Uplynulý týždeň sa niesol v duchu diskusií o prípadnom zvýšení predajných cien zemného plynu pre veľkoodberateľov a o dopadoch tohto kroku. Nebola to však jediná nosná téma dní, ktorým dominovali makroekonomické údaje a rozhodnutia. Pozornosť sa sústredila na zasadnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ako aj na zverejnené údaje o peňažnej zásobe M2, platobnej bilancii a informácie z najnovšieho zverejneného Ekonomického výhľadu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Z mikroekonomiky prišla správa o ukončení procesu vstupu americkej spoločnosti U.S. Steel do VSŽ.

Slovenský plynárenský priemysel, š.p. (SPP) oznámil, že zvyšuje predajné ceny zemného plynu pre kategóriu veľkoodber k 1. decembru o 30 %. V zmysle príslušnej legislatívy sú predajné ceny pre všetkých odberateľov s výnimkou domácností regulované formou vecného usmerňovania. Znamená to, že SPP ako podnikateľský subjekt je oprávnený premietnuť do ceny ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk.

Rozhodnutie SPP o zvýšení ceny zemného plynu pre veľkoodberateľov je možné podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša ešte revidovať. „SPP má síce právo pristúpiť k tomuto kroku, ide však o veľmi citlivú otázku, ktorá má tiež politický rozmer,“ zdôraznil. Zdraženie plynu okrem toho doteraz nebolo prerokované na tripartite, jednostranný postup plynárov je preto v rozpore s dohodou sociálnych partnerov. O plyne v piatok rokoval I. Mikloš aj s ministrom hospodárstva Ľubomírom Harachom. Ten mu prisľúbil, že k úprave cien plynu dôjde až od 1. januára 2001. V tomto duchu bol Harach podľa Mikloša dohodnutý aj s predstaviteľmi SPP. Najbližšie rokovanie tripartity sa uskutoční 22. decembra, jeho predmetom už bude aj pripravovaná úprava regulovaných cien. Predtým podľa Mikloša cena plynu nestúpne.

Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) na svojom štvrtkovom zasadnutí rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. Sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody tak zostáva na úrovni 6,5 %, pre jednodňové refinančné obchody 9,5 % a pre dvojtýždňové repotendre s obchodnými bankami 8,25 %. Naplnili sa tak očakávania dílerov na peňažnom trhu, ktorí očakávali nanajvýš zmenu vo výške sadzby pri dvojtýždňovom repotendri. „Nezníženie dvojtýždňovej repo sadzby z 8,25 % na očakávaných 8 % je dôsledkom neistoty budúceho vývoja vnútorného dopytu a následne aj inflácie,“ povedal pre agentúru SITA analytik Tatra banky Robert Perga. Podľa neho nehrozia inflačné tlaky a zahraničný obchod je pod kontrolou. Plánovaný deficit verejných financií vo výške 4 % hrubého domáceho produkt je vysoký, ale je zvládnuteľný vzhľadom na očakávaný prílev zahraničného kapitálu. Dôvody na zníženie sadzieb podľa R. Pergu stále ostávajú a k zníženiu sadzieb by NBS mohla pristúpiť v budúcom roku.

Po niekoľkých mesiacoch výrazného rastu zaznamenala peňažná zásoba M2, meraná vo fixnom devízovom kurze k 1. januáru 1993, v priebehu októbra prvýkrát od januára pokles o 1,5 mld. Sk na úroveň 561,3 mld. Sk. Medziročný nárast tak spomalil na 14,6 %, zatiaľ čo v septembri menový agregát M2 rástol medziročne o 17,4 % a v auguste o 16,9 %. Predpoklady a ciele centrálnej banky rátajú s rastom peňažnej zásoby M2 koncom tohto roku na úrovni 12,6 %.

Bežný účet platobnej bilancie za január až august skončil schodkom vo výške 6,8 mld. Sk, predovšetkým v dôsledku pasívneho salda obchodnej bilancie vo výške 15,7 mld. Sk. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie za rovnaké obdobie skončil podľa predbežných údajov prebytkom 53,6 mld. Sk. Podľa údajov Národnej banky Slovenska celková platobná bilancia skončila august s prebytkom 56,6 mld. Sk. „Veľkú zásluhu na tom má zlepšenie obchodnej bilancie, tranzit ropy a plynu, ale vyšší prebytok ako v rovnakom období minulého roka vykázal aj cestovný ruch,“ povedal pre agentúru SITA analytik ČSOB Ľudovít Ódor. Prebytok na kapitálovom a finančnom účte v auguste súvisí s predajom Slovenských telekomunikácií.

Schodok štátneho rozpočtu za 10 mesiacov predstavuje 11,9 mld. Sk, bežné hospodárenie rozpočtu však skončilo so schodkom len 3,4 mld. Sk. Zvyšných 8,488 mld. Sk predstavuje deficit v dôsledku výdavkov na reštrukturalizáciu úverového portfólia komerčných bánk. V rovnakom období pred rokom bol rozpočtový schodok 12,3 mld. Sk. Ako povedala ministerka financií Brigita Schmögnerová, do konca roku by mal schodok ešte vzrásť, keďže do bežných výdavkov sa zarátajú výdavky na rozvojové projekty financované príjmami z privatizácie. Podľa aktuálnych odhadov ministerstva by mal schodok v závislosti od použitia príjmov z privatizácie predstavovať 3,3 – 3,6 % hrubého domáceho produktu. Celkové rozpočtové príjmy dosiahli k ultimu októbra 180,727 mld. Sk. Výdavky štátneho rozpočtu predstavovali 192,651 mld. Sk, bez výdavkov na reštrukturalizáciu bánk by však boli na úrovni 184,16 mld. Sk.

Ako sa uvádza v pravidelnom Ekonomickom výhľade OECD, ktorý v utorok zverejnila v Paríži, slovenská vláda bude musieť byť veľmi opatrná pri napredovaní v štrukturálnych reformách v podnikateľskom sektore, pri reforme sociálneho systému a reštrukturalizácii bankového sektora, aby udržala fiškálnu pozíciu pod kontrolou. Ako ďalej konštatovala OECD, vláda udržala reštriktívnejšiu fiškálnu politiku, ktorú prijala v polovici roku 1999, hoci pravdepodobne použije výrazné príjmy z privatizácie na mierne uvoľnenie politiky počas posledného štvrťroku. OECD očakáva, že HDP SR vyjadrený v stálych cenách v tomto roku vzrastie o 1,9 %, v budúcom roku by sa mal potom ekonomický rast zrýchliť na 2,7 % a v roku 2002 na 3,5 %. Pozitívne však organizácia nehodnotí ďalší vývoj zamestnanosti na Slovensku, keď v tomto roku predpokladá nezamestnanosť na úrovni 18,9 %, v budúcom roku približne 18 % a v roku 2002 by mala podľa odhadov OECD len mierne skorigovať na 17 %.

Finančná spoločnosť ING Barings v pondelok oznámila, že znižuje svoje investičné odporúčanie na štátne dlhopisy s 3- a 5-ročnou dobou splatnosti a odporúča ročnú dobu splatnosti. ING Barings takisto potvrdzuje odporúčanie „buy“ (kúpiť) na dolárové eurobondy Slovenskej republiky splatné v roku 2003, ale znižuje odporúčanie pre euro eurobondy Slovenskej republiky maturujúce v roku 2004. Dôvodom na zníženie odporúčaní dlhodobých cenných papierov je zhoršujúca sa fiškálna pozícia krajiny a očakávaná záplava štátnych reštrukturalizačných bondov na začiatku budúceho roku.

NBS neodporúča uvoľniť hospodárenie verejných financií na budúci rok tak, ako to predpokladá návrh štátneho rozpočtu SR. Za riziko považuje možnosť prekročenia 4-percentnej hranice deficitu verejných financií voči hrubému domácemu produktu, ktorý NBS ešte považuje za prijateľný. Uvádza sa to v stanovisku NBS k návrhu štátneho rozpočtu SR na budúci rok, o ktorom v súčasnosti rokuje Národná rada SR.

Výbor Národnej rady (NR) SR pre financie, rozpočet a menu prerokoval vo štvrtok návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, ktorý predložila ministerka financií Brigita Schmögnerová. Predložený návrh počíta s príjmami 179,3 mld. SK, výdavkami 216,5 mld. Sk, schodkom ŠR 37,2 mld. Sk a súhrnným schodkom verejných financií vo výške 37,84 mld. Sk. O návrhu rozpočtu by mali v pondelok ešte rokovať koaličné kluby s ministerkou financií a finančný výbor by mal spoločnú správu vypracovať v priebehu budúceho týždňa. Plénum začne o rozpočte rokovať 6. decembra.

V prípade, že v pléne NR SR prejdú niektoré pozmeňujúce návrhy k vládnej novele zákona o daniach z príjmov, ktoré v stredu schválil finančný výbor, ministerka financií Brigita Schmögnerová novelu z rokovania stiahne. „Musím veľmi znechutene povedať, že niektoré z týchto pozmeňujúcich návrhov sú v prospech len úzkych podnikateľských skupín, ale nereprezentujú verejný záujem,“ povedala po rokovaní výboru ministerka. Tieto návrhy by podľa jej názoru zvýšili aj deficit navrhnutého štátneho rozpočtu na budúci rok.

V procese transformácie slovenskej elektroenergetiky dochádza opäť k posúvaniu termínov. Do 15. novembra mal byť vláde predložený zámer a postup privatizácie troch rozvodných energetických podnikov, Ministerstvo hospodárstva SR (MH) však v určenom čase odoslalo iba materiál týkajúci sa Východoslovenských energetických závodov (VSE). Ako pre agentúru SITA povedal riaditeľ odboru energetickej politiky ministerstva Jozef Urmín, dôvodom meškania je zdĺhavý postup katastrálnych úradov pri inventúre majetku a problémy s odčleňovaním teplární z rozvodných podnikov.

Prezídium Fondu národného majetku SR (FNM) na pondelkovom zasadnutí schválilo spôsob naloženia s 1 146 895 kusov akcií, t.j. 6,964-percentným podielom v Slovnafte, a.s. Fond navrhuje ponúknuť tieto akcie na predaj na kapitálovom trhu. Prezídium zároveň schválilo návrh medzirezortnej komisie a vyhlásilo verejnú obchodnú súťaž na predaj svojho 84,44-percentného podielu v Solivaroch za neúspešnú. Zároveň prezídium odsúhlasilo návrh ďalšieho naloženia s akciami formou výberového konania. FNM má pritom záujem do podmienok výberového konania – na základe výsledku rokovaní s ministerstvom financií – nezahrnúť vládou garantovaný úver vo výške približne 1,2 mld. Sk.

Slovenské telekomunikácie, a.s. pripravujú od začiatku budúceho roku nový cenník telekomunikačných služieb, v ktorom dôjde k niektorým úpravám regulovaných cien. Nový cenník predpokladá zvýšenie mesačného poplatku za telefónu prípojku, súčasne však dôjde k zníženiu zriaďovacieho poplatku a medzinárodných taríf. Ceny telefónnych impulzov zostanú nezmenené.

Stav evidovaných nezamestnaných na Slovensku dosiahol v októbri 461 526 osôb, čo je oproti septembru pokles o 11 013 osôb. Miera evidovanej nezamestnanosti tak poklesla o 0,41 percentuálneho bodu na 17,13 % a miera disponibilnej nezamestnanosti, ktorá zahŕňa len osoby schopné okamžite nastúpiť do práce, predstavovala 16,13 %. Ako upozornil riaditeľ odboru analýz Národného úradu práce (NÚP) Pavel Tomasta, október je zrejme posledný mesiac, v ktorom nezamestnanosť klesala.