ČLÁNOK




Tri rôzne odpovede na otázku, kto môže za vojnu s Irakom
20. marca 2003

Traja komentátori si v stredajšom vydaní nemeckého denníka Die Welt kladú otázku, kto je zodpovedný za vojnu v Iraku. Každý z nich však nachádza iného hlavného vinníka.

Ako píše Uwe Schmitt, prícinou vojny je zlyhanie diplomacie a hlavnú zodpovednost za „najhoršiu katastrofu americkej diplomacie“ nesie práve prezident George W. Bush. Je síce pravda, že v prípade neúspechu zbrojnej inšpekcie Paríž nebol ochotný podporit vojnu. No a Washington zasa nebol ochotný sa vojny vzdat ani v prípade, že by inšpekcia bola úspešná. Obe strany boli natolko arogantné, že sa obvinovali z „blafovania“ a zhodne sa mýlili. To však nevedie k záveru, že oba štáty sú zodpovedné za súcasnú situáciu. Ako uvádza Schmitt v Die Welt, v konecnom dôsledku rozhoduje o vojne Washington. Francúzsko ani Rusko ani Cína mu v tom nijako nemôžu zabránit. A navyše, autor sa nevie vzdat podozrenia, že „abstraktná vojna proti terorizmu musela byt nahradená nejakým náhradným nepriatelom“ a tým sa stal Husajnov Irak. Bagdad tak zaplatí úcet za ciny bin Ládina.

Francúzsky prezident Jacques Chirac je hlavným vinníkom v ociach Jochena Hehna. Rast Chiracovej popularity nikoho nenecháva na pochybách, že Americania a Briti prehrali nielen diplomatickú vojnu ale aj boj o verejnú mienku. Väcšine ludí zrejme uniklo, že Parížu sa nepodarilo presadit svoju politiku mierového odzbrojenia Iraku, píše Hehn v Die Welt. Francúzsku išlo od pociatku o postavenie USA ako svetovej supervelmoci a o úlohu Európy pri riešení konfliktu. Akýkolvek kompromis s Washingtonom o vojenskom zásahu bol podla autora od zaciatku nemožný. Francúzsko chcelo posilnit Európu a osamostatnit ju od USA. Namiesto toho porušilo transatlantické vztahy, otriaslo Severoatlantickou alianciou a rozdelilo EÚ.

K odlišnému záveru dospel Boris Kalnoky, podla ktorého je za súcasnú situáciu zodpovedný iracký prezident Saddám Husajn. Jediné co mal urobit, bolo znicit zakázané zbrane hromadného nicenia. Husajn opät raz ukázal taktickú šikovnost, ale aj strategickú slepotu. Vedel ako rozdelit medzinárodné spolocenstvo, ale nepochopil, že to nestací. Na druhej strane, Husajn je presvedcený, že Americania by Irak napadli aj keby spolupracoval s inšpektormi. Je možné, že Washington zacal plánovat jeho zosadenie už po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Napriek tomu mohol Saddám vojne zabránit, a to nielen tej súcasnej. Ak by v roku 1990 nenapadol Kuvajt, nestál by teraz na okraji priepasti. V nasledujúcich rokoch mal potom šancu prijat „strategické rozhodnutie“ a zbavit sa zakázaných zbraní. Namiesto toho pripravoval v roku 1993 atentát na amerického prezidenta Georga Busha seniora. Za svoj vlastný pád je zodpovedný sám iracký diktátor, uzatvára komentátor v Die Welt.

Málokedy býva trvanie vojny takým dôležitým faktorom ako teraz, ked rozhodne o vítazstve ci prehre USA v Iraku. „Pre Busha, vítazstvo môže priniest len rýchla vojna,“ povedal Andrew Bacevich z Bostonskej univerzity. „Tipujem, že ak presiahne (vojna) tri týždne, Bush bude mat problémy,“ dodal pre stredajšie vydanie amerického denníka The Washington Post.

Blížiaca sa vojna s Irakom, ktorá dosiahne plnú intenzitu behom niekolkých dní, bude velmi krátka. Ako sa zhodujú vojenskí plánovaci, predstavitelia vlády i nezávislí experti, boje potrvajú maximálne dva až tri týždne. „Myslím si, že tvrdý boj bude trvat pár dní možno týžden. No a potom to budú už len sporadické boje, tak asi mesiac,“ povedal nemenovaný veterán, ktorý sa zúcastnil viacerých špeciálnych operácií. Ak sa USA podarí rýchly vojenský úspech a navyše odhalia zakázané chemické a biologické zbrane, bude to jasným úspechom Bushovej vlády. „Ak bude vojna krátka, dostaneme Saddáma a nájdeme ukryté zbrane hromadného nicenia, podpora vojny verejnostou by sa mohla vyšvihnút na velmi vysokú úroven,“ povedal Michele Flournoy, bývalý pracovník ministerstva obrany.

Nájdu sa však aj analytici, ktorí úvahy o krátkej vojne považujú za príliš optimistické. „Myslím si, že sa (USA) zahrabú v mestách,“ povedal bývalý špecialista z oblasti vojenského spravodajstva. Ako dodal, organizovaný odpor Iracanov môže trvat najmenej do leta. „Hovoria o tom (o vojne) akoby to bola prechádzka parkom, ale mohlo by sa to zmenit na cestu do pekla,“ varoval obdobne Flournoy. Klúcovým momentom pre vývoj názorov verejnej mienky bude zrejme piaty týžden, vtedy bude vojna totiž dlhšia ako tá v roku 1991. Ako uviedol plukovník vo výslužbe Joe Adamczyk, Americania sa potom zacnú pýtat, preco táto vojna nie je taká lahká ako tá prvá.

Dôležitým faktorom však nepochybne bude aj pocet obetí v radoch amerických vojakov. „Z hladiska vnútropolitického si myslím, že pocet obetí je ovela dôležitejší ako trvanie (vojny),“ povedal Stephen Zunes z univerzity v San Franciscu. „Ak vojna potrvá mesiac a bude stát viac ako 200 KIA (vojakov zabitých v akcii), bude to pre Georga W. Busha katastrofou,“ povedal David Sconyers zo South Florida Community College. Nemožno tiež zabúdat na amerických „nepriatelov“ po celom svete, ako je napríklad Severná Kórea, ktorí by mohli zneužit sústredenie americkej pozornosti na Irak, uzatvára The Washington Post.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 2. 2024

USD 1,083 0,001
CZK 25,354 0,045
GBP 0,853 0,003
HUF 388,470 1,590
CAD 1,459 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS