ČLÁNOK




Švajčiarsko-švédska spoločnosť ABB na okraji kolapsu
15. novembra 2002

Švajčiarsko-švédska spoločnosť ABB sa dlho považovala za jednu z vlajkových lodí západoeurópskeho priemyslu. V Európe druhá najväčšia inžinierska skupina, ktorej podnikateľské aktivity zahŕňajú predovšetkým automatizačnú, priemyselnú a energetickú technológiu a infraštruktúrne utility, mnohí vnímali ako európsku odpoveď na americký General Electric (GE). Stav hospodárenia skupiny ABB, ktorá podniká v sto krajinách po celom svete a zamestnáva takmer 150-tisíc ľudí, sa začal zhoršovať v roku 2001. Ešte začiatkom roku 2000 bola trhová hodnota firmy 39,8 miliardy dolárov. Dnes sa pohybuje na úrovni okolo dvoch miliárd dolárov a spoločnosť balancuje na okraji kolapsu.

Pesimistické správy o vývoji spoločnosti začali prenikať z zürišskej centrály v septembri. V Spojených štátoch amerických stratila firma poslednú možnosť kontroly nad špirálovo rastúcimi kompenzáciami za používanie azbestu jej dcérskou spoločnosťou Combustion Engineering. V kľúčovom segmente energetických technológií a infraštruktúrnych utilít sa po letnom útlme dynamika tržieb neobnovila. Keď v poslednej októbrovej dekáde oznámil terajší, za posledných päť rokov už štvrtý výkonný riaditeľ Jürgen Dormann presné čísla, pre nervóznych investorov to boli nepríjemné skutočnosti.

Chyby vo vnútornom reportingu

Spoločnosť za prvých deväť mesiacov ohlásila stratu 82 mil. USD. Jej celkový dlh narástol na 5,5 mld. USD, z ktorých 3,7 mld. USD je splatných v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. Na výsledky okamžite reagoval akciový aj dlhopisový trh. Cena akcií ABB klesla takmer o dve tretiny a dlhopisy sa obchodovali za menej ako polovicu ich nominálnej hodnoty. K prepadu cien dlhopisov tiež prispela obava, že firma stratí investičný hodnotiaci stupeň, resp. že dokonca vyhlási default (neschopnosť splácať) na svoje záväzky.

Ratingová agentúra Moody´s znížila hodnotenie ABB na najnižšiu úroveň investičného stupňa a varovala, že môže ísť ešte nižšie. Podobne zareagovala aj druhá najznámejšia spoločnosť zaoberajúca sa ratingom S & P. Aby si spoločnosť udržala terajšie hodnotenie, musí podľa Moody´s „prezentovať presvedčivý plán, ako dosiahnuť udržateľné zlepšenie v operačných prostriedkoch a úspešne realizovať refinančnú stratégiu“.

Spoločnosť ohlásila zníženie ročných nákladov o 800 mil. USD, čo chce dosiahnuť reorganizáciou šiestich divízií na tri. Nie je celkom jasné, koľko zamestnancov bude musieť firma prepustiť. Pri posledných úsporách, ktoré predstavovali škrty v nákladoch 500 mil. USD ročne, z prevádzok odišlo spolu 12-tisíc ľudí.

S ťažkosťami s likviditou, s viaznucim odbytom a s nutnosťou zredukovať náklady sa v dôsledku spomalenia svetovej ekonomiky za posledné dva roky potýkali mnohé firmy. Prípad ABB je však špecifický tým, že spoločnosť akoby nevedela prísť na to, čo sa vlastne v jej vnútri deje. Najlepším príkladom tohto fenoménu je jej terajší výkonný riaditeľ. J. Dormann, ktorý ešte v polovici septembra tvrdil, že skupina je v dobrom stave a s veľkou pravdepodobnosťou splní finančné ciele. O päť týždňov uznal, že sa mýlil a verejne sa ospravedlnil investorom za neúmyselné zavádzanie. „Pravdepodobne som nemal nič hovoriť. Vo funkcii výkonného riaditeľa som bol len osem dní,“ povedal na svoju obhajobu. Naozaj asi nemal nič hovoriť, keby však takmer rok nepôsobil ako predseda Predstavenstva ABB. Podľa Gideona Franklina, analytika z investičnej spoločnosti Morgan Stanley, boli komentáre o problémoch ABB „prekvapivé od niekoho, kto pôsobí vo vysokej funkcii primeraný čas, aby o nich vedel“.

Z toho vyplýva, že v spoločnosti zlyhal vnútorný reporting. „V mnohých aspektoch to pripomína kolaps čiernej skrinky,“ komentoval situáciu Simon Marshall-Lockyer z zürišského výskumného ústavu Cheuvreux (podľa modelu čiernej skrinky nie je celkom zrejmé ako tento systém transformuje pozorovateľné vstupy na pozorovateľné výstupy). Nepriamo to priznal aj J. Dormann, keď hovoril o nutnosti „zmeniť kultúru a najmä povzbudiť internú otvorenosť a transparetnosť.“

Strata dôvery investorov

Spoločnosť okrem problémov s likviditou musí teda čeliť aj strate dôvery investorov, ktorá je momentálne takmer na bode mrazu. Ukázalo sa, že ani nástroje tradičnej finančnej analýzy nedokázali odhaliť negatívny vývoj hospodárenia. „Akýkoľvek pohľad na finančné ukazovatele naznačuje, že ABB má dostatok hotovosti na splatenie dlhov v budúcom roku,“ povedal Karl Bergqwist, šéf kreditného výskumu z Gartmore Investment Management. Skutočnosť však ukázala opak a investori „nevedia, či môžu naďalej dôverovať číslam,“ dodal K. Bergqwist.

V súčasnosti je pre ABB kľúčovou záležitosťou presvedčiť banky na ďalšie dlhodobé financovanie. Odhady sumy kolíšu, ale zväčša sa pohybujú okolo hranice dvoch miliárd dolárov. Suma by mala zabezpečiť dostatočnú likviditu. John Scoffin, analytik z Barclays Capital, tvrdí, že ABB potrebude pevnú podporu od bánk. Pochybuje však, či výpredaj majetku pomôže zlepšiť vyjednávaciu pozíciu spoločnosti, ktorá oznámila, že predá americkej GE svoju štruktúrovanú finančnú divíziu za 2,3 mld. USD. Dohodu však ešte musí schváliť protimonopolný úrad Európskej únie. Jednu miliardu dolárov chce spoločnosť ABB obratom použiť už v decembri ako prvú splátku trojmiliardovej pôžičky, ktorú firma získala tohto roku od konzorcia Barclays Bank, Citigroup a Credit Suisse.

Podľa niektorých analytikov je už neskoro na záchranu a s novým prefinancovaním nemožno počítať. „ABB ako spoločnosť skončila,“ uviedol jeden z bankárov. „Možno ostanú nejaké časti, ktoré prežijú. Budúcnosť spoločnosti bude pravdepodobne určovať nejaký sentiment. Veľkí zákazníci však budú požadovať záruky pred uzavretím nových kontraktov.“

O niečo pozitívnejšie naladení odborníci považujú úvahy o kolapse spoločnosti za zveličené. S. Marshall-Lockyer si myslí, že ABB môže uniknúť nedostatku krátkodobej likvidity za predpokladu, že predá včas štruktúrovanú finančnú divíziu. Obáva sa však vývoja vzťahov medzi ABB a veľkými odberateľmi, ktorí ohlásili pozastavenie nákupu technologických zariadení z obáv pred naddimenzovaním kapacít v dôsledku očakávania oneskoreného oživenia svetovej ekonomiky.

Azbestová hrozba

Je možné, že rokovania o nových úveroch by mohli narušiť kauzy kompenzácií za používanie azbestu. ABB hľadala ochranu pred veriteľmi podľa kapitoly 11 americkej legislatívy pre svoju spoločnosť Combustion Engineering potom, ako zlyhalo úsilie zablokovať novú vlnu kompenzačných nárokov na Najvyššom súde USA. V Západnej Virgínii firma čelí 250 prípadom, v ktorých spolu osemtisíc žiadateľov žiada kompenzáciu. ABB zvažuje, že osamostatní pobočku a vybuduje ochranu okolo materskej spoločnosti. Táto taktika však podľa niektorých právnikov nemá šancu na úspech.

Ak by azbestové záväzky ovládli materskú spoločnosť, dôsledky by boli ďalekosiahle. Desiatky amerických priemyselných skupín už zbankrotovali práve vďaka azbestovým kompenzáciám. Prípad ABB by bol najväčší a vôbec prvý v Európe.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

13. 6. 2024

USD 1,078 0,002
CZK 24,699 0,013
GBP 0,845 0,001
HUF 396,480 1,200
CAD 1,482 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS