Uplynulý týždeň schválila vláda Vyhlásenie o hospodárskej politike a prezentovala tak svoje zámery na ďalší rok. Zverejnené boli predpoklady zostavovania budúcoročného štátneho rozpočtu a viaceré makroekonomické údaje, ako napríklad údaje o vývoji zahraničného obchodu vo februári. Svoje minuloročné výsledky zverejnili významné podniky, ako je Slovakofarma, Nafta a dva rozvodné podniky elektrickej energie. Hovorilo sa i o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu a o zahraničných investoroch vstupujúcich na Slovensko.

Ministri na stredajšom rokovaní schválili Vyhlásenie o hospodárskej politike, ktorého obsahom sú konkrétne zámery slovenskej vlády pre obdobie nasledujúcich dvanástich mesiacov. Dokument je základom programu s názvom Staff Monitored Program (SMP), ktorý kabinet realizuje spolu s Medzinárodným menovým fondom.

Kabinet prijatím vyhlásenia vyjadril prísľub udržať deficit verejných financií pod 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) a realizovať paragraf 12 zákona o štátnom rozpočte iba pri splnení tejto podmienky. Spomínaný paragraf umožňuje navýšiť deficit verejných financií o ďalšie výdavky, hlavne na financovanie výstavby diaľnic, a to až do výšky takmer 5 % HDP. Vo vyhlásení sa vláda zaväzuje znížiť štátny dlh a štátom poskytované záruky a použiť privatizačné príjmy len na splatenie štátneho dlhu a realizáciu dôchodkovej reformy. Ďalšími záväzkami vlády sú zníženie počtu štátnych fondov z dvanásť na dva, vytvorenie daňového úradu pre veľkých daňovníkov, zefektívnenie bankového dohľadu a vytvorenie regulačného úradu. V tomto roku by mala byť ukončená privatizácia Investičnej a rozvojovej banky, vyhlásenie obsahuje tiež záväzok pokračovať v privatizácii energetiky. Otvorenou podľa I. Mikloša ostáva otázka prípadnej monopolizácie výkonu zdravotného poistenia.

Podľa predpokladov ministerstva financií SR, z ktorých vychádza pri zostavovaní štátneho rozpočtu (ŠR) na budúci rok, by mal HDP Slovenska v bežných cenách dosiahnuť v budúcom roku 1 072,9 mld. Sk. Deficit ŠR je pri príjmoch 184,3 mld. Sk a výdavkoch necelých 222 mld. Sk naplánovaný na 3,5 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 37,5 mld. Sk. Predpoklady budúcoročného rozpočtu vychádzajú z 3,6-percentného rastu HDP, priemernej inflácie na úrovni 6,8 % a nezamestnanosti 18,5 %. Do deficitu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok však nie sú zahrnuté výdavky na reštrukturalizáciu finančného sektora vo výške 8,49 mld. Sk. Schodok bude podľa ministerky tvoriť zhruba 90 % deficitu celého verejného okruhu v nasledujúcom roku. Požiadavky rezortov ho ale prekračujú o ďalších 35 mld. Sk.

Vo februári tohto roka sa zo Slovenskej republiky vyviezol tovar v hodnote 47,6 mld. Sk. Hodnota dovezeného tovaru dosiahla 53,4 mld. Sk. V porovnaní s februárom 2000 vzrástol vývoz o 17,1 % a dovoz o 21,5 %. Februárová zahraničnoobchodná bilancia tak skončila v mínuse 5,8 mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 2,5 mld. Sk. V januári predstavovalo záporné saldo zahraničného obchodu 4,7 mld. Sk, súhrnné pasívum tak za prvé dva mesiace tohto roka dosiahlo takmer 10,6 mld. Sk.

Februárová úroveň deficitu zahraničného obchodu podľa analytikov nie je dôvodom na pesimizmus a znepokojenie. V prípade reálneho naplnenia časového harmonogramu privatizácie na tento rok by mal totiž prebytok kapitálového a finančného účtu niekoľkonásobne pokryť deficit obchodnej bilancie. „Zároveň by nemalo dôjsť k narušeniu bezpečnej výšky devízových rezerv ani k tlaku na kurz koruny,“ skonštatoval analytik Tatra banky Róbert Prega. Ako uviedol analytik ČSOB Ľudovít Ódor, dôvodom vyššieho schodku obchodnej bilancie, na ktorý si zrejme budeme musieť zvyknúť, je predovšetkým oživenie domáceho dopytu. Nárast domácej spotreby bolo možné spozorovať už v prípade zverejnených údajov o hrubom domácom produkte za posledný kvartál minulého roka. „V súvislosti s oživením investičnej aktivity tiež stúpol dovoz strojov a zariadení,“ dodal Ódor. Ako dodáva analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian, medziročný nárast deficitu zahraničného obchodu tak neznamená, že opatrenia na stabilizáciu vonkajšej nerovnováhy mali len dočasný efekt.

Ceny priemyselných výrobcov sa vo februári tohto roku oproti januáru zvýšili o 2 %. Tempo ich rastu bolo o 1,7 percentuálneho bodu rýchlejšie ako v predchádzajúcom mesiaci. Vo vývoji sa v dôsledku zvýšenia regulovaných cien premietlo zrýchlenie rastu cien elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody o 6,8 %, produktov banskej a povrchovej ťažby o 3,9 % a cien produktov priemyselnej výroby o 0,9 %. V porovnaní s februárom 2000 ceny výrobcov v priemysle vzrástli o 8,9 %, pri raste cien elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody o 15,9 %, produktov banskej a povrchovej ťažby o 14,7 % a produktov priemyselnej výroby o 7,4 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov vo februári oproti februáru 2000 v úhrne vzrástli o 10,2 %, pri vyšších cenách živočíšnych výrobkov o 7,1 % a rastlinných výrobkov o 25,3 %.

Legislatívna rada vlády (LRV) vrátila Ministerstvu spravodlivosti SR na dopracovanie novelu Obchodného zákonníka. Ako uviedol predseda LRV a vicepremiér Ľubomír Fogaš, okrem doteraz dotknutých 350 ustanovení v utorok ministerstvo predložilo ďalších 34 zmien, neodstránilo rozpory s rezortom financií, v zákone absentuje jednotná terminológia a neúplné je porovnanie zhody s európskym právom. Novela obchodného zákonníka aplikuje päť smerníc Európskej únie. Zvyšuje ochranu malých akcionárov znížením definície minoritného akcionára z 10 a viac na 5 a viac percent, pričom dáva malým akcionárom právo zvolávať valné zhromaždenie. Posilňuje tiež ochranu tretích osôb vytvorením tzv. zbierky listín ako súčasti obchodného registra, v ktorej budú voľne prístupné informácie o spoločnosti vrátane spoločenskej zmluvy, znaleckých posudkov a účtovných dokladov. Oproti doterajšej praxi rozširuje možnosti exekúcie aj na podiel v obchodnej spoločnosti a v 20 ustanoveniach určuje podmienky zlučovania alebo rozdeľovania spoločností.

Vláda v stredu schválila návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Nový regulačný úrad by mal vzniknúť k prvému januáru budúceho roka a bude rozpočtovou organizáciou. Reguláciu cien elektrickej energie, plynu a tepla začne vykonávať začiatkom roka 2003. Strana demokratickej ľavice ustúpila od požiadavky, aby úrad iba navrhoval maximálne ceny energií, ktoré by následne podliehali schváleniu vládou. Ľavičiarom sa naopak podarilo presadiť svoju predstavu o jeho financovaní. Rezort hospodárstva totiž pôvodne presadzoval, aby bol príspevkovou organizáciou fungujúcou prevažne z prostriedkov od regulovaných subjektov.

Pracovná komisia na prípravu, koordináciu a kontrolu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) má rozhodovať o strategickom postupe procesu privatizácie podniku a o výbere jeho nadobúdateľa. Komisia prvý raz zasadala 16. marca, kedy sa jej členovia stretli s poradcom pre privatizáciu SPP, spoločnosťou Credit Suisse First Boston a oboznámili sa s predpokladaným postupom a časovým harmonogramom privatizácie.

Vláda v stredu schválila prevzatie štátnej záruky za úver pre FNM vo výške 250 mil. EUR (približne 10,85 mld. Sk). Z tejto čiastky by mal fond použiť 5,1 mld. Sk na vyplatenie splátky úveru so štátnou zárukou za Vodohospodársku výstavbu Bratislava a zvyšné prostriedky by mal fond použiť na vyplatenie dlhopisov. Organizátorom úveru sú Slovenská sporiteľňa a Credit Suisse First Boston.

Vláda v stredu schválila návrh nového zákona o bankách, ktorého cieľom je zosúladenie slovenskej bankovej legislatívy s príslušnými smernicami Európskej únie. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Viliama Vaškoviča právna norma posilní postavenie NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Ako agentúru SITA informoval podpredseda vlády SR pre legislatívu Ľubomír Fogaš, viceprezident Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu Johannes Linn pozitívne zhodnotil zastrešenie procesu reštrukturalizácie a privatizácie bánk novým zákonom o bankách.

Pasívne saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskym a potravinárskym tovarom predstavovalo za prvé dva mesiace tohto roka 3,47 mld. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa tak prehĺbilo o 1,053 mld. Sk. Podľa ústredného riaditeľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Dufalu, je aktuálna situácia varovná, pretože ak by tento trend pokračoval, pasívne saldo na konci roka by sa mohlo vyšplhať až na 20 mld. Sk. V súvislosti s opatreniami proti slintačke a krívačke sú navyše obmedzené aj vývozy hospodárskych zvierat a mäsa, zatiaľ čo obilné dovozy sa budú ešte realizovať v hodnote zhruba 1 mld. Sk.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) prisľúbili Západoslovenským energetickým závodom (ZSE), š.p. splatiť do 20. apríla polovicu z celkového dlhu 553 mil. Sk. Do konca mája by mali uhradiť celý záväzok spolu s faktúrami za február, marec a apríl. Po tom, čo sa ŽSR v stredu minulý týždeň dohodli na splátkach so Stredoslovenskými energetickými závodmi, š.p., úspešne sa skončili aj rokovania s Východoslovenskými energetickými závodmi, š.p.

Ministerka financií SR Brigita Schmögnerová a generálny riaditeľ Devín banky (DB), a.s. Pavel Rusnák v pondelok podpísali dodatok k minuloročnej mandátnej zmluve, ktorým sa predĺžil mandát banky na deblokácie ruského dlhu voči SR v objeme 60 mil. USD do konca tohto roka.

Strata DB za minulý rok pravdepodobne prekročí hodnotu 1 mld. Sk. Po pripravovanom zvýšení jej základného imania o 3 mld. Sk na 4 mld. Sk a zohľadnení očakávanej straty by mal vlastný kapitál banky predstavovať približne 2,5 mld. Sk. Banka plánuje po konzultáciách s audítorskou spoločnosťou Deloitte&Touche dotvoriť za minulý rok opravné položky a rezervy v celkovom objeme 800 až 900 mil. Sk, čo by malo dostatočne pokryť možné riziká.

Výsledky hospodárenia zverejnili počas týždňa dva rozvodné podniky elektrickej energie. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava dosiahli v minulom roku čistý zisk 109,2 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast takmer o 39,9 mil. Sk. Hospodársky výsledok firmy pred zdanením bol 321,2 mil. Sk.

Minister hospodárstva SR Ľubomír Harach a prezident spoločnosti Matsushita Audio Video Deutschland GmbH Joachim Reinhart podpísali vo štvrtok spoločné memorandum o porozumení medzi Vládou SR a spoločnosťou Matsushita o priamej investícii firmy na Slovensku. Vytvorením približne 1 000 pracovných miest v spoločnosti Matsushita Audio Video (MAV) sa zníži súčasná miera nezamestnanosti z 38 na 24 % už v budúcom roku. Ak v pondelok po návšteve Kovohút a MAV v Krompachoch povedal predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ešte pred dvoma rokmi boli Krompachy typickým príkladom neschopnosti riešiť otázky zamestnanosti. „Niet lepšieho miesta na pozitívnu ilustráciu úspešnosti reštrukturalizácie na Slovensku“, dodal premiér. MAV investovala do technológií v závode v Krompachoch minulom roku približne 6 mil. nemeckých mariek. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Jens-Uwe Niermeyera obrat v roku 2001 by mal dosiahnuť približne 97 mil. EUR. Ďalší rozvoj firmy si podľa generálneho riaditeľa vyžiada zlepšenie infraštruktúry nielen v meste, ale aj v regióne.