Vo štvrtom kvartáli minulého roka dosiahlo tempo rastu ekonomiky USA na medziročnej báze 5,6 %, čo je výrazne viac, akým rastie hospodárstvo členských štátov Európskej únie (EÚ) resp. Európskej hospodárskej a menovej únie (EHMÚ). Informovala o tom rakúska tlačová agentúra APA.

V 11 členských štátoch menovej únie sa prognóza ekonomického rastu koriguje takmer každý týždeň smerom nadol. Extrémne rozdielny vývoj konjunktúry v EÚ a v USA sa čoraz výraznejšie prejavuje aj na výmennom kurze medzi dolárom a euro. Zatiaľ čo počas prvého obchodovacieho dňa s euro (4. január 1999) predstavoval vzájomný výmenný kurz 1,1789 USD/EUR, 1. februára to bolo už iba 1,14 USD/EUR.

Šéf národohospodárov nemeckej poradenskej banky Dresdner Bank Klaus Friedrich považuje za kľúčový problém jednoznačne protichodný konjunkturálny vývoj na oboch stranách Atlantiku. „To nie je slabosť euro, americká konjunktúra sa jednoducho nedá zastaviť“, uviedol. Predstavitelia ďalšej nemeckej banky Commerzbank predpokladajú, že rozdiely v úrokových sadzbách medzi krajinami eurozóny a USA sa budú ešte viac prehlbovať. Zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) v priebehu prvého polroka pravdepodobne zníži referenčné úrokové sadzby, americký Federálny rezervný systém ich vzhľadom na „neuveriteľne vysoký hospodársky rast“ ponechá na súčasnej úrovni. Uviedol to národohospodár Commerzbank Peter Pietsch.

S reálnym hospodárskym rastom na úrovni takmer 4 % zaznamenala americká ekonomika v roku 1998 už tretí rok po sebe expanziu prevyšujúcu 3 %. Naposledy dosiahli USA takýto pozitívny konjunkturálny vývoj v polovici 80. rokov. Iba rast reálnej spotreby dosiahol v uplynulom roku 4,8 %, čo je najvyššia úroveň za posledných 14 rokov.

Experti na konjunkturálny vývoj Deutsche Bank sú však i napriek poslednému vývoju presvedčení, že euro sa v najbližšej budúcnosti voči dôležitým svetovým menám presadí. Zároveň však predpokladajú, že v nasledujúcich mesiacoch ešte môže prevažovať negatívny vývoj, pričom na spomalenie tempa ekonomického rastu budú pôsobiť prevažne vplyvy ázijskej krízy. V roku 1999 počíta Deutsche Bank Research v krajinách eurozóny s reálnym rastom hrubého domáceho produktu o 2,1 % (1998: 2,9 %), v SRN by mal zvýšiť dokonca iba o 1,6 %.

V časoch existencie mien jednotlivých členských štátov EÚ mal rovnako ako v súčasnosti silný americký dolár pozitívne dopady na export Únie, pretože 33 % obchodných transakcií sa uskutočňovalo v dolároch. Pretože v súčasnosti sa väčšina obchodnej výmeny uskutočňuje v rámci krajín eurozóny, fluktuácia dolára ovplyvňuje iba 12 % zahraničného obchodu krajín menovej únie.