Súdnictvo na Slovensku je v kríze. Na fóre o súdnej reforme to prezentovala Daniela Zemanovičová z Transparency International Slovensko (TIS). Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus si až 24 percent respondentov myslí, že miera úplatkárstva na súdoch sa výrazne zvýšila.

Potvrdzuje to aj čerstvá kauza sudcu Igora Š., ktorý sa k trestnému činu brania úplatku priznal. „Myslím si, že by ste sa mali zamerať na iné veci a nielen na to, čo sa stalo mne. Som len šedá myš.“ Aj z tohto vyjadrenia je zrejmé, že korupcia v súdnictve je stále aktuálna téma. Na fóre však zaznelo, že korupcia nie je najväčší problém slovenského súdnictva. Možno nie je najväčší, ale má dosť veľké rozmery na to, aby ho bolo vidieť. Gábor Gál, právny expert Strany maďarskej koalície (SMK), si myslí, že zvýšením platov sudcov by sa zvýšila hranica skorumpovateľnosti súdov.

Sudca sa má podľa etického kódexu vyvarovať všetkého, čo by mohlo narušiť alebo spochybniť jeho dôveryhodnosť a dôveru verejnosti v spravodlivosť výkonu súdnictva. Má obhajovať a podporovať dobrú povesť a nezávislosť súdnictva. Zdá sa však, že nie každý zo sudcov si tieto riadky aj preštudoval. O ďalšiu ryhu na už aj tak naštrbenej povesti súdov a sudcov sa postaral sudca Ján J. z Okresného súdu Bratislava I. Na slobodu prepustil obvinených, ktorým predtým iný sudca žiadosť o prepustenie zamietol.

V posledných dňoch kauzy sudcov naberajú na obrátkach.

Posilnená nezávislosť

Justícia musí byť nezávislá. Iba tak môže plniť svoju ústavnú funkciu sprostredkovateľa medzi vládou a verejnosťou a meniť rozhodnutia vlády a vládnych úradníkov, určovať, či sú v súlade s ústavou a zákonmi. Význam sudcovskej nezávislosti presahuje politický rámec. Ekonómovia poukazujú na význam nezávislého a nestranného súdnictva pre stabilnú a prosperujúcu ekonomiku. V spoločnostiach, ktoré bojujú za reformu hospodárstva, prispieva sudcovská nezávislosť k budovaniu dôvery a predvídateľnosti ekonomických operácií.

Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský považuje za najväčší úspech svojho rezortu prijatie zákona o sudcoch a prísediacich (č. 385/2000 Z. z.), tzv. sudcovský kódex. Podľa neho posilňuje nezávislosť súdnictva, zrýchľuje súdne konanie aj samosprávne prvky v justícii. „Som presvedčený, že novela ústavy spolu s novým zákonom o sudcoch a prísediacich vytvorili garancie nezávislosti súdnictva. Sú porovnateľné s postavením súdnej moci vo vyspelých demokratických štátoch“ uviedol J. Čarnogurský.

Odbremenenie všeobecných súdov

V marci tohto roku parlament schválil dlho očakávaný zákon o Súdnej rade SR (č. 185/2002 Z. z.). Rada má významné právomoci, navrhuje vymenovanie sudcu, určuje jeho funkčné zaradenie, čím sa posilňuje nezávislosť súdnictva od politickej moci. Minister spravodlivosti má stále silné kompetencie. Odvoláva a vymenováva predsedov a podpredsedov súdov, čím môže zasiahnuť do chodu nezávislej justície.

Súdna rada nielen obhajuje záujmy súdnictva, ale aj rieši jeho problémy. Nový zákon o rozhodcovskom konaní (č. 244/2002 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť v júli tohto roku, vytvoril základ nového, možno povedať moderného rozhodcovského konania o veciach, ktoré enormne zaťažujú všeobecné súdy. Ústava Slovenskej republiky a na ňu nadväzujúci zákon o rozhodcovskom konaní vytvárajú právne možnosti a podmienky na alternatívne riešenie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskych vzťahov. Právnické osoby postupne vytvárajú takéto rozhodcovské súdy. Aj v Košiciach pri Arbitrážnom a mediačnom centre, a. s., vzniká Európsky rozhodcovský súd. Fungovať začne už v októbri.

Všetky činnosti za tri minúty

Cieľom zákona o vyšších súdnych úradníkoch (č. 425/2002 Z. z) je podľa ministra spravodlivosti zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a odbremenenie sudcov. Aby sa viac sústredili na rozhodovanie vo veci samej ako na technickú a formálnu stránku. Súdny úradník v občianskom súdnom konaní bude rozhodovať napríklad o poriadkovej pokute, o platbách pre svedka, znalca a tlmočníka. Na súdoch má pôsobiť 600 súdnych úradníkov. V tomto roku začne pracovať 200 z nich, a to na najzaťaženejších okresných súdoch. Štátny rozpočet na to vyčlenil 47 mil. Sk.

Novela Občianskeho súdneho poriadku priniesla dva zásadné prvky – princíp kontradiktórnosti konania a neúplný apelačný systém. Zahraniční experti pozitívne hodnotia projekt Súdny manažment. Prví si ho odskúšali na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Znížil sa počet úkonov, ktoré musí sudca vykonať pred začatím pojednávania. A nezanedbateľné je, že prideľovanie vecí sudcom prebieha elektronicky, takže by mala byť vylúčená možnosť manipulácie. Od mája funguje aj elektronická podateľňa. Od podania žaloby cez založenie súdneho spisu, kolkovej poštovej knihy, pridelenia čísla súdneho konania až po určenie zákonného sudcu uplynú priemerne len tri minúty.

Princíp kontradiktórnosti konania

Podstatu tvorí súperenie strán, vedenie procesu formou sporu. Podľa tohto princípu môžu sporiace sa strany samy navrhovať dôkazy, ktoré súd bude len posudzovať. Zrýchlenie spočíva v tom, že súdy nemusia skúmať všetky veci do dôsledkov, pretože dôkazné bremeno nesú účastníci sporu. Podľa novely platí, ak súd nariadi predbežné opatrenie, zároveň vyzve navrhovateľa, aby vo veci podal návrh na začatie konania, prípadne ho začne sám. Aj potom bude mať súd možnosť urobiť také dôkazy, ktoré nežiadali strany sporu. Súd však nerozhodne len na základe skutkového stavu vecí zisteného z dôkazov, ale aj zo skutočností, ktoré neboli sporné.

Neúplný apelačný systém

Ruší možnosť neodôvodneného odvolania sa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Princíp spočíva v tom, že všetky dôkazy, ktoré chcú strany použiť, musia navrhnúť na pojednávaní súdu prvého stupňa. To znamená, že súd v odvolacom konaní nepripustí nové dôkazy. V prípade, že sa objaví dôkaz, ktorý v čase pojednávania pred súdom prvého stupňa nebol známy, môže dotknutá strana podať návrh na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok.