ČLÁNOK




Stav reforiem dôchodkovej reformy v krajinách s prechodnou ekonomikou
9. mája 2001

Vlna reforiem národných systémov dôchodkového zabezpečenia prenikla do krajín strednej a východnej Európy a smeruje na ďaleký východ. Dôchodkové reformy v krajinách s tranzitívnou ekonomikou nie sú kópiami modelov použitých v minulosti. Sú to originálne schémy reforiem, ktoré predpokladajú výnimočné zmeny systému riadenia distribúcie príjmov občanov počas celého ich života.

Mnohí experti na základe skúseností z Chile a väčšiny krajín Latinskej Ameriky urobili záver, že všestranná reforma systému dôchodkového zabezpečenia, na rozdiel od jednoduchej racionalizácie existujúceho systému, sa musí zakladať na výmene solidárneho systému s určitým objemom vyplateného dôchodku za povinný systém akumulačného systému s určitým objemom dôchodkových platieb. Pre postkomunistické krajiny má tento systém bez ohľadu na jeho pozitívne stránky svoje podstatné limity.

Po prvé, v celkovej miere nezabezpečuje úplnú diverizifikáciu rizika rizík, pretože monopol solidárneho systému (ak existuje povinné dôchodkové poistenie) sa mení na monopol akumulačného systému.

Po druhé, v krajinách s podstatným vplyvom solidárneho systému, ku ktorým patrí väčšina krajín strednej a východnej Európy budú veľké náklady spojené s prechodom na tento systém.

Systém viacerých úrovní

Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, a tiež Chorvátsko, Rumunsko, Rusko, Juhoslávia, Macedónsko a možno Slovinsko, Ukrajina a Bulharsko si vybrali inú cestu. Kľúčovým momentom ich reforiem je to, že solidárny systém sa nahrádza systémom viacerých dôchodkového zabezpečenia. Zdroje vyplácaných dôchodkov musia byť diverzifikované. Tak ako samotní občania, tak aj kapitálové trhy musia byť zapojené do systému dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom jeho solidárnej a akumulačnej časti. Časť povinnej časti systému dôchodkového zabezpečenia bude fungovať vďaka solidárnej schéme a časť bude existovať vďaka akumulačnej časti Vychádzajúc z toho, že každá z týchto schém je pod vplyvom rizík rôzneho druhu. Solidárna časť spoločného systému je vystavená riziku starnutia obyvateľstva, rastu počtu nezamestnaných a politickému riziku. Všetkým tieto riziká nie je sú podstatné pre akumulačnú schému. Na druhej strane samotná akumulačná schéma nemôže efektívne fungovať v obdobiach dlhodobej inflácie alebo kríz finančných trhov.

Charakteristika prístupu krajín regiónu

Podľa stavu reforiem dôchodkového zabezpečenia v krajinách strednej je Maďarsko medzi nimi vedúcou krajinou, pretože 1. januára 1998 zaviedlo systém viacerých úrovní. Hoci solidárny komponent celkového systému celkového systému sa doposiaľ zakladá na schéme s určitou sumou vyplateného dôchodku, jeho objem je značne zmenšený a reštrukturalizovaný. Nová akumulačná schéma sa financuje vďaka 8% odvodu z mzdového fondu (6% do roku 2000), ktorý riadia dôchodkové fondy. Tretia úroveň je doplnková a je dobrovoľnou schémou, ktorá doplňuje dve vyššie menované. V Maďarsku existuje už niekoľko rokov a je dobrým základom pre vytvorenie dôchodkových fondov. Od začiatku reforiem oveľa viac Maďarov začalo využívať akumulačný systém a prevádzať doň 6 percentné príspevky. Podľa maďarskej legislatívy si môžu pracujúci občania voľne vybrať systém dôchodkového zabezpečenia. Len nováčikovia na trhu práce si nemôžu vyberať a musia sú povinní stať sa účastníkmi akumulačnej schémy.

Virtuálny fond

Lotyšsko si tiež vybralo reformu systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý predpokladá vytvorenie systému viacerých úrovní. Špecifikum prístupu tejto krajiny je v tom, že sa sústredila na zdokonalenie solidárneho komponentu. Prvá reformovaná úroveň dôchodkového systému by sa mala zakladať na schéme virtuálneho fondu s určitou výškou príspevkov. Prvý raz bola použitá vo Švédsku a v súčasnosti má priaznivcov v iných krajinách, napríklad v Poľsku. V súlade so schémou virtuálneho fondu s určitou výškou príspevkov, dôchodok určitého dôchodcu je závislý od veľkosti virtuálneho fondu, ktorý je závislý od jeho príspevkov počas jeho profesionálnej kariéry. Veľkosť dôchodku je závislá aj od „kapitalizácie príspevkov“. Fond je absolútne virtuálny, pretože prostriedky, ktoré boli doň vložené existujú len „na papieri“ a minuli sa na výplatu dôchodkov v rámci solidárneho systému. Ak zamestnanec ide do dôchoduku výška vyplácaného dôchodku sa určuje delením naakumulovaného (virtuálneho) kapitálu priemernou dĺžkou veku očakávanou pre jeho vekovú kategóriu. Znamená to, že ročné príjmy dôchodcu budú v značnej miere závisieť od veku keď odchádza na dôchodok. Vytvára to stimul pre dlhšiu profesionálnu kariéru. Schéma virtuálneho fondu v určitom zmysle pripomína systém založený na akumulácii finančných prostriedkov bez ohľadu na to, že súčasné dôchodky sa vyplácajú zo súčasných príspevkov. Znamená to, že táto schéma má mikroekonomické plusy systému založeného na akumulácii, ale nemá pozitívny vplyv na ekonomiku na makroúrovni. Nevedie k zvyšovaniu úspor a zvyšovaniu objemu kapitálu v ekonomike.

Schéma založená na akumulácii finančných prostriedkov nezačne v Lotyšsku fungovať skôr ako v roku 2000. Veľkosť platieb do nej nebude veľká (2% z mzdového fondu). Zavedenie schémy založenej na akumulácii finančných prostriedkov je časťou schváleného programu reformy systému dôchodkového zabezpečenia. Zákony v tejto oblasti sa zatiaľ neprijali.

Kazachstan začal s reformou systému dôchodkového zabezpečenia 1. januára 1998. Reformu v tejto krajine sa nehodí zaradiť pod pojem „reformy novej generácie“, pretože v zásade kopíruje latinskoamerický (väčšinou Chile) model. Solidárny systém bol úplne odstránený. Namiesto nej sa zavádza systém založený na akumulácii finančných prostriedkov. Druhá úroveň dôchodkovej začne fungovať v zložitých podmienkach nerozvinutého finančného trhu. Súčasne skoro vôbec nefunguje tretia úroveň dobrovoľnej dlhodobej akumulácie. Reforma môže naraziť na vážne problémy, pretože systém výberu príspevkov a kontroly naakumulovaných aktív nezodpovedajú požadovaným štandardom.

Poľská reforma systému dôchodkového zabezpečenia je sama osebe potvrdením výhod diverzifikácie rizík vo viac úrovňovom systéme dôchodkového zabezpečenia. Poľská reforma dôchodkového zabezpečenia je veľmi dôsledná. Nový systém sa zakladá na princípe príspevkov v určitej výške, čo by malo zvýšiť jeho priehľadnosť a spojenie súčasných príspevkov a následných výplat. Týmto spôsobom sa stimuluje dĺžka profesionálnej kariéry. Prvý komplex zákonov o dôchodkovej reforme vrátane zákona o fungovaní dôchodkových fondov (pre schému založenú na akumulácii finančných prostriedkov) bol prijatý v polovici roku 1997. Vláda schválila druhý komplex zákonov vrátane zákona o dôchodkovom zabezpečení v apríli 1998. Tento zákon definuje formovanie solidárneho systému. Nový viac úrovňový systém dôchodkového zabezpečenia začal fungovať v Poľsku 1. apríla roku 2000. Má nasledovné komponenty:

Prvá úroveň – solidárna schéma, ktorá je založený na povinnej výške platieb.

Druhá úroveň – povinná schéma akumulácie finančných prostriedkov (9% mzdy), ktorá predpokladá vytvorenie dôchodkových fondov. Tie by mali riadiť manažérske (správcovské spoločnosti), ktoré založili veľké investičné fondy a komerčné poisťovne.

Tretia úroveň – systém individuálnych dôchodkových plánov (účtov).

Vláda Chorvátska schválila program , ktorý predpokladá vytvorenie systému dôchodkového zabezpečenia zloženého z viacerých úrovní. Prvá je vlastne doposiaľ existujúci solidárny systém založený na určitých príspevkoch. Ten by mal byť modernizovaný 1. januára 2000 keď sa zavedie povinná schéma založená na akumulácii finančných prostriedkov. Bude založená na 5 percentnom príspevku z mzdového fondu.

Zoznam krajín, ktoré začali reformu dôchodkových systémov sa tým nekončí. Skupina krajín ako Rusko, Rumunsko, Juhoslávia, Macedónsko, Bulharsko a možno aj Ukrajina vytvorili pracovné skupiny, ktoré majú pripraviť reformu dôchodkového zabezpečenia, ktoré bude založené na viacerých úrovniach. Prvý krokom v reforme by mala byť inovácia solidárnej schémy a vytvorenie noriem, ktoré sú základom pre schému dobrovoľnej dlhodobej akumulácie. V Českej republike sa očakávalo, že vytvorenie tretej úrovne v systéme dôchodkového zabezpečenia bude impulzom pre čiastočnú privatizáciu systému dôchodkového zabezpečenia. Vo vyspelých krajinách trvalo dlhšie obdobie pokiaľ sa dobrovoľná schéma akumulácie stala v dôchodkovom zabezpečení dominantnou. Ďalšia skupina krajín nechce meniť existujúci systém dôchodkového zabezpečenia. Niektoré z nich modernizovali doposiaľ fungujúci systém (Litva, Estónsko, Gruzínsko, Arménsko a Albánsko). Ďalšie krajiny plánujú modernizáciu (Kirgizsko, Azerbajdžan, Uzbekistan). O zavedení viac úrovňového systému v týchto krajinách sa zatiaľ len diskutuje.

Unikátne zvláštnosti

Vo všetkých spomínaných prípadoch dôchodkové reformy boli spojené s tým, že starý systém založený na solidárnej schéme nefungoval a neplnil svoje funkcie. Vo väčšine krajín východnej a strednej Európy nemôže starý systém fungovať, pretože na vyplácanie dôchodkov za používa 10 až 15 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Demografické výskumy poukazujú na to, že v roku 2050 by bolo v týchto krajín dávať na výplatu dôchodkov asi 25% ich HDP. V štátoch bývalého Sovietskeho zväzu nie je výška dôchodkov taká veľká, pretože nízky je aj daňový základ. V týchto krajinách nie sú staré systémy dôchodkového zabezpečenia životaschopné. Je to kvôli skoršiemu odchodu do dôchodku v prípade niektorých profesijných skupín.

Príprava balíkov reforiem a zabezpečenie ich schválenia je veľmi zložitou úlohou, kvôli rôznym záujmovým skupinám a lobujúcim, ktorí chcú zachovanie status quo. V Maďarsku, Poľsku a Lotyšsku príprava komplexu zákonov trvala niekoľko rokov. Určitý čas bolo treba na uvedomenie si faktu, že skutočná reforma systému dôchodkového zabezpečenia nie je možná bez zrieknutia sa fatálnej logiky monopolného solidárneho systému a prechodu k systému, ktorý využíva výhody rozvoja kapitálového trhu a súčasne využíva výhody solidárnej schémy. Preto, aby systém fungoval, znamená to zmeniť ho tak, aby bol čo najmenej závislý od solidarity generácií, ale nestratili sa silné stránky tejto schémy. Kľúčovým momentom všetkých reforiem v tejto oblasti by malo byť zavedenie komponentu akumulácie finančných prostriedkov, ktorý by mal fungovať súčasne s reformovanou solidárnou schémou. Priehľadnosť celého systému by mala stúpnuť vďaka odstráneniu výhod a zvláštnych privilégií a určeniu výšky príspevkov. Na rozdiel od latinskoamerických reforiem, ktoré pripisujú hlavnú úlohu systému akumulácie finančných prostriedkov, a od systémov krajín s vyspelou ekonomikou, ktoré zachovali solidárnu schému pre povinné dôchodkové poistenie, zdá sa že krajiny s prechodnou ekonomikou si vyberú zmiešaný systém, ktorý spája výhody solidárnej schémy a schémy založenej na akumulácii finančných prostriedkov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

26. 1. 2021

USD 1,214 0,001
CZK 26,080 0,000
GBP 0,887 0,001
HUF 358,610 1,280
CAD 1,544 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS