ČLÁNOK




Štátne subjekty chcú získať v Poštovej banke 56 % imania
23. mája 2000

Akcionári by mali ZI upísať v dvoch kolách, pričom v prvom kole by mali upísať akcie tak, aby si zachovali svoj súčasný podiel na ZI. V druhom kole budú navyšovať už len štátne subjekty, aby tak získali majoritný 56-percentný podiel na základnom imaní PB. Do 7 dní by pritom mali akcionári splatiť 30 % upísaného ZI, zvyšok do 30. novembra tohto roku z dôvodu zúčtovania vykázanej strany banky za uplynulé obdobie ešte v tomto účtovnom období. Na tlačovej besede po skončení zhromaždenia akcionárov o tom novinárov informoval prezident PB Jozef Švenk. Podľa jeho slov dosiahla auditovaná strata PB podľa slovenských účtovných štandardov za uplynulý rok 1,654 mld. Sk, pričom audítor banke navrhol dotvoriť ešte opravné položky vo výške 1,118 mld. Sk. „Utorkovým rozhodnutím MVZ o zvýšení imania sa podarilo vykryť všetky riziká banky a PB sa hodnotou svojej bilančnej sumy zaradila medzi najlepšie kapitálovo vybavené banky na Slovensku,“ povedal Švenk. Podľa Petra Klučku, vedúceho úradu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, kto zo súčasných štátnych akcionárov PB sa bude výraznejšou mierou podieľať na navyšovaní ZI tak, aby sa vplyv štátu posilnil na majoritný. Ako však uviedol, predpokladaným zámerom je, aby v budúcnosti Slovenské telekomunikácie (ST) svoj podiel na základnom imaní PB previedli na niektorú zo štátnych inštitúcií, napríklad Slovensku poštu alebo FNM SR, pričom v ďalšej fáze sa ráta s ponukou tohto podielu strategickému investorovi. Ako Klučka dodal, investícia ST do PB by nemala mať dramatický dopad na cenu ST v ich privatizačnom procese. O zvýšení základného imania Poštovej banky sa mali akcionári po prvýkrát rozhodnúť na valnom zhromaždení banky, ktoré sa uskutočnilo 26. apríla tohto roku. Akcionári však odhlasovali, aby sa o navýšení rozhodlo až po prijatí záverečného výroku audítora k účtovnej uzávierke PB za rok 1999 na mimoriadnom valnom zhromaždení. Zástancami tohto postupu boli hlavne zástupcovia štátu v banke, teda MDPT, ST a Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica. ST, najvýznamnejší spomedzi štátnych akcionárov v PB, však neboli pod vedením svojho bývalého šéfa Emila Hubináka zvyšovaniu základného imania v PB naklonené. Dôvodom bola podľa E. Hubináka neprehľadná vlastnícka štruktúra v PB a ekonomická nevýhodnosť tejto investície. Podľa niektorých medializovaných informácií by totiž investícia ST do PB mohla znížiť očakávaný výnos z predaja ST v pripravovanej privatizácii. MDPT však naopak zvýšenie základného kapitálu banky ST zodpovedajúce ich majetkovému podielu podporovalo. Jeho predstavitelia tento postoj zdôvodňovali výškou primárnych vkladov obyvateľov v banke, ktoré v porovnaní s predpokladaným znížením zisku z predaja ST predstavujú niekoľkonásobne vyššiu čiastku. V dôsledku nesúladu názorov v otázke navyšovania ZI v PB generálny riaditeľ a predseda predstavenstva ST E. Hubináka odstúpil 22. mája zo svojej funkcie. Pôvodné plány predpokladali navýšenie ZI v PB zo súčasnej 1,2 mld. Sk o 1 mld. Sk, resp. o 1,5 mld. Sk. Vo svojej záverečnej správe však audítor odporučil zvýšiť základný kapitál banky až o 2,434 mld. Sk. Zvýšenie základného imanie by malo vyriešiť straty banky, ktoré spôsobili jej predchádzajúce manažmenty. Slovenské telekomunikácie ovládajú v súčasnosti v Poštovej banke približne 25 % základného imania, Slovenská pošta vlastní zhruba 17 % akcií banky a MDPT približne 1 %.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 2. 2024

USD 1,083 0,001
CZK 25,354 0,045
GBP 0,853 0,003
HUF 388,470 1,590
CAD 1,459 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS