Za presadzovanie konceptu konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve sa vyslovili účastníci seminára k pracovnej verzii štúdie Svetovej banky (SB) o výzvach, ktoré pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prináša prístupový proces do Európskej únie.

„Konštatujeme, že Slovensko dosiahlo významný pokrok v adaptácii na vstup do Európskej únie. V poľnohospodárstve by však tvorcovia politiky mali prejsť od systému dotácií na potravinovú sebestačnosť na koncept zvyšovania konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov,“ uviedol šéf realizačného tímu štúdie a expert SB Csaba Csaki. Dodal, že samotná suma na dotácie nie je dôležitá. Podstatný je podľa neho spôsob, akým sa táto čiastka, predstavujúca približne 12 mld. Sk ročne, prerozdeľuje.

Podporovať by sa podľa účastníkov seminára mali tie subjekty, ktoré majú možnosť rozvíjať potenciálnu konkurenčnú výhodu. „Súčasný systém podpôr je stavaný v neprospech farmárov. Veľké stratové subjekty spotrebúvajú zdroje, ktoré by sa mohli využiť na podporu dynamických farmárov,“ podotkol Csaki, podľa ktorého produktívni individuálni farmári majú najväčšiu šancu obstáť na domácom trhu a presadiť sa aj v zahraničí, čím by mohli vyrovnávať aj nepriaznivé saldo v zahraničnom obchode s potravinárskymi komoditami. Ďalším aspektom prístupového procesu je vytváranie adekvátneho inštitucionálneho a legislatívneho rámca pre odvetvie, kde sa podľa Csakiho v SR už potvrdil výrazný pokrok.

Slovensko by sa podľa experta SB malo tiež zamerať na rozvoj vidieckych regiónov. „Sú tu výrazné rozdiely vo všetkých aspektoch života medzi mestskými a vidieckymi časťami SR,“ konštatoval Csaki a poukázal pritom na zaostávanie vidieka.

Podpredseda vlády SR Ivan Mikloš, ktorý sa na seminári zúčastnil, konštatoval, že z celkovej sumy dotácií len veľmi malý objem smeruje na podporu investícií a rast produktivity. Slovensko podľa štúdie zaostáva v efektívnosti poľnohospodárstva za Maďarskom, ČR aj Slovinskom. Akumulácia dlhov a pretrvávajúce straty poľnohospodárskych subjektov naznačujú podľa Mikloša nedostatok finančnej disciplíny v sektore, pretrvávajúce pôsobenie mäkkých rozpočtových pravidiel a nepresadzovanie konkurzov.