Jeho prvou zastávkou bude Dublin a hlavným cieľom je prediskutovať takzvanú „štokholmskú agendu“ blížiaceho sa vrcholného stretnutia EÚ.

Priority sa zdajú byť jednoznačné – medzi desiatimi hlavnými cieľmi je napríklad dosiahnutie plnej zamestnanosti v Európskej únii do roku 2010, vytvorenie jednotného trhu pracovných síl, rozvoj „digitálnej“ ekonomiky, integrácia finančných a kapitálových trhov, liberalizácia dopravy, energetiky i ďalších oblastí…

Viaceré z týchto cieľov stanovil už lisabonský summit v marci minulého roka, no nie vo všetkých sférach sa dosiahol požadovaný pokrok.

Švédske predsedníctvo EÚ v rámci polročnej periódy stanovilo za dominantné „3E“ – enlargement, employment, environment (rozšírenie, zamestnanosť, životné prostredie).

Veľmi vážnou doménou štokholmského vrcholného stretnutia EÚ sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane aj zefektívnenie programu výskumu a vývoja (R&D). Európsky komisár pre túto oblasť Philippe Busquin už navrhol zvýšenie prostriedkov na výskum a vývoj v rozpočte Európskej únie o 2 miliardy EUR s tým, že celková suma na R&D by mala dosiahnuť v období rokov 2002-2006 17,8 miliárd EUR (16,5 miliardy USD).

Európska komisia tento projekt schválila a uvedené položky znamenajú, že na vedu a výskum sa v perióde 2002-2006 vynaloží o 17% viac zdrojov v porovnaní s dneškom.

Nejde však len o priame zdroje a financovanie z rozpočtu EÚ, ale aj o určité daňové výhody a úľavy pre firmy, ktoré sa najviac angažujú v R&D.

Britský minister financií Gordon Brown zhruba pred dvoma týždňami požadoval preskúmať všetky možnosti na posilnenie angažovanosti krajín Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja, pretože

výdavky na túto dôležitú oblasť predstavujú v EÚ iba 2% z národného dôchodku, pričom tento ukazovateľ je v Spojených štátov o jedno percento vyšší, konštatoval britský denník Financial Times. Podľa Browna je takýto stav neudržateľný, pretože slabosť Európy v R&D ďalej prehlbuje rozdiely a spôsobuje zaostávanie v produktivite práce v porovnaní so Spojenými štátmi.

Čo sa týka celkových zdrojov vynaložených na výskum a vývoj USA a Japonsko vydávajú na R&D o 30% viac zdrojov v porovnaní s EÚ.

Britský minister financií však vyjadril aj určitú neistotu pri presadzovaní tohto nového štýlu a prístupu k R&D, pretože sa obáva konfliktu s pravidlami EÚ – tie totiž veľmi rigorózne posudzujú akékoľvek formy štátnej pomoci, dotácií a subvencií.

Nie je preto náhoda, že model nových daňových úľav a zvýhodnení má predstavovať na rokovaní summitu EÚ, ktorý sa začne v Štokholme 23. marca, určitú dominantu.

Ak totiž únia neprijme v tejto oblasti adekvátne opatrenia, potom bude pokračovať ďalší „odliv mozgov“ a vedeckých kapacít do USA.

Európsky výskum sa má zamerať predovšetkým na génové inžinierstvo, biotechnológiu, informačné technológie, nové materiály, aeronautiku, vesmírne bádanie, potravinovú a ekologickú bezpečnosť.

EÚ si je však vedomá, že posun výskumu povedzme do geneticky modifikovaných organizmov vyvoláva vo verejnosti nemalé protesty, a preto bude trvať aj na tom, aby vedecká komunita bola vo vzťahu k občanom čoraz viac otvorenejšia.

Ak sme hovorili, že iniciátorom novej dimenzie EÚ v oblasti výskumu a vývoja bol nielen komisár Busquin, ale aj britský minister financií Brown, potom treba dodať, že práve nový

britský štátny rozpočet (v britskom parlamente sa o ňom začne rozprava 7.marca) má slúžiť do značnej miery ako príklad – budú sa v ňom totiž definovať detaily daňových zvýhodnení a subvencií pre tie spoločnosti, ktoré vynakladajú najväčšie výdavky na výskum a vývoj.

Gordon Brown už minulosti (v britskom štátnom rozpočte na rok 1999) presadzoval, aby menšie a stredné privátne firmy získali daňové rabaty, čo však narazilo na odpor veľkých priemyselných celkov, ktoré tieto opatrenia považovali za neefektívne a zbytočné.

Veľké britské spoločnosti sa totiž podieľajú na výskume a vývoji až 90% zo všetkých vynaložených zdrojov.

Britské ministerstvo financií sa rozhodlo veľmi podrobne preštudovať americký model, v rámci ktorého dostávajú podnikateľské subjekty daňové úľavy na investície do R&D, ktoré presahujú hladinu týchto výdavkov na medziročnom základe v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

V praxi to znamená, že daňové zvýhodnenia sa týkajú až jednej pätiny dodatočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj, čo je podľa názoru Gordona Browna dostačujúce na efektívne stimulovanie R&D.

V USA funguje tento systém od roku 1981 ako dočasné opatrenie, ktoré sa však pravidelne obnovovalo a nový prezident George Bush chce, aby sa tieto princípy financovania R&D stali permanentné.

Je pravda, že z uvedeného modelu budú profitovať najmä veľké priemyselné konglomeráty, osobitne v oblasti elektroniky a farmaceutického sektoru, čo môže porušiť reštrikcie EÚ, ktoré presne vymedzujú a limitujú štátnu pomoc (daňové dotácie, subvencie, zvýhodnenia) priemyselným spoločnostiam a iným sektorom.

Na summite EÚ v Štokholme teda má ísť nielen o zvýšenie rozpočtových zdrojov na R&D, ale aj o prelomenie určitých „inštitucionálnych bariér“ pri stimulovaní výskumu a vývoja v krajinách EÚ formou daňových úľav a zvýhodnení.

Významným rozhodnutím má byť aj dosiahnutie plnej zamestnanosti v EÚ do roku 2010, čo naznačil už lisabonský summit. Ten však predbežne vychádzal z časového horizontu roku 2005, čo vo svetle prijímania nových členov do EÚ, predbežne časovo fixované rokom 2004, bude sotva reálne.

Aj preto sa má tento termín posunúť o päť až šesť rokov.

V Štokholme sa má takisto nastoliť aj otázka akútneho nedostatku expertov v rôznych segmentoch trhu práce – tento deficit vysokokvalifikovaných odborníkov sa v EÚ odhaduje na 1,6 milióna ľudí. Nová imigračná politika teda nebude mať masový, ale značne selektívny rozmer, čo by však na druhej strane mohlo odčerpať vedeckú kapacitu hlavne z novoprijatých členských krajín EÚ, respektíve z perspektívne prijímaných nových členských štátov únie.

Problémových oblastí pred štokholmským summitom je teda viac, no z nášho pohľadu je nesporne významné konštatovanie, že pri rozširovaní sa potvrdzuje šanca terajších kandidátov byť v EÚ už od roku 2004. Dokonca pri koncipovaní dlhodobých cieľov do roku 2010 sa ráta už aj s participáciou „nováčikov“ na ich plnení.

Vrcholné stretnutie vo Švédsku je šancou pre kandidátske krajiny aj z iného zorného uhla pohľadu – má totiž pre ne stanoviť „road map“, cestovnú mapu, ktorá zohľadní aj pokrok pri plnení prístupových kritérií počas švédskeho predsedníctva.

Jednoznačné definovanie týchto kritérií sa určite takisto stane predmetom diskusií švédskeho premiéra Perssona počas jeho európskeho turné, ktoré sa začína v írskom Dubline.