ČLÁNOK




Stredoeurópsky plynárenský sektor očakáva veľké zmeny
25. mája 2001

Stredoeurópsky plynárenský sektor a trh plynu očakáva veľké zmeny, keďže Poľsko sa blíži k realizácii výstavby sporného tranzitného plynovodu a susedná Česká republika a Slovensko štartujú privatizáciu plynárenských spoločností. Poľská vláda plánuje preskúmať návrh, podporovaný v priemyselných kruhoch, spočívajúci vo výstavbe plynovodného prepojenia, spájajúceho Bielorusko a slovenské tranzitné systémy, ktoré transportujú nové ruské dodávky do západnej Európy. „Odporúčaná trasa nie je najhoršia a nevylučujem, že vláda ju schváli, hoci budú potrebné určité mierne úpravy,“ povedal poľský minister hospodárstva Janusz Steinhoff.

Ruský premiér Michail Kasjanov pricestuje do Poľska na trojdňovú návštevu, na ktorej sa stretne s predstaviteľmi ministerstva hospodárstva a podľa očakávaní bude lobovať za projekt výstavby plynovodu, ktorý preferuje Rusko. Rozhodnutie, ktoré by viedlo k zastaveniu alternatívneho plánu ruského gigantu Gazprom na vybudovanie drahšieho plynovodu pozdĺž dna Baltického mora, by mohlo zasiahnuť proces privatizácie v plynárenskom sektore na Slovensku. „Gazprom má veľký záujem o región, zvlášť o slovenský tranzitný systém, avšak jeho rozhodnutie bude čiastočne závisieť od toho, či nový tranzit pôjde cez územie Poľska,“ povedal jeden z analytikov.

Analytici sú presvedčení, že predaj Slovenského plynárenského podniku (SPP), vrátane rozsiahleho a vysoko lukratívneho tranzitného systému, s najväčšou pravdepodobnosťou priláka značný záujem zahraničných investorov a stane sa doteraz najväčším privatizačným projektom v krajine. „Plynárenské podniky v jednotlivých krajinách strednej Európy sú ako samostatné kocky skladačky, pričom slovenský SPP je najdôležitejšou časťou tohto obrazu,“ dodal ďalší analytik. SPP v minulom roku transportoval takmer 90 miliárd kubických metrov ruského zemného plynu do západnej Európy, čím sa SR stala poprednou krajinou pre transport plynu. Štát chce predať 49 % SPP, pričom je pravdepodobné, že celý podiel sa dostane do rúk strategickému investorovi. Odhady analytikov, týkajúce sa ceny celého podniku SPP sa pohybujú medzi 2 až 8 mld. USD. Doteraz prejavili záujem o podiel spoločnosť Gazprom a konzorcium firiem Ruhrgas, Gaz de France PR a Snam. Aj nemecké firmy RWE Gas a Wintershall nedávno oznámili, že sa budú spoločne uchádzať o podiel. Nemecké konzorcium plánuje predložiť ponuku aj na kúpu českej spoločnosti Transgas, ktorú chce česká vláda predať spolu s ôsmimi distribútormi plynu. „Národné trhy ČR a SR sú jednoducho príliš malé, takže ktokoľvek má záujem o tamojšie plynárenské aktíva, sa bude zrejme zaujímať aj o ich tranzitné plynovody, zabezpečujúce prepravu plynu z Ruska do západnej Európy,“ povedal jeden z analytikov.

Analytici tvrdia, že firmy Gazprom, Snam, Gaz de France, ako aj Ruhrgas a Wintershall budú pravdepodobne medzi poprednými záujemcami o akvizície plynárenských aktív v regióne. Konzorcium momentálne vykonáva predbežnú analýzu vysokokapacitnej tranzitnej trasy plynovodu, smerujúcej predovšetkým pozdĺž východnej poľskej hranice, avšak vyhýbajúcej sa väčšine poľských východných národných parkov, ktorá by mala spojiť bieloruské a slovenské plynovody. Poľsko spočiatku protestovalo proti tranzitnému projektu v obave, že nové dodávky sa budú komplementovať s ruským plynom z plynovodov jeho strategického spojenca Ukrajiny. Avšak neskôr podľahlo tlakom zo strany svojich komerčných partnerov a Európskej únie. Poľská vláda vyjadrila nádej, že nový plynovod, ktorý pravdepodobne nahradí predtým plánovanú druhú trasu existujúceho plynovodu Jamal východ-západ, tiahnucu sa cez územie Poľska, sa použije na dodávku určitého objemu importovaného ruského plynu do priemyselného juhozápadu Poľska. Plynovod Jamal, ktorý má momentálne kapacitu 18 mld. metrov kubických ročne, potrebuje 350 mil. USD na vybudovanie troch kompresných staníc s cieľom zvýšiť jeho kapacitu na plánovaných 32 miliárd metrov kubických.

Analytici tvrdia, že poľský trh je rozsiahly a vyznačuje sa relatívne nízkou spotrebou plynu, čo zvyšuje jeho rastový potenciál v porovnaní so susednými krajinami. Poľská vláda chce v druhej polovici tohto roku podpísať dlhodobú dohodu s Nórskom, ktorá umožní diverzifikovať import plynu do Poľska v neprospech Ruska a do roku 2007 zvýši import plynu o 5 miliárd metrov kubických. Poľsko neplánuje začiatok privatizácie svojich štyroch distribútorov plynu do budúceho roku, pričom analytici tvrdia, že septembrové voľby povedú k ďalšiemu odďaľovaniu tohto plánu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 1. 2021

USD 1,212 0,000
CZK 26,163 0,027
GBP 0,890 0,001
HUF 359,990 0,420
CAD 1,541 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS