Slovensko je v oblasti tovarov a služieb plne integrovanou súčasťou rozšírenej Európskej únie (EÚ). V oblasti kapitálového trhu k nám prúdia predovšetkým priame zahraničné investície, a preto je v budúcnosti potrebné posilniť obchodovanie na finančných trhoch. Pre agentúru SITA to uviedol hlavný poradca Svetovej organizácie obchodu (WTO) Zdenek Drabek pri príležitosti konania Stredoeurópskeho fóra, ktorého témou bola spolupráca medzi krajinami rozšírenej EÚ a ich východnými susedmi. „Najcitlivejším trhom v SR, ako aj vo väčšine krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ, je trh práce,“ povedal. Pod pojmom „rozšírená EÚ“ mali účastníci fóra na mysli najhorúcejších kandidátov o členstvo v únii.

Slovensko má podľa Z. Drabeka vzhľadom na urýchlené kroky, ktoré realizuje, reálnu šancu vstúpiť do štruktúr EÚ spolu s ČR, čo by „zabránilo mnohým stratám“. Vyjadril sa aj k negociáciam ČR s EÚ, ktoré žiadajú zrušenie colnej únie medzi ČR a SR. „EÚ bude naďalej trvať na zrušení tejto únie, lebo nie je v súlade s pravidlami členstva v jej štruktúrach. ČR, ktorá už uzavrela väčšinu prístupových kapitol, nedávno súhlasila s jej elimináciou,“ dodal Z. Drabek. Spoločný vstup SR a ČR do únie by podľa jeho slov rozhodne uľahčil aj túto situáciu. Integrácii krajín rozšírenej EÚ do štruktúr samotnej EÚ by mohol podľa poradcu WTO zabrániť nedostatok kapitálu a konkurencieschopnosti, a to nielen na úrovni podnikov, ale aj v oblasti infraštruktúry a na makroúrovni.

Témou Stredoeurópskeho fóra, ktoré sa konalo 27. – 28. októbra v Bratislave, bola aj obchodná politika a inštitucionálne bariéry pre vstup do EÚ. Podľa bývalého ministra zahraničných vecí ČR Karla Dybu by sa mal podporovať prístup kandidátskych krajín, hlavne zo strednej Európy, k tovarom a službám ich východných susedov, pretože ich obstarávanie je spojené s nižšími nákladmi a je založené na dlhoročných obchodných vzťahoch. Profesor medzinárodného obchodu na Vysokej obchodnej a ekonomickej škole vo Fínsku Mika Widgren tvrdí, že medzi kandidátskymi krajinami existuje mnoho rôznych colných únií, dohôd o voľnom obchode a rad bilaterálnych dohôd, ktoré by mala v budúcnosti zastrešovať Asociácia európskych dohôd. „Veľkým problémom pri rozhodovaní o prijatí do EÚ je aj presadzovanie národných záujmov jednotlivých krajín, čo sa ukázalo aj v prípade negociácii s Estónskom, ktoré má s Fínskom a Švédskom úzke obchodné vzťahy,“ skonštatoval M. Widgren.

Účastníci fóra sa dotkli aj dramatického prepadu obchodu medzi strednou a východnou Európou a Ruskom, ktorý sa vstupom týchto krajín do EÚ ešte prehĺbi. Členka ruskej akadémie vied Svetlana Glinkina uviedla, že Rusko je pripravené spolupracovať s EÚ. Pozitívna je podľa nej aj oveľa nižšia miera colných taríf v Rusku ako v členských alebo kandidátskych krajinách na vstup do únie. Poukázala na odhadované bohatstvo energie Ruska v objeme 33 triliónov USD a v tejto súvislosti aj na pochopiteľnosť organizovaného zločinu v tejto krajine. Spoločným záujmom krajín EÚ ako aj rozšírenej EÚ a Ruska je podľa S. Glinkiny spolupráca práve v oblasti dodávok zemného plynu a ropy, ktoré by sa mali do roku 2010 zdvojnásobiť a dosiahnuť objem 630 mil. ton.