Stredoeurópske vlády tento rok zrejme nenaplnia štátne pokladnice všetkými pôvodne plánovanými príjmami z privatizácie, keď ich zámery skrížilo nevítané spomalenie svetovej ekonomiky, uviedli v pondelok analytici. Výnosy z predaja štátneho majetku zatiaľ okrem Slovenska zaostávajú za pôvodnými plánmi ďalších troch stredoeurópskych krajín, hlavne Poľska.

„Svetové spomalenie je jedným z dôvodov. Myslím, že je tu tento rok možno väčšia averzia k riziku a vlády pravdepodobne prišli s vysokými odhadmi príjmov,“ povedala analytička spoločnosti Merrill Lynch Eva Limaňská. Príjmy z privatizácie štyroch stredoeurópskych krajín, ktoré by mali vstúpiť do Európskej únie v roku 2004, dosiahli tento rok dosiaľ 7 mld. USD, teda 65 % tohtoročného cieľa, uviedli v správe analytici JP Morgan. Väčšina výnosov však pochádza z predaja českého i slovenského monopolu na dovoz zemného plynu.

Vlády sa zrejme nebudú podľa analytikov s privatizáciou ponáhľať ani budúci rok a to aj napriek veľkorysým štátnym výdavkom a rastúcim schodkom verejných financií a počkajú si, až sa svetová ekonomika zotaví. „Väčšina týchto vlád si požičiava peniaze za historicky najnižšie úrokové sadzby, hlavne v dlhodobom horizonte, čo trochu kompenzuje potrebu príjmov z privatizácie,“ povedal analytik JP Morgan Zdenko Stefanides.

Slovenský kabinet tento rok predal majetok za viac ako 3,8 mld. USD, väčšinu si však pripísala na konto privatizácie plynárenského monopolu SPP. Tempo predaja majetku štátu by malo podľa analytikov budúci rok ešte zrýchliť, keď si proreformná vláda premiéra Mikuláša Dzurindu pravdepodobne podrží kreslá aj počas nasledujúcich štyroch rokov.

Za najväčšie sklamanie považujú analytici nechuť poľskej vlády k rýchlejšiemu predaja štátneho majetku. Ľavicová poľská vláda, ktorá zrejme tento rok inkasuje len tretinu plánovanej čiastky, už odložila predaj energetickej skupiny G-8, ktorý mal byť tento rok s hodnotou až 4 mld. PLN najväčším privatizovaným majetkom. Zdržanie hrozí aj privatizácii Gdaňskej rafinérie, keď sa kabinet snaží nájsť novú stratégiu pre fungovanie sektoru.

Maďarsko podobne ako Poľsko taktiež pravdepodobne výrazne podstrelí svoj tohtoročný cieľ. „Predstavitelia maďarskej vlády realisticky očakávajú, že vyberú len polovicu cieľovej čiastky, resp. 8 až 10 mld. forintov (HUF),“ povedal Stefanides. Napriek tomu, že Maďarsko sprivatizovalo do polovice deväťdesiatich rokov značnú časť štátom držaných aktív, stále odštátnenie čaká majetok za približne 450 mld. HUF. Najbližšie sa očakáva privatizácia banky Postbank a leteckej spoločnosti Malév.

Taktiež český kabinet tento rok nesprivatizuje všetko, čo mal pôvodne v pláne, keď zatiaľ inkasoval iba 130 mld. CZK za predaj Transgasu. Celkové príjmy kabinet pritom tento rok odhadoval na 226 mld CZK. Podľa analytikov nie je príliš pravdepodobné, že by príjmy z predaja Českého Telecomu prišli ešte pred koncom roka. Chemická skupina Agrofert sa v pondelok vzdala po deviatich mesiacoch prieťahov kúpy Unipetrolu, za ktorý pôvodne ponúkla 361 mil. eur. Vláda navyše v lete odložila predaj firmy ČEZ potom, ako záujemcovia neponúkli požadovaných 200 mld. CZK.