ČLÁNOK




Sú ešte muži silnejším pohlavím?
20. septembra 2002

Muži sú vo všeobecnosti považovaní za „silnejšie“ pohlavie a predurčujú ich na to aj anatomické a fyziologické odlišnosti. Napriek tomu umierajú skôr ako ženy, a navyše trpia viacerými chorobami. Rodí sa síce viac chlapcov než dievčat, rokmi však ženy vyhrávajú, a sú tie, ktoré pretrhnú cieľovú pásku života neskôr.

Existuje množstvo hypotéz o tom, prečo muži končia životnú púť skôr. Ako dôvody sa často uvádzajú najmä hormonálne podmienené odlišnosti. Vplyv na dĺžku života má však podľa viacerých štúdií najmä stravovanie. A ženy sa pomerne lepšie stravujú ako muži, a to už od detského veku. Potvrdzuje to aj prierezová štúdia Štátneho zdravotného ústavu medzi slovenskými školákmi vo veku 10 – 14 rokov. Z viacročného sledovania výživy a životného štýlu vysokoškolákov takisto jednoznačne vyplynuli horšie stravovacie návyky mladých mužov, ale aj vzostupný trend stresových situácií, a čo je zvláštne, aj znižovanie pohybovej aktivity.

Je za tým nesprávny životný štýl

Choroby obehovej sústavy sú celosvetovo najčastejšou príčinou smrti, chorobnosti a práceneschopnosti. Na Slovensku sú od roku 1950 na prvom mieste medzi príčinami smrti v populácii a v poslednej dekáde tvoria 52 – 55 percent všetkých úmrtí.

Podľa projektu WHO MONICA (Monitorovanie kardiovaskulárnych ochorení) v slovenskej populácii je úmrtnosť mužov na ischemickú chorobu srdca a srdcový infarkt 3- až 4-krát vyššia, úmrtnosť na cievne ochorenia mozgu 1,5- až 2-krát vyššia a 2- až 3-krát častejšie boli priznané invalidné dôchodky mužom pre srdcovo-cievne ochorenie. U žien sa prvé prejavy srdcových chorôb oneskorujú o 10 – 15 rokov.

Srdcovo-cievne ochorenia a poruchy potencie majú mnoho spoločných rizikových faktorov. Srdcovo-cievne rizikové faktory môžu predpovedať vznik poruchy potencie (ako dôsledok kôrnatenia ciev v pohlavnom úde), a naopak, porucha potencie môže byť ukazovateľom postupu choroby. Väčšina pacientov s poruchami potencie cievneho pôvodu má súčasne najmenej jeden významný srdcovo-cievny rizikový faktor. Približne tretina pacientov s poruchou potencie má diagnostikovanú ischemickú chorobu srdca. Úprava rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení môže súčasne predísť rozvoju poruchy potencie. Podobne je úzka súvislosť medzi poruchami potencie a mozgovocievnymi ochoreniami: väčšina pacientov po mozgovej porážke udáva zhoršenie všetkých sexuálnych funkcií, pričom silný vplyv majú aj psychologické a sociálne faktory v dôsledku nervových a poznávacích strát. Jeden rok po prekonanej mozgovej porážke malo poruchu potencie 48 percent mužov.

Spomedzi faktorov životného štýlu sa za príčiny srdcovo-cievnych ochorení považuje najmä fajčenie, nesprávna výživa, nedostatočná telesná aktivita, nadmerná konzumácia alkoholu. Z klinických nálezov je to najmä vysoká hladina cholesterolu, vysoký tlak, tučnota, cukrovka.

Priemerný počet rizikových faktorov stúpa s vekom, avšak ženy sú v tomto smere za mužmi pozadu približne o 10 rokov.

Ach, tie cigarety!

Fajčenie obzvlášť zvyšuje kôrnatenie ciev, podpisuje sa aj na ischemickej chorobe srdca a najmä na cievnych mozgových príhodách.

Epidemiologické štúdie prisúdili približne 50 percent všetkých srdcových a mozgových cievnych príhod práve fajčeniu. Do pozornosti vedcov a výskumu sa v poslednom čase dostáva aj pasívne fajčenie. Totiž aj ono pôsobí súčinne s ostatnými rizikovými faktormi ako cukrovka a vysoký tlak. V projekte Zdravé mestá z roku 2001 viac ako 70 percent opýtaných uviedlo, že ich obťažuje cigaretový dym nielen vo verejných priestoroch, ale aj na pracoviskách.

Aj keď má výskyt fajčiarov na Slovensku mierne klesajúcu tendenciu, stále fajčí viac mužov ako žien. Čím dlhšie a čím viac vdychujú muži tabakový dym, tým väčšmi u nich stúpa riziko porúch potencie, v spojení s ostatnými rizikovými faktormi až dvojnásobne.

Niet nad dobrú klobásku

Muži konzumujú viac mäsa a mäsových výrobkov, častejšie si hotové jedlá prisáľajú, pijú viac alkoholických nápojov a, samozrejme, potom im nechutí ovocie, zelenina, ryby a strukoviny, čiže potraviny s ochranným účinkom. Kým v rokoch 1978 – 1988 sa v Kardiovaskulárnom programe (Ústav zdravotnej výchovy) na Slovensku vyskytovala tučnota viac u žien ako u mužov, v súčasnosti je nadváha najmä problémom mužov, pričom ide o brušnú formu tučnoty (nahromadenie tukového tkaniva v oblasti brucha).

Muži, ktorí výrazne schudnú, významne zlepšia koncentráciu tukov v krvi, látkovú premenu cukrov a krvný tlak.

Ak stúpa iba cholesterol

Na zvyšovaní hladiny cholesterolu v krvi sa okrem rôznych vnútorných a dedičných faktorov podieľa najmä strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov, nedostatok pohybu a fajčenie. Kým chorobné hladiny cholesterolu v slovenskej populácii mužov sa zistili už v Kardiovaskulárnom programe (r. 1988) len u 18,1 percenta mužov, projekt CINDI udáva ( r. 1998) už 56,4 percenta zvýšených hodnôt cholesterolu u mužov. Vedeli ste, že lieky určené na znižovanie cholesterolu v krvi tiež nepriaznivo ovplyvňujú sexuálne funkcie u mužov?

Dnes je už jasné, že pravidelný telesný pohyb znižuje riziko ischemickej choroby srdca, cukrovky, rakoviny hrubého čreva a niektorých závažných chronických chorôb a stavov. Štúdie dokazujú, že napríklad 30 minút intenzívnej činnosti denne po väčšinu dní v týždni alebo tri a viac časových úsekov venovaných usilovnej telesnej činnosti týždenne zaručujú fyziologické zmeny a s nimi sa spájajú aj zdravotné prínosy.

Medzi známe biologické mechanizmy, ktoré prispievajú k priaznivému vplyvu telesnej aktivity, patrí zlepšenie hladín tukových látok v krvi, zníženie výskytu porúch látkovej premeny cukrov, zníženie krvného tlaku a zníženie hmotnosti. Žiaľ, slovenskí muži považujú za telesnú aktivitu prácu v záhradke a prechádzky, športu sa venuje len viac ako štvrtina mužov (projekt Zdravé mestá).

Pritom s pohybom sa dá začať aj v strednom veku a významne ovplyvňuje aj vznikajúcu poruchu potencie.

Keď nám to tak chutí

V posledných 40 rokoch vzrástla spotreba alkoholu v niektorých európskych krajinách vrátane Slovenska štvornásobne. SR patrí v spotrebe alkoholu na jedného obyvateľa k európskej špičke. Akútna i chronická konzumácia alkoholu spôsobuje poškodenie organizmu. Je pravda, že spočiatku má organizmus „samonaprávaciu“ schopnosť, ale tú postupne stráca. Štatistika sledujúca úmrtnosť na cirhózu (stvrdnutie) pečene za posledných 40 rokov na Slovensku udáva 10-násobný vzrast u mužov (4-násobný vzrast u žien).

Zo 726 vyšetrených mužov v produktívnom veku v SR až 24 percent uviedlo ako najčastejšie konzumovaný nápoj alkohol (pivo, víno), pričom konzumácia stúpala s vekom.

Vo väčšine vyspelých krajín má vysoký krvný tlak 15 – 30 percent celkovej populácie, na Slovensku sa odhaduje 20-percentný výskyt u dospelých. Vysoký tlak je jedným z hlavných rizikových faktorov kôrnatenia ciev, ischemickej choroby srdca a cievnych mozgových príhod. Riziko ešte zvyšuje kombinácia vysokého tlaku s fajčením, zvýšeným cholesterolom alebo cukrovkou. Riziko vzniku srdcových príhod je u ľudí s vysokým tlakom 3- až 4-krát vyššie, riziko vzniku mozgových príhod dokonca 7-krát vyššie v porovnaní s osobami s normálnym krvným tlakom.

Epidemiologické údaje svedčia o tom, že množstvo občanov je nediagnostikovaných, a teda neskoro liečených.

Vysoký tlak a cukrovka sa často vyskytujú súčasne, takže u týchto pacientov sa viac ako dvojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku srdcovocievnej príhody. Samozrejme, potom sa k jednému problému pridávajú ďalšie. Takže napokon možno pozorovať u pacientov až dramatický nárast výskytu depresie.

Prudké zmeny v ekonomike a v spoločenskom systéme priniesli v oblasti duševného zdravia niektoré nové, predtým nepoznané problémy. Stúpa výskyt stresových situácií, depresívnych porúch, ktoré môžu vyústiť do samovražedného konania. Starnutím populácie sa zvyšuje výskyt demencií.

A môžeme sa vyhovoriť

Medzi najčastejšie poruchy v oblasti duševného zdravia patrí depresia (chorobná skľúčenosť). Najčastejšie vzniká vo veku okolo 40 rokov (v rozpätí 20 – 50 rokov). Neliečená depresia zvyšuje riziko samovraždy, množia sa partnerské a pracovné problémy, znižuje sa kvalita života.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bola v roku 1990 depresia celosvetovo štvrtým dôvodom invalidity. Časté stresové situácie môžu viesť aj k duševným a telesným poruchám, nepriaznivo ovplyvňujú pocity zdravia a výkonnosti. Viaceré výskumy konštatujú vzostupný trend výskytu stresových situácií. Kým v roku 1992 častý stres uviedlo 32,8 percenta vysokoškolákov, v roku 2001 to už bolo 50,2 percenta (u mužov). V súčasnosti už takmer polovica mužov (48,1percenta) udáva časté stresové situácie v zamestnaní, pričom najvyššiu záťaž pociťuje veková skupina 35- až 44-ročných mužov.

Muži v produktívnom veku (18 – 65 rokov) najčastejšie udávajú poruchy spánku, pocity smútku, sklamania, únavu, častú podráždenosť, pričom výskyt príznakov sa zvyšuje so stúpajúcim vekom. Muži pravdepodobne horšie znášajú príznaky depresie (výskyt samovrážd je viac ako 5-násobný u mužov).

Súvislosť medzi depresiou a poruchami potencie je vysoká, hoci príčinný vzťah nie je celkom jasný. Duševný stres sprevádzajúci poruchu potencie môže podnietiť rozvoj depresie, alebo naopak, depresia môže spôsobiť poruchu potencie. Väčšina liekov na depresiu má tiež nepriaznivé účinky na sexuálne funkcie mužov, čo často vedie k odmietaniu liečby a ďalšiemu zhoršovaniu depresie.

Aj keď porucha potencie neohrozuje život pacienta, môže byť prvým príznakom iných závažných ochorení a porúch, organických alebo psychických.

Na svete je to už tak, že všetko so všetkým súvisí, a na kvalitu života pôsobí toľko nepriaznivých a stresujúcich faktorov a skutočností, že by ich bolo vhodné pretriediť. Najmä tak, aby sa ich voči „silnému“ pohlaviu nespolčilo viacero naraz.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 6. 2024

USD 1,072 0,003
CZK 24,898 0,012
GBP 0,845 0,001
HUF 397,390 1,050
CAD 1,470 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS