy stavebných podnikateľov a analytikov, ktorí očakávali stagnáciu, prípadne mierny pokles produkcie. V priebehu vlaňajšieho prvého polroka totiž pretrvávalo znižovanie produkcie zaznamenávané aj v roku 1999, oživenie nastalo až v druhom polroku. Rok 1999 bol pre slovenské stavebníctvo krízový, keďže pokles produkcie vtedy predstavoval 25,8 %.

Maloobchodné tržby sa v minulom roku v porovnaní s rokom 1999 zvýšili v stálych cenách o 2,3 % na 481,1 mld. Sk. V decembri sa pritom tržby v maloobchode zvýšili medziročne o 10,1 % na 46,8 mld. Sk. Decembrový rast bol zároveň najvyšší v celom uplynulom roku, čo súvisí s agresívnym nástupom nových hypermarketov na trh v období pred Vianocami.

Reálna priemerná mesačná mzda sa v roku 2000 medziročne zvýšila len v pošte a telekomunikáciách o 6,3 %. V ostatných odvetviach nedosiahla úroveň roku 1999. Za uplynulý rok sa v priemere medziročne zvýšila zamestnanosť len vo vybraných trhových službách a v doprave. Výrazný pokles však zaznamenal počet zamestnancov pracujúcich v stavebníctve, ktorý sa znížil o 8,1 %, vo veľkoobchode, v maloobchode a tiež v priemysle.

Maďarský denník Napi Gazdaság uverejnil v piatok informáciu, podľa ktorej najstaršia maďarská banka OPT má záujem kúpiť vybranú stredne veľkú slovenskú banku. OTP uvažuje o kúpe zahraničnej banky pravdepodobne spolu s EBOR, z ktorej by vybudovala konkurencieschopnú inštitúciu na regionálnej úrovni. Analytici sa domnievajú, že OTP si pravdepodobne vyberie z pomerne širokého súboru slovenských bánk jednu inštitúciu, v ktorej vytvorí infraštruktúru pre moderné telefonické bankovníctvo a internetbanking, a to po akvizícii majoritného podielu za 3-7 mld. HUF a po uskutočnení relatívne menších následných kapitálových injekcií. Takáto transakcia by si však vyžiadala čas niekoľkých mesiacov, pretože by podliehala schváleniu zo strany slovenských úradov pre bankový dozor.

Záver najdôležitejších ekonomických udalostí týždňa opäť patril bankám. Akcionári na mimoriadnom valnom zhromaždení Devín banky schválili zvýšenie základného imania z 1 mld. Sk na 4 mld. Sk a zmeny v najvyšších orgánoch. Zvýšenie základného imania musí teraz schváliť centrálna banka. Do tejto banky by pravdepodobne vstúpiť minimálne dvaja zahraniční investori z Japonska. Vstup nových investorov a kapitálu by mal priniesť ďalšiu stabilizáciu banky a zvýšiť jej dôveryhodnosť.