Vývoj verejných financií bude pravdepodobne aj v budúcom roku kritický. Analytici ekonomického združenia MESA 10 očakávajú opätovné atakovanie 5-percentnej hranice deficitu z HDP, pričom východiskom ich predpokladov je predovšetkým neudržateľná fiškálna expanzia.

Ani jedna z relevantných politických strán sa nehlási k zvyšovaniu daní, čo podľa analytikov spôsobí pretrvanie skôr liberálnejšej daňovej politiky pri daniach z príjmov právnických aj fyzických osôb. Na druhej strane očakávané zvýšenie spotrebnej dane z cigariet a zlepšený výber dane z pridanej hodnoty, môže podľa analytikov skupiny MESA 10 priniesť daňové príjmy na úrovni zhruba 5 mld. Sk. Ich plné využívanie však predpokladajú až v roku 2004. Daňové príjmy sa tak budú pravdepodobne aj naďalej vyznačovať vysokou nestabilitou, predovšetkým v dividendovej politike.

Na strane výdavkov sú v rámci predvolebného boja súčasným parlamentom prijímané zákony, ktoré zvýšia výdavkovú stranu štátneho rozpočtu aj v tomto, ale najmä v budúcich rokoch. Sú to predovšetkým plošné prídavky na deti, zavedenie fondu na vyplácanie neplatičov výživného a už skôr prijaté zákony o štátnej a verejnej službe. Podľa MESA 10 je tiež pre vývoj verejných financií nepriaznivé, že nedochádza k reforme zdravotníctva, školstva a sociálnej sféry. Tieto rezorty tak v podstatnej miere zaťažujú výdavky štátneho rozpočtu.

Nemenej problematický je podľa analytikov duálny charakter verejnej správy, čo zvyšuje jej kapacitnú, ako aj finančnú náročnosť. Členovia ekonomického združenia očakávajú, že táto deformácia určite nebude odstránená do dvoch rokov.

Ako negatívum hodnotia aj programovanie deficitu a neochotu vládnej garnitúry znižovať deficit z dodatočných príjmov. Neplánované zvýšenie príjmovej stránky rozpočtu totiž tradične vláda používa na opätovné zvýšenie výdavkov a nie na redukciu deficitu. Podľa MESA 10 nepriaznivým faktorom je tiež pretrvávanie zlej rozpočtovej disciplíny, pričom výrazne absentuje projekt štátnej pokladnice a fiškálna decentralizácia.

Východiská štátneho rozpočtu pre rok 2003 sú identické tak pre Národnú banku Slovenska (NBS) ako aj pre Ministerstvo financií SR (MF). Ako najväčší problém v tomto roku analytici hodnotia rozdielnu výšku očakávanej inflácie, keď MF počítalo s takmer dvojnásobným zvýšením cenovej hladiny ako NBS. Táto skutočnosť vyústila do problematického zvyšovania miezd v štátnom sektore a jeho dynamika tak bola dodatočne brzdená.