ČLÁNOK




Štruktúrne reformy vo viacerých odvetviach jednoducho meškajú
26. júla 2001

Napriek tomu, že do konca funkčného obdobia súčasnej vlády zostáva viac ako rok (samozrejme, za predpokladu, že vládna koalícia sa napriek existujúcemu napätiu nerozpadne a nebudú predčasné voľby), je čas na zhodnotenie doteraz prijatých opatrní, ale aj súčasnej makroekonomickej situácie. Na otázky FINI odpovedala ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Ako hodnotíte výsledky SR od prijatia ekonomických balíčkov?
Keď informujem o dosiahnutých výsledkoch SR v zahraničí, zvyčajne zdôrazňujem, že Slovensko je príkladom štátu, ktorému sa podarilo najrýchlejšie konvergovať s tzv. prvou. skupinou štátov ašpirujúcich na vstup do Európskej únie (EÚ). Od roku 1998 sme sa dostali na negociačnú cestu do EÚ. Dnes možno povedať, že máme otvorených 28 z 29 kapitol, takže sa nám podarilo takmer dohnať tzv. luxemburskú skupinu. S najväčšou pravdepodobnosťou v tomto roku otvoríme všetky negociačné kapitoly a prevažnú väčšinu z nich aj uzavrieme. Už teraz môže vláda naozaj povedať, že jej ambiciózny cieľ – stať sa členom EÚ začiatkom roku 2004 -je skutočne reálny. Za významný úspech považujem prijatie (26. 9. 2000) za člena OECD – stali sme sa tridsiatym členským štátom tejto prestížnej organizácie. Možno povedať, že patríme aj medzi najväčších favoritov pre vstup do NATO. Samozrejme, za predpokladu, že v roku 2002 sa rozhodne o jeho ďalšom rozšírení. V roku 1998 SR stratila investičný rating od všetkých troch popredných ratingových agentúr – S&P, Moodie´s a FITCH. Dnes máme možnosť znovu získať investičný rating – pozitívne výhľady sme totiž dostali od všetkých troch uvedených najvýznamnejších ratingových agentúr. Pritom treba povedať, že dve japonské ratingové agentúry už SR investičný rating pridelili. To, samozrejme, odráža, že v slovenskom hospodárstve sa nám podarilo dosiahnuť pozitívne zmeny. Podarilo sa nám výrazne znížiť schodok verejnej vlády. Aby som ho porovnala – v roku 1998.tento schodok prekročil 5 % z hrubého domáceho produktu (HDP), v 1999. sme ho zredukovali na 3,6 a v roku 2000 dokonca až na 3,5 %. Veľmi dobré výsledky sme dosiahli v bežnom účte platobnej bilancie – v rokoch 1996 až 1998 sa schodok pohyboval medzi 10 – 11 percentami z HDP. To skutočne nasvedčovalo na možnosť vzniku významnej finančnej krízy. V roku 1999 klesol tento schodok na 5,7 a v roku 2000 až na 3,7 % z HDP.

Tieto zlepšenia sa dosiahli výraznymi zmenami fiskálnej politiky.
Vláda bola nútená v roku 1999 prijať tzv. balíčky opatrení. Tie však mali aj negatívny dosah, ktorý sa odrazil predovšetkým na raste cien a spomalení rastu HDP – v roku 1999 dosiahol 1,9 % a vlani 2,2 %, avšak v budúcom roku odhadujeme 3,6-percetný rast. Napriek tomu možno však povedať, že sme sa vyhli hospodárskej recesii, ktorej sa nevyhli iné štáty po prijatí podobných balíčkov, napr. v ČR.

To však nebol jediný negatívny dosah prijatého balíčka.
Mnoho z ešte stále administratívne regulovaných cien bolo nevyhnutné zvýšiť, aj keď v niektorých prípadoch sme podľa môjho názoru išli až veľmi rýchlo. A to malo nepochybne za následok prechodné zvýšenie inflácie. Možno však povedať, že aj napriek tomu vývoj priemernej inflácie je relatívne pozitívny – dnes sa pohybuje okolo 7,4 %, pričom jadrová inflácia je dokonca výrazne nižšia, klesla pod 5 %. Stabilizovala sa slovenská koruna, jej fluktuácia oproti euru bola veľmi blízko nuly. Výrazne sa podarilo znížiť úrokové sadzby, ako aj rizikové marže pri zahraničných emisiách. Napríklad v roku 1998 sa štátne dlhopisy v priemere predávali za 28 %, ale v uplynulom roku sa výnosy z nich pohybovali okolo 8 %. Pritom tento zlom nastal už v minulom roku. Podarilo sa nám zlepšiť štruktúru verejného dlhu – výrazne vzrástol podiel stredno- a dlhodobého dlhu.

Štátny dlh však rastie.
Je to pravda. Je to dôsledok deficitného hospodárenia štátu. V rokoch 1999 – 2000 sa mierne spomalila jeho dynamika. Ak však k dlhu štátu pripočítame náklady spojené s finančnou reštrukturalizáciou, tak číslo charakterizujúce verejný dlh bude, samozrejme, horšie. V roku 2000 celkový štátny dlh predstavoval 25 % , celý verejný dlh 33 % z HDP. Odhadujeme, že do konca tohto roku – nielen ako dôsledok deficitného hospodárenia, ale aj reštrukturalizácie finančného sektora – verejný dlh vzrastie na 45 % z HDP. Napriek tomu,nemôžme byť v žiadnom prípade spokojní s vývojom jedného makroenomického ukazovateľa, a to je miera nezamestnanosti. Tá nepochybne odráža nielen štruktúrne zmeny v hospodárstve, ako aj určitý demografický vývoj, ale aj nízku efektívnosť politiky trhu práce a spomalenie rastu HDP.

Ako hodnotíte výsledky štruktúrnych zmien?
Podarilo sa uskutočniť veľmi dôležité štruktúrne zmeny v podnikateľskej sfére, predovšetkým v bankovom sektore. Výrazne sa zlepšil nielen podiel klasifikovaných úverov na úverovom portfóliu, ale došlo k poklesu klasifikovaných úverov vyjadrených ako percento z HDP. V roku 1998 tento podiel dosahoval 20 %, do konca minulého roka klesol na 11 %, a v tomto pozitívnom vývoji sa pokračuje aj v tomto roku. Významne sa podarilo zlepšiť napríklad kapitálovú primeranosť bánk pôsobiacich v SR, ktorá v roku 1998. predstavovala 8,7 %, v polovici minulého roka 11,7 %. Je to výsledok niekoľkých krokov, predovšetkým však reštrukturalizácie vybraných bánk. Tá však na druhej strane znamená významnú finančnú záťaž – len istina, ktorú budeme musieť zhradiť dosahuje 105 mld. Sk.

Splnil prílev priamych zahraničných investícií vaše očakávania?
Výrazne sa podarilo podporiť aj vstup zahraničných investorov do bankového sektora – v roku 1999. vstúpila belgická KBC do ČSOB. V roku 2000 vstúpilo talianske Unicredito do Poľnobanky, Dexia do Komunalnej banky.Koncom uplynulého roka sa podpísala zmluva s Die Erste Bank o predaji 87-percentného podielu štátu vSlovenskej sporiteľni. Zavŕšil sa vstup EBOR a FCI (25 % akcií) do VÚB. Predpokladáme, že proces privatizácie tejto banky sa nám podarí zavŕšiť do polovice tohto roka. Vyhli sme sa hroziacim vážnym bankrotom niektorých podnikov, napríklad cross defaultu Železníc SR, Slovenských elektrární, ale aj súkromného podniku VSŽ. Objem priamych zahraničných investácií dosiahol vlani okolo 1,2 mld. USD, čo je iste bezprecedentné.

Zlepšilo sa podnikateľské prostredie, a to nielen tým, že sa znížilo daňové zaťaženie, ale nastali zmeny aj v legislative. Ako príklad uvediem zákon o konkurze a vyrovnaní.

Nie všetko však možno hodnotiť pozitívne.
Okrem vysokej miery nezamestnanosti rozhodne negatívne treba hodnotiť aj to, že sa ďalej prehĺbila regionálna diferenciácia. Vzrástol počet okresov,v ktorých miera nezamestnanosti prekročila 25 %. Negatívne treba hodnotiť aj to, že sa výrazne prehĺbila sociálna diferenciácia spoločnosti, čomu sme sa aspoň čiastočne mali snažiť zabrániť. V podnikateľskom prostredí treba jednoznačne negatívne hodnotiť to, že sme takmer vôbec nezredukovali administratívnu náročnosť pre podnikateľov.

Za veľmi neuspokojivú možno hodnotiť vymáhateľnosť práva. Jednoznačne treba povedať, že aj keď sa nám podarilo zlepšiť mnoho zákonov, čo z toho, keď sa nepresadzujú v bežnom živote.

Negatívne zatiaľ hodnotíme, že napriek tomu, že bankový sektor má dnes vytvorené takmer všetky predpoklady, aby vo väčšom rozsahu poskytoval úvery malým a stredným podnikateľom. Nemôžme byť spokojní s ich úverovaním. Tu sú bariéry, ktoré ešte len treba prekonávať. Znovu sa potvrdilo to, že prekážkou pre rozvoj malého a stredného podnikania nemusia byť, a veľakrát ani nie sú, dane. Zákon napríklad umožnil výrazne rozšíriť okruh tých podnikateľov – fyzických osôb, ktorí sa mohli uchádzať o paušálnu daň. Ak vezmeme do úvahy, že takýchto podnikateľov je okolo 270-tisíc a iba 10 400 z nich sa po všetkých zmenách v zákone prihlásilo k zdaňovaniu paušálnou daňou, možno povedať, že existujú ďalšie prekážky, prečo nielen výrazne nevzrástol záujem o túto daň, ale ani sa významne nepodporilo rozhodnutie fyzických osôb stať sa podnikateľmi.

Negatívne treba hodnotiť to, že ani v tomto roku, že sa nám nepodarilo uskutočniť výraznejšie zmeny v niektorých rezortoch. Jednoznačne možno povedať, že štruktúrne reformy týkajúce sa predovšetkým zdravotníctva, čiastočne školstva, ale aj iných rezortov, napríklad sociálnej sféry, dôchodkového poistenia jednoducho meškajú. A to vytvára ďalší a ďalší tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Myslím, že najvhodnejšia doba pre uskutočnenie takýchto zásadnejších reforiem už uplynula a naša vláda už vlastne veľké možnosti na ich realizáciu ani nemá. To je veľké negatívum súčasnej vládnej koalície.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

1. 10. 2020

USD 1,175 0,004
CZK 26,918 0,315
GBP 0,907 0,005
HUF 359,890 5,640
CAD 1,562 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS