ČLÁNOK




Stratégia investorov v strednej a východnej Európe po zavedení eura
16. januára 2002

V súvislosti s fyzickým zavedením eura v krajinách eurozóny a so snahami kandidátskych krajín strednej a východnej Európy (SVE) stať sa členmi Európskej únie do roku 2004 sa investori sústreďujú na hlavné akciové trhy strednej Európy – na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko. Táto stratégia sa zakladá na očakávaní, že reštrukturalizácia, ktorá je nevyhnutnou súčasťou príprav na členstvo v EÚ, povedie k tomu, že tieto tri trhy si budú počínať úspešnejšie ako ostatné. V minulom roku zaznamenali všetky tri burzy pokles napriek snahám krajín stať sa členmi EÚ. Naopak, indexy na menších burzách susedných krajín, ako napríklad v Slovinsku, Slovenskej republike a Rumunsku, vzrástli od januára do novembra minulého roku o 19 %, 31 % a 35 %.

Slovenská republika by mala podľa očakávaní investorov vstúpiť do EÚ v druhej vlne. Štatút krajiny však minulý mesiac podporilo zvýšenie ratingu krajiny poprednými ratingovými agentúrami na investičný stupeň. Na bratislavskej burze sa obchoduje iba obmedzené množstvo emisií bánk a poskytovateľov verejnoprospešných služieb v celkovej hodnote menej ako 1 mld. USD. Kontrolný balík v slovenskom gigantovi Slovnaft kúpil jeho maďarský konkurent – ropná a plynárenská spoločnosť MOL. Hlavné finančné inštitúcie boli transferované do zahraničného vlastníctva po tom, ako im hrozila nesolventnosť na konci funkčného obdobia predchádzajúcej vlády. Súčasná koalícia čelí tento rok parlamentným voľbám a je konfrontovaná rastúcimi preferenciami populistov a mierou nezamestnanosti na úrovni takmer 20 %, čo je najvyššia miera v regióne. Víťaz volieb bude musieť vzdorovať dvojitému tlaku značných deficitov rozpočtu a bežného účtu platobnej bilancie. Medzitým sa devízový kurz koruny a monetárna politika stali kontroverznými. Päťpercntný rozdiel medzi úrokovými sadzbami na Slovensku a v eurozóne viedol k špekulatívnym nákupom slovenskej koruny, čo zasiahlo exportérov.

Slovinsko by malo podľa očakávaní vstúpiť do EÚ v rámci prvej vlny. Na slovinskej burze je kótovaných 40 spoločností a jej trhová kapitalizácia predstavuje 3 mld. USD. Slovinsko je najprosperujúcejším štátom spomedzi krajín bývalej Juhoslávie, pričom má tesné obchodné kontakty so susedným Talianskom a prírodné predpoklady na povzbudenie turistického ruchu. Od získania nezávislosti rotovala politická moc v krajine medzi dvomi vodcami s podobnou víziou socialistickej trhovej ekonomiky. Veľkorysý mzdový a penzijný systém a pomalé tempo privatizácie sú kompenzované priaznivou fiškálnou pozíciou. V krajine prevláda opatrný prístup voči zahraničným investíciám. Doteraz podliehal prílev portfóliových investícií reštriktívnym domácim predpisom. Slovinská burza cenných papierov v Ľubľane má expanzívnu stratégiu a podpísala dohodu o kooperácii s chorvátskou akciovou burzou.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) predpovedá pre Slovinsko, SR a Rumunsko tohtoročnú mieru ekonomického rastu 3 – 4 %, ako aj stabilný rast priamych zahraničných investícií z nízkej bázy. Akciové burzy zdôrazňujú väčšiu samoreguláciu ako svoju prioritu. Zaviedli sa zákony o fúziách a o dozore nad podnikovou sférou s cieľom zlepšiť práva akcionárov a zvýšiť výkonnosť manažmentu. Predpisy sa tvoria podľa vzoru Veľkej Británie a Nemecka.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 6. 2024

USD 1,072 0,003
CZK 24,898 0,012
GBP 0,845 0,001
HUF 397,390 1,050
CAD 1,470 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS