ČLÁNOK




Tichému spoločníkovi často nepomôže ani krik
14. februára 2002

V žiadnych slovenských novinách nie je inzerát ponúkajúci tiché spoločenstvo, hoci reklamy prinajmenšom piatich spoločností, ktoré ponúkajú vysoké výnosy sú práve o tomto druhu podnikania. Prakticky všetky ponuky na zhodnotenie vkladov predpokladajú, že sa klient stane tichým spoločníkom. Na tom nie je nič zlé, ak tichý spoločník vie kým sa stáva. Čudná je iba diskrétnosť inzerátov a neochota niektorých firiem informovať inak ako osobne.

Model je vždy skoro rovnaký. Spoločnosť (z inzerátu často nevedno, či je to akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným) so vzletným a cudzokrajne znejúcim názvom ponúka zhodnotenie vkladu o najmenej 27 percent, pričom najlepšia ponuka znela až na 60 percent. A k tomu rôzne výhody: dovolenka, auto, poistenie…Banky v septembri dávali na ročný termínovaný vklad maximálne 20 percentný úrok, zvyčajne bez atraktívnej dovolenky a milého malého auta.

Potenciálny klient dvihne telefón a chce informácie. Na druhej strane linky bývajú zvyčajne dobrí obchodníci, na každú otázku majú odpoveď. Z dvoch firiem ochotne poslali na súkromnú adresu návrh zmluvy, tri spoločnosti odmietli – do zmluvy možno nazrieť, preštudovať si ju, či zobrať na rozmyslenie len po osobnej návšteve.

Zmluvy o tichom spoločenstve sú štandardné, niektoré dokonca ponúkajú viac ako bežné garancie. Obchodný zákonník hovorí, že zmluvou o tichom spoločenstve sa „zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.“ Obchodný zákonník predpokladá účasť tichého spoločníka aj na strate, avšak umožňuje dohodu. Prakticky všetky „zhodnocujúce“ spoločnosti možnosť využívajú a v zmluve výslovne uvádzajú, že tichý spoločník sa na strate nepodieľa. Istá bratislavská firma do zmluvy zakomponovala i vlastnú povinnosť vystaviť na vklad a výnos aj zmenku. Možno povedať, že zmenka má pri prípadnom vymáhaní vyššiu silu, pretože tichý spoločník nemusí dokazovať existenciu pohľadávky. So zmenkou je spojené právo na výplatu peňazí.

Ani zhovorčivý manažér nevysvetlil logiku tohto postupu. Po vystavení zmenky je zmluva o tichom spoločenstve vlastne zbytočnou komplikáciou. Slabý je aj argument, že ide o dvojnásobné zvýšenie istoty pre tichého spoločníka. Ak firma skrachuje a nemá peniaze na výplatu všetkých záväzkov nepomôže veriteľovi ani zmenka. Kde nič nie je, ani Boh neberie.

Tichý spoločník má právo nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania. Tichí spoločníci túto možnosť zriedka využívajú, lebo účtovníctvo je pre väčšinu z nich iba neprehľadná spleť čísiel. Príznačné je, že inzeráty ponúkajúce vysoké zhodnotenie vkladov sa prakticky neobjavujú v odborných novinách a časopisoch.

Kúzla a čary
Finanční analytici sú k možnosti zhodnotiť peniaze o viac ako tridsať percent skeptickí. „Firmy, ktoré ponúkajú tichým spoločníkom vysoké výnosy nápadne pripomínajú „liedadlo“ alebo pyramídové schémy. Veľa ľudí sa poskladá na výnosy pre tých čo do projektu vstúpili ako prví. Funguje to, kým je dosť peňazí, kým pribúdajú vklady,“ hodnotí Juraj Fukatsch, konateľ spoločnosti Empiria Capital, s.r.o., v Bratislave. Nielen on si myslí, že situácia na slovenskom trhu nie je teraz priaznivá. „Na kapitálovom trhu sa zarobiť nedá, nehnuteľnosti vždy obsahujú vysoké riziko, rovnako ako úspech môžu priniesť aj veľké sklamanie. Ako tak sa ešte dá využívať finančný trh, ale pri obmedzení rizika sú aj tu výnosy len priemerné,“ hovorí J. Fukatsch a zdôrazňuje, že peniaze by do tichého spoločenstva nikdy nedal.

Kým investičné spoločnosti sú zo zákona regulované a podliehajú štátnemu dozoru, tak „zhodnocovacie“ firmy nemajú pri investovaní žiadne bariéry, nie sú viazané limitmi pri obmedzovaní investičného rizika. Znamená to ale, že tichý spoločník sa môže poľahky stať aj rukojemníkom.

Sľúbiť vysoké výnosy nie je ťažké, horšie je to s plnením takých sľubov, hovorí Eleonora Jakubovičová finančná poradkyňa zo spoločnosti Hermes & Janus, a.s., v Nitre. Firma pôsobí ako slovenský reprezentant britského Eurofinance Mercantile Trust Corporation. „Ak má niekto prístup k výnosným finančným technológiám na západných trhoch, tak môže dosiahnuť výnimočne vysoké zisky. Treba na to len veľa peňazí,“ hovorí poradkyňa a pripomína, že pod pojmom veľa si treba predstaviť oveľa viac ako milióny. „Ak má takéto podnikanie v zázemí aj silnú banku, tak to nemusí byť riskantné,“ uzatvára E. Jakubovičová.

Zveriť vlastné peniaze inému podnikateľovi, hoci aj pod prísľubom veľkého zisku, môže byť príliš neopatrné. Na otázky o finančnej sile a zárukách odpovedajú ľudia zo „zhodnocujúcich“ firiem sebavedome. V slovách sú to vždy solventné spoločnosti s veľkou tradíciou a skúsenosťami. Ak treba, majú poruke aj štatistiky, ktoré uspešnosť podnikania potvrdzujú a môžu byť rovnako dobre pravdivé ako vymyslené.

Európska databanka ponúka na slovenskom trhu ratingy spoločností. Odborná poradkyňa Monika Gajdošová zdôrazňuje, že pri tejto činnosti využíva firma pomoc agentúry Dun & Bradstreet. Je to najstaršia a najväčšia agentúra v USA, ktorá ponúka úverové dáta a hodnotenie obchodných spoločností. „Používame metodiku D&B, hodnotenie je veľmi objektívne,“ vysvetľuje M. Gajdošová. Európska databanka používa verejné zdroje informácií a aj údaje, ktoré na požiadanie poskytne hodnotená firma. „Nie vždy sa stretávame s ochotou,“ hovorí poradkyňa a naznačuje, že know-how od D&B počíta aj s komplikáciami pri obstarávaní informácií.

Ako to funguje
Princíp fungovania „zhodnocujúcich“ spoločností je prostý. Klient podpíše zmluvu o tichom spoločenstve a odovzdá vklad. Pri vklade napríklad 20 tisíc korún mu jedna z takých spoločností garantuje výnos až 60 percent, ak svoj vklad ponechá vo firme 36 mesiacov. Po troch rokoch dostane klient okrem pôvodného vkladu, teda 20 tisíc korún, aj zisk 27 tisíc korún. Skutočne lákavé, žiadna banka ani investičná spoločnosť taký výnos neponúka.

„Zhodnocujúca“ spoločnosť po dobu vkladu s peniazmi pracuje. Najčastejšie ich požičiava. Podnikateľom v núdzi ponúka rýchle pôžičky za poplatok zhruba 3 percentá mesačne. Keď peniaze veľmi chýbajú nezdajú sa tri percentá veľa. Pri zloženom úroku je to vyše 50 percent ročne. A to je dosť!

„Zhodnocujúca“ spoločnosť sa istí záložným právom na nehnuteľnosti dlžníkov, pričom ich hodnota predstavuje dvoj i trojnásobok pôžičky. Podľa viacerých telefonických rozhovorov s ľuďmi so „zhodnocujúcich“ spoločností majú nehnuteľnosti charakter železnej záruky. Ak si však niekto požičiava za štyri percentá na mesiac je to alebo dobrodruh alebo je v ťažkej núdzi. Ani jeden z týchto druhov nie je spoľahlivý dlžník. Vymáhanie pohľadávky na súde nemusí trvať krátko.

Problém je i v tom, že prijímať vklady a poskytovať pôžičky smie na Slovensku iba banka, ktorá potrebuje na túto činnosť licenciu od centrálnej banky. Neznamená to, že podnikatelia či občania medzi sebou si nesmú požičať peniaze. Licencia je nevyhnutná ak takáto činnosť nadobúda charakteriskiky podnikania. „Zhodnocujúce“ spoločnosti sa ako banky správajú, aj keď všetky to vehementne popreli. Národná banka Slovenska už dávno upozornila, že „niektoré obchodné spoločnosti bez povolenia pôsobiť ako banka prijímajú peňažné vklady spojené s poskytovaním úrokov, čo je v rozpore so zákonom č. 21/1992 Zb. o bankách.“ Podľa stanoviska Národnej banky Slovenska „úroky alebo výnosy z vložených peňazí, ktoré sľubujú nebankové subjekty, vysoko prevyšujú úroky, ktoré z peňažných vkladov bežne poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk, v dôsledku čoho ponuky nebankových subjektov môžu pôsobiť veľmi lákavo. Nebankové subjekty sú však zväčša obchodnými spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktorých základné imanie neprevyšuje 200 000 Sk. Za prípadné porušenie svojich záväzkov síce zodpovedajú majetkom spoločnosti…Pravdepodobnosť vzniku straty v hospodárení nebankových subjektov je vysoká, keďže za účelom dosiahnutia čo najväčších príjmov, z ktorých by mali uhradiť svoje záväzky voči vkladateľom, môže takéto nezákonne prijaté vklady investovať do veľmi rizikových obchodov. Dôsledkom neúspechu v ich hospodárení môže byť teda nielen neschopnosť splniť nároky vkladateľov na vrátenie vložených vkladov, ale aj nevymožiteľnosť takýchto nedostupných vkladov…“

Centrálna banka môže podľa zákona uložiť pokutu až 10 miliónov korún fyzickým i právnickým osobám ak zistí, že podnikajú ako banka bez licencie.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

27. 11. 2020

USD 1,192 0,002
CZK 26,213 0,075
GBP 0,894 0,003
HUF 362,320 1,140
CAD 1,550 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS