ČLÁNOK


,

Túžba po vlastnej streche
4. októbra 2002

Slováci sú v podstate konzervatívni. Túžia po vlastnom bývaní. Vlastníctvo bytu alebo rodinného domu im dáva pocit úspešnosti a istoty. Kto mohol, odkúpil si byt do osobného vlastníctva a zrekonštruoval podľa vlastných potrieb a predstáv (samozrejme, aj finančných možností). Väčšina bytov v novostavbách je vopred predaná, vrátane tých najdrahších.

Hoci sa odchádzajúcej vláde nepodarilo uskutočniť pôvodné predstavy, počet novopostavených bytov bol v skutočnosti vyšší zhruba o 65 percent ako v rokoch 1995 – 1998. Otázkou je, či tento trend potrvá aj v nasledujúcich rokoch. Presnejšie, či na to ľudia budú mať. Krajiny Európskej únie majú prepracovaný systém, ktorý vytvára podmienky, aby ich občania mohli získať kvalitné bývanie.

V uplynulých desiatich rokoch smerovalo do bytovej výstavby zhruba 124 miliárd korún. V rokoch 1993 – 2002 (prvý polrok) sa stavebné sporiteľne podieľali na celkovom financovaní bývania vyše 79,3 percenta, zatiaľ čo Štátny fond rozvoja bývania 13,3 percenta a hypotekárne banky 7,4 percenta.

Narastú zároveň aj mzdy?

Je zrejmé, že ceny rezidenčných nehnuteľností stavebných prác a materiálov narastú. Najmä po vstupe do Európskej únie. Menej zrejmé už je, či sa okamžite v tom čase podarí firmám aj primerane zvýšiť mzdy. Ak nie, pre značnú časť obyvateľstva bude zabezpečenie vlastného bývania oveľa komplikovanejšou záležitosťou ako dnes. Jeden z finančných zdrojov – vlastné úspory – by sa stenčil.

Aj Štátny fond rozvoja bývania, určený menej solventným vrstvám, má problémy a zrejme nedokáže uspokojiť všetkých žiadateľov o výhodný úver. Tým vzniknú problémy najmä pre mladé rodiny snažiace sa o svoj prvý byt.

Také propagované hypotéky s nízkym úročením (s bonifikáciou štátu) sú zatiaľ málo prístupné ľuďom, ktorí nedisponujú dostatočnou zábezpekou. Takých žije na Slovensku veľa.

V návrhu východísk štátneho rozpočtu SR na rok 2003, ktorý schválila vláda 17. júla tohto roku, sa navrhuje na bonifikáciu hypotekárnych úverov 552,7 mil. Sk, čo je oproti tohtoročným 226,5 mil. Sk viac ako dvojnásobný nárast. Forsírovanie hypotekárnych úverov, ktoré dnes poskytuje osem bánk a čoskoro by sa k nim mali pridať ďalšie dve, mnohí považujú za otázne. Tvrdia, že bonifikácia zo štátneho rozpočtu, sa v skutočnosti dostáva len solventným žiadateľom o úver, čo nie je správne, pretože štát by mal pomáhať tým, ktorí sú na to odkázaní a nájsť riešenie, ako hypotekárne úvery sprístupniť väčšiemu počtu žiadateľov.

Čo čaká stavebné sporenie

Táto otázka sa vynára vzhľadom na to, že stavebnému sporeniu sa na Slovensku naozaj darí, vari až pričasto. Presadilo sa ako najžiadanejší produkt na podporu bývania. Doteraz služby stavebných sporiteľní využili vyše dva milióny obyvateľov. Rast a udržiavanie vysokého dopytu po ňom vyplýva najmä zo práve skutočnosti, že ako jeden z mála bankových produktov sa stal prístupným prakticky pre všetky vrstvy obyvateľstva. Na trhu si konkurujú tri stavebné sporiteľne.

Najstaršia z nich Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., si onedlho pripomenie desiate výročie vzniku. Mimochodom, táto stavebná sporiteľňa sa vlani zaradila na šieste miesto medzi európskymi stavebnými sporiteľňami. Do 31. júla tohto roku poskytla vyše 185-tisíc medziúverov a stavebných úverov a spolu s nasporenou sumou klientov smerovalo do bytovej výstavby v poslednom desaťročí okolo 74,5 mld. Sk. V štruktúre tejto sumy dominovali zdroje uvoľnené na obnovu a údržbu bytových domov – 34 mld. Sk, a kúpa bytu alebo domu – 21 mld. Sk. Najmenej prostriedkov išlo na novú výstavbu.

Vysoký záujem obyvateľstva o stavebné sporenie predstavuje však „záťaž“ pre štátny rozpočet, ktorý musí nájsť prostriedky na vyplatenie ročnej prémie. Pri vysokom počte sporiteľov to môže byť problém. Zrušenie tzv. priateľských sporiteľov v rokoch 1997 – 1999 znamenal výpadok niekoľkých miliárd korún a odrazilo sa na menšom počte poskytnutých medziúverov. Je známe, že na jeden stavebný úver musí existovať deväť sporiteľov, ktorí úver nebudú čerpať.

Zatiaľ čo v susednej Českej republike doteraz zostali podmienky stavebného sporenia nezmenené, hoci sa o tom z času na čas diskutovalo. Na Slovensku sa výška štátnej prémie znížila zo 6 000 Sk na 4 000 Sk ročne. Nepripomíname túto starú informáciu zbytočne. Po zohľadnení inflácie tak súčasná prémia dosahuje len 25 percent kúpnej sily z jej pôvodnej výšky. Ak porastú ceny ďalej, pri zachovaní terajšej úrovni, bude toto percento klesať. Budú mať ešte ľudia záujem sporiť?

V budúcom roku by mal štát vynaložiť na štátnu prémiu o 800 miliónov korún viac ako v tomto roku. V štátnom rozpočte to znamená vyčleniť na tento účel okolo 3,6 mld. Sk. Dodajme, že ďalšie znižovanie štátnej prémie pred voľbami strany odmietali.

Vytvoriť stabilný systém

Viceprezident Zväzu európskych stavebných sporiteľní a člen Predstavenstva PSS Herbert C. Pfeiffer, ktorý sa tejto problematike venuje roky, poukazuje na potrebu stabilizácie celého systému. „V Rakúsku, kde má stavebné sporenie veľmi silnú tradíciu, sa štátna prémia vypočítava každý rok. Vzorec výpočtu vznikol podľa dohody s vládou. Odpadávajú potom lobistické aktivity a v posledných rokoch nikomu nenapadlo zasiahnuť do tohto systému,“ naznačuje, že problém možno vyriešiť pragmaticky.

Získanie kvalitného bývania je aj zostane viaczdrojovou záležitosťou. To by bolo v poriadku, keby prax nebola taká, že pri nedostupnosti jedného zdroja, občan nie je schopný dať dohromady celú potrebnú sumu. Možno ešte tak na rekonštrukciu bytu.

Tak ako sa uchádzač o byt nemôže spoliehať len na spásu v podobe obecných nájomných bytov, bolo by naivné sa domnievať, že si všetci kúpia byty, či postavia vily z úspor a mesačného platu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 5. 2024

USD 1,085 0,002
CZK 24,738 0,010
GBP 0,852 0,000
HUF 387,080 0,970
CAD 1,483 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS