Väčšina transformujúcich sa ekonomík v Európe a strednej Ázii v súčasnosti prežíva výrazný nárast chudoby a najmä v štátoch bývalého Spoločenstva nezávislých štátov rastie príjmová nerovnosť obyvateľov. Konštatuje sa to v najnovšej správe Svetovej banky (SB), ktorú jej predstavitelia prezentovali v Prahe. Záujmom jej autorov bolo poukázať na vážny problém chudoby v transformujúcich sa krajinách, ktorá vzrástla z dvojpercentnej úrovne v roku 1988 na 21 % v roku 1998.

Ako na stretnutí s novinármi uviedol Johannes Linn, viceprezident SB pre Európu a centrálnu Áziu, dôvodom prehĺbenia chudoby bol predovšetkým výrazný ekonomický prepad, ktorý sprevádzal prvé roky transformácie. Podľa správy štáty bývalého Spoločenstva nezávislých štátov zaznamenali súhrnný prepad svojich ekonomík takmer o 50 %, zatiaľ čo v strednej a juhovýchodnej Európe tento prepad ekonomiky predstavoval len okolo 15 %.

Za hranicu absolútnej chudoby sa v správe považuje denný príjem 2,15 USD na jedného obyvateľa. V roku 1998 sa na tejto hranici podľa správy pohybovala približne jedna pätina obyvateľov všetkých transformujúcich sa krajín Európy a strednej Ázie. Najchudobnejšou krajinou regiónu bol Tadžikistan takmer so 70-percentným podielom obyvateľstva žijúcim v absolútnej chudobe. Za ním nasleduje Moldavsko s 55-percentným podielom, Kirgizsko, Arménsko a Azerbajdžan. Ako pre novinárov uviedla Ana Revenga, jedna z autoriek správy, najrýchlejšie sa reformujúce krajiny, ktoré reprezentujú krajiny strednej Európy, problémy s chudobou nemajú. Podiel populácie žijúcej v podmienkach absolútnej chudoby sa podľa správy napríklad na Slovensku pohybuje okolo 2 až 3 %, kým v Českej republike a Slovinsku je tento podiel nulový.

„Štúdia poukazuje tiež na to, že vo väčšom ohrození chudobou sú malé deti v porovnaní so staršími obyvateľmi, pretože tých vo väčšej miere chráni sociálny systém,“ uviedla A. Revenga. Podľa nej tiež existuje silná závislosť medzi mierou korupcie v krajine a príjmovou nerovnosťou, ktorú vykazuje. Ako uviedla, možné riešenie chudoby môže priniesť predovšetkým vytvorenie podmienok pre rovnomerný rast, čo znamená predovšetkým nutnosť stimulovať dopyt po práci a zabezpečiť chudobným viac príležitostí.

Podľa J. Linna je však najdôležitejšie, aby vlády chudobných krajín mali vôľu uskutočňovať reformy, ktoré povedú k riešeniam. „V opačnom prípade bude SB nútená zastaviť poskytovanie zdrojov týmto krajinám,“ uzatvoril J. Linn.