ČLÁNOK




Stav japonských bánk je horší v porovnaní s predbežnými odhadmi
18. apríla 2001

Japonská ekonomika stále generuje takzvané „zlé“ úvery a povestnou „špičkou ľadovca“ je problém aktív, ktorý húževnato decimoval bankové domy v priebehu celej uplynulej dekády.

Nejde o výrok laika, ale špičkového odborníka – Šigemitsu Miki je totiž prezidentom Mitsubishi Tokyo Financial Group (MTFG), ktorý zároveň dodal, že doteraz sa registrovali iba zlé úvery z dávnejšej minulosti, no stav japonskej ekonomiky sa stále zhoršuje, čím sa vytvára nová úverová záťaž a perspektívne nedobytné pohľadávky.

Nemožno tiež očakávať výrazné zlepšenie ekonomickej situácie v krajine vychádzajúceho slnka, čo znamená, že tento negatívny proces bude pokračovať aj počas roka 2001.

Dodajme, že veľké a finančne stabilné banky, akou je MTFG, ktorá vznikla iba nedávno na základe fúzie Bank of Tokyo Mitsubishi so skupinou finančných spoločností v pôsobnosti Mitsubishi, budú schopné splniť požiadavky vlády a odpísať zlé úvery v priebehu niekoľkých rokov.

Vláda však plánuje vyvinúť tlak, aby sa „staré“ zlé úvery odpísali do dvoch rokov a „nové“ zlé úvery do troch rokov. V terajšom stave v japonskom finančnom sektore je ale takáto požiadavka veľmi sporná a bude aj ťažko realizovateľná tým viac, že definícia „starých“ a „nových“ úverov je veľmi nepresná a deliaca čiara medzi nimi je značne relatívna, čo naznačil aj prezident MTFG.

Kľúčovou dilemou totiž je, že vládny kabinet sa zameriava na banky s úvermi takzvanej štvrtej a tretej kategórie – presnejšie ide o také zdroje, ktoré sa poskytli už zbankrotovaným firmám, respektíve firmám v štádiu pred bankrotom. Ich úhrnná hodnota dosahuje 33 000 miliárd jenov (185 miliárd libier). Existujú však aj úvery druhej kategórie, ktoré už čerpali firmy s neistým, ba problematickým výhľadom a ich objem je, podľa niektorých odhadov, viac ako 60 000 miliárd jenov.

Existuje aj ďalšia komplikácia – tokijská Agentúra pre finančný dohľad včera konštatovala, že iba v období od apríla do decembra 2 000 poskytli japonské banky zlé úvery (v dôsledku bankrotov úverovaných subjektov) v objeme 3 600 miliárd jenov, tieto banky však nemôžu uvedené pohľadávky odpísať, pretože ročne vyprodukujú zisk vo výške iba 2 500 miliárd jenov. HSBC Securities dodáva, že je veľmi sporné, či japonské bankové domy budú schopné s terajším kapitálovým vybavením riešiť celý problém „likvidácie“ zlých úverov.

Niektorí japonskí politici chcú posilniť banky vytvorením špecializovanej vládnej inštitúcie, ktorá má platiť v hotovosti za časť majetkového portfólia „chorých“ finančných domov. Jeden z kandidátov na post predsedu Liberálnodemokratickej strany a teda aj japonského premiéra Šizuka Kamei hovorí o 10 000 miliardách jenov, ktoré by sa mali vyčleniť na tento účel. Kardinálnou otázkou ale je, aká časť aktív sa bude odpredávať a kto bude o ich výbere rozhodovať. Pri voľnom výbere sa stane celý projekt nefunkčný, no ak sa na ňom budú podieľať banky, budú sa chcieť zbaviť menej hodnotných aktív.

Japonskej vláde by v takomto prípade hrozilo, že jej špecializovaný orgán sa stane akousi „odpadovou nádobou“ na menej hodnotné, prípadne úplne znehodnotené aktíva, čo jej spôsobí v dlhodobejšej časovej perspektíve ešte väčšie problémy.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 6. 2024

USD 1,077 0,004
CZK 24,686 0,020
GBP 0,844 0,002
HUF 395,280 0,650
CAD 1,480 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS