ČLÁNOK


,

Štátne peniaze by mala kontrolovať najmä verejnosť
24. decembra 2002

Desať rokov sa hovorí o zmene spôsobu tvorby štátneho rozpočtu. Ambíciou je programové rozpočtovanie. Cieľom je nespočítavať predstavy ministerstiev o výdavkoch a im prispôsobovať plánovanie príjmov, ale výdavky smerovať do konkrétnych programov. Spočiatku, po vzniku samostatného štátu, malo ministerstvo financií zrejme iné starosti a priority. Štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška pripomína, že v posledných štyroch rokoch ministerstvo vložilo najviac energie do ozdravenia a reštrukturalizácie bankového sektora. „Podarilo sa to, a myslím si, že pre sektor je to významný prínos. Teraz sa odborné kapacity ministerstva môžu sústrediť na riadenie verejných financií,“ hovorí V. Tvaroška.

Prvý pokus

Princípy programového rozpočtovania sa čiastočne uplatnili už v príprave štátneho rozpočtu na rok 2003. „Chceme, aby nasledujúci rozpočet už bol celý pripravený podľa nových zásad,“ tvrdí V. Tvaroška a vysvetľuje, že programové rozpočtovanie by malo napomôcť vytvorenie jasnej väzby medzi peniazmi a výsledkami. „Nerobím si ilúzie v tom, že už v roku 2004 budeme mať ‚čistý‘ programový rozpočet.“ Na otázku, v akom zmysle čistý, štátny tajomník odpovedá, že programy musia mať presne definované ciele a parametre umožňujúce hodnotenie. „Programový rozpočet je proces, mení sa spôsob uvažovania o verejných financiách, ľudia sa musia naučiť nové postupy.“

Pomerne ľahko si možno programové rozpočtovanie predstaviť pri takých veciach, ako je napríklad výstavba diaľnic. Ako však možno do programov vtesnať zdravotníctvo, bezpečnosť…“Viem si veľmi dobre predstaviť, ako by mali vyzerať programy napríklad práve v zdravotníctve a bezpečnosti. Je to otázka nastavenia parametrov pre hodnotenie. V zdravotníctve možno merať počet chorých podľa kategórií, ktoré sa dajú porovnávať s medzinárodnými štandardmi. Pri bezpečnosti to môže byť napríklad percento objasnených trestných činov,“ vysvetľuje V. Tvaroška. Na pochybnosť a nejasnosť, ktorá vyplýva z úvahy, že policajti dostanú viac peňazí, keď bude vyššia kriminalita, či zdravotníctvo vtedy, keď sa zvýši úmrtnosť, štátny tajomník reaguje: „Nechcem zachádzať do detailov, ale v zásade by malo byť jasné, aké sú náklady na objasnenie prípadu v polícii či náklady na vyliečenie človeka. Polícia dostane napríklad dve miliardy korún, pričom v programe bude stanovený cieľ. Po roku možno hodnotiť plnenie zámerov i spôsob financovania. Ukáže sa, či peňazí bolo veľa alebo málo. Postupne sa vytvoria časové rady.“

Dôležitejšia ako množstvo peňazí je efektívnosť ich míňania. Kto ju bude merať? „Dúfam, že čoraz viac sa v tomto zmysle bude aktivizovať verejnosť. Existuje väzba medzi zdrojmi, teda peniazmi od daňových poplatníkov, a službami, ktoré im za ne poskytuje štát. Prirodzene, kontrolu efektívnosti bude robiť aj ministerstvo financií, aj vláda, ale čoraz väčšmi by mala výdavky štátu kontrolovať verejnosť,“ hovorí V. Tvaroška.

Znižovanie deficitu

Snaha zracionalizovať a zefektívniť verejné financie úzko súvisí so znižovaním deficitu štátneho rozpočtu a celého okruhu verejných financií. „Myslím si, že to ide jedno s druhým. Základným cieľom je zvýšenie efektívnosti výdavkov štátu. Z toho by mala vyplynúť vyššia kvalita služieb, ktoré štát poskytuje, a po čase by sa to všetko malo premietnuť aj do znižovania deficitu verejných financií,“ tvrdí V. Tvaroška. Deficitné hospodárenie štátu znamená záťaž pre ďalšie generácie. Obrazne povedané: deti budú splácať výdavky rodičov. „Úroveň deficitu je v súčasnosti príliš vysoká. Keď sa hovorí o deficite, často sa udávajú nominálne čísla. To nie je celkom férové, zadlženosť štátu by sa mala merať podielom na hrubom domácom produkte. Teraz je to okolo 42-43 percent,“ uvádza V. Tvaroška.

Hrubý domáci produkt je v zjednodušenej interpretácii súčet všetkých hodnôt tovaru a služieb, ktoré sa v krajine vytvorili za rok. Ak je hrubý produkt Slovenska zhruba bilión korún (tisíc miliárd), tak vnútorný i vonkajší dlh tvorí okolo 420-tisíc miliárd korún. To nie je málo. „Pripravujeme komplexný prehľad o zadlženosti, zahrnieme doň aj položky, o ktorých sa doteraz taktne mlčalo. Predpokladáme, že táto inventúra vynesie na svetlo ďalšie, zhruba dvojpercentné zvýšenie dlhu na hrubom domácom produkte. Primárne sa treba snažiť o zastavenie rastu dlhu, a postupne aj o jeho znižovanie. Nominálne teda Slovensko bude vykazovať deficit, budeme sa však snažiť o to, aby bol vykompenzovaný vyššou výkonnosťou hospodárstva, ktorá sa odzrkadlí v hrubom domácom produkte,“ pripomína V. Tvaroška. Skončilo by sa tak zadlžovanie budúcich generácií.

Na dlh žije celý svet. Napríklad najvyšší dlh majú už dlhodobo USA, pričom sú súčasne aj najväčším veriteľom. Zadlženosť sa v tejto súvislosti javí len ako hra čísel. „Preto tvrdím, že treba hovoriť vždy o podiele na hrubom domácom produkte. Americký dlh v nominále vyzerá desivo, ale v podiele na hrubom domácom produkte je to prijateľná situácia. To neznamená, že dlh nemá škodlivé účinky, určite by som zadlženosť Slovenska nebagatelizoval,“ hovorí V. Tvaroška a dokumentuje na príklade. „Slovensko na budúci rok zaplatí na úrokoch okolo 34 miliárd korún. Keby bol dlh menší, platili by sme menej a viac peňazí by ostalo na iné.“

Drahý štát

Anatómia dlhu je jednoduchá. Štát míňa viac, ako na daniach vyberie. Občiansky pohľad naznačuje, že dane nie sú malé. „Naozaj nie sú, pravda, nie sú ani extrémne veľké, najmä v porovnaní s okolitými krajinami. Problém je skôr vo výdavkoch štátu. Stále sú relatívne vysoké,“ zdôrazňuje štátny tajomník.

Príčiny drahého štátu sú známe a pomenované. „Správa vecí verejných nefunguje ideálne. Existujú aj objektívne dôvody veľkých štátnych výdavkov.“ Medzi nimi uvádza V. Tvaroška napríklad prípravu na vstup Slovenska do Európskej únie a NATO. „V budúcnosti sa nebudú už opakovať výdavky na budovanie diaľnic a iné infraštruktúrne projekty. Predpokladám postupné znižovanie výdavkov a myslím si, že aj verejná a štátna správa budú lacnejšie,“ hovorí štátny tajomník.

Argumentácia pre zachovanie štátnych výdavkov často obsahuje aj hrozbu zmeny charakteru štátu. „Nevidel by som takú zmenu ako niečo negatívne,“ hovorí V. Tvaroška a pripomína, že v mnohom je zmena, naopak, veľmi potrebná.

Každý nový rozpočet doteraz priniesol diskusiu o rozvojových impulzoch. Najmä zamestnávatelia a odbory sa ho vehementne dožadujú. „Neviem presne, čo to je rozvojový impulz, čo pod týmto slovom chápu napríklad odborári. Rozpočet poskytuje pre ekonomiku mimoriadnu podporu. Nejde o výdavky rozpočtu, ale o vytváranie makroekonomického rámca. Prostredie dnes umožňuje nízke úrokové sadzby, to znamená, že podnikateľské projekty majú viac šancí obstarať si prijateľné podmienky financovania. Úlohou štátu je vytvárať podmienky, a nie financovať súkromný sektor.“

Chcené zmeny

Zmena vytvárania rozpočtu si vyžaduje predovšetkým politickú vôľu. „Myslím si, že v koalícii teraz nie je voči reforme verejných financií odpor. Môžeme sa teda sústrediť na technickú stránku veci, čo vôbec nie je jednoduché. Analyzujeme predpoklady na tvorbu programového rozpočtu na rok 2004. Mení sa celá filozofia štátneho rozpočtu. Do marca by mali vzniknúť jednoznačné pravidlá, podľa ktorých sa zmena udeje,“ hovorí V. Tvaroška a pripomína, že rozpočet na rok 2004 nebude meškať.

Zmenou oproti minulosti bude už v roku 2004 najmä presunutie peňazí z Európskej únie do štátneho rozpočtu. „Okrem iného sa tak stransparentní financovanie, bude jasné, koľko akých peňazí do jednotlivých odvetví ide,“ hovorí V. Tvaroška.

Pomôže vývoz

Hrubý domáci produkt v roku 2002 výrazne ovplyvnili najmä reálne mzdy (vďaka odloženiu deregulácie), ktoré napríklad v treťom štvrťroku vzrástli medziročne o 5 %. HDP narástol v rovnakom období o 4,3 %, čo je podľa Ľ. Ódora najvyššia dynamika za posledné štyri roky. V druhom polroku rástol vo veľkej miere aj vývoz. „Koniec roka môže priniesť mierne nižšiu dynamiku spotreby domácností. Kladne však môže pôsobiť silný export. Náš odhad rastu HDP na tento rok sme zvýšili z 3,9 na 4 percentá,“ hovorí Ľ. Ódor.

Vývoj v roku 2003 by mal byť podľa ekonómov pestrejší, opatrenia prijaté vládou spôsobia obmedzenie rastu spotreby domácností. Vzhľadom na snahu vlády o znižovanie deficitu by malo dôjsť k podobnému vývoju aj vo verejnej správe. Situáciu a vyšší rast HDP by mal zachrániť zahraničný dopyt. Ľ. Ódor však dodáva, že vzhľadom na klesajúcu podnikateľskú dôveru v Európskej únii treba vývoz odhadovať opatrne. Rast ekonomiky v budúcom roku vidí na úrovni 3 %. Štatistický úrad SR odhaduje rast HDP v prvom štvrťroku optimistickejšie – na 3,8%.

Inflácia s historickými hodnotami

Cenová hladina v roku 2002 nerástla rýchlym tempom najmä vďaka voľbám, v budúcom roku sa situácia zmení

Cenová hladina v tomto roku prekonávala svojím rastom historické minimá. Pocítili to aj naše peňaženky, keď vďaka volebnému roku a neuskutočneným dereguláciám rástli reálne mzdy. Na najnižšiu hodnotu počas existencie samostatného Slovenska sa inflácia dostala v júli, keď sa zvýšila o dve percentá oproti rovnakému obdobiu minulého roka. V januári medziročne rástla o 6,2 %. Aký bol vývoj v jednotlivých mesiacoch? Vláda na začiatku roka zvyšovala ceny plynu pre veľkoodberateľov a ceny tepla o sedem percent, zvýšila aj spotrebnú daň z tabaku a tabakových výrobkov. V ďalších mesiacoch podľa analytičky Československej obchodnej banky, a. s., Silvie Čechovičovej cenová hladina postupne klesala. Vo februári na 4,3 %, v marci na 3,6 %. Výraznejšiemu poklesu v ďalšom období zabránilo zvýšenie cien ropy na svetových trhoch.

Počas prvých letných mesiacov oslaboval dolár, klesali ceny potravín a pohonných látok, čo spôsobilo historicky najnižšiu infláciu. Odraz od dna prišiel v auguste. Zvýšili sa ceny za telekomunikačné služby. Mierny rast cien priniesli aj ďalšie mesiace, v októbri však index spotrebiteľských cien stagnoval.

Rozhodujúce potraviny a palivá

„Vývoj v tomto roku ovplyvnili najmä dve skutočnosti. Prvou boli ceny potravín, ktoré klesali najmä v druhej polovici roka. Vplývala na ne sezónnosť aj dobre rozvinutá sieť super- a hypermarketov. Úlohu zohral aj všeobecný pokles cien potravín v strednej Európe, pokles cien ropy na svetových trhoch a priaznivý kurz slovenskej koruny oproti americkému doláru. Umožnilo to zlacniť vývoz a znížiť ceny pohonných látok. Náš odhad koncoročnej inflácie sa pohybuje okolo troch percent,“ hovorí S. Čechovičová.

Doteraz sme hovorili o celkovej inflácii a jej vývoji do konca roka. Pre emisnú banku je však rozhodujúca jadrová inflácia, ktorá hovorí o raste cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Sú z neho vylúčené položky s regulovanými cenami a cenami administratívne upravovanými. Pri jej výpočte sa odstraňuje aj vplyv daňových úprav (zmeny DPH, spotrebných daní, dotácií). Práve jadrová inflácia sa vyvíjala výborne. „Počas roka, v júni a v júli, dosiahla historické minimum 1,2 percenta, na konci roka očakávame hodnotu 1,8 percenta.“ Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom menovom programe na rok 2002 odhadovala jadrovú infláciu v pásme 3,2 – 4,7 %, jej odchýlka je spôsobená najmä vývojom cien potravín a pohonných látok. Ich vývoj však centrálna banka nemôže reálne ovplyvniť.

O vývoji v roku 2003 rozhodla vláda pokračovaním v dereguláciách cien plynu, tepla, elektrickej energie. Okrem toho sa zvýšia spotrebné dane z tabaku a tabakových výrobkov, zmenia sa sadzby DPH (spodná hranica sa zvýši z 10 na 14 %, horná sa zníži z 23 na 20 %). „Hodnota na konci roku 2003 by na základe uvedených opatrení mohla byť asi 8,5 percenta. Počas jedného roka by však mal efekt z opatrení vlády doznieť a v roku 2004 by inflácia mohla znovu poklesnúť na úroveň 3,5 percenta,“ dodáva S. Čechovičová.

Aké sú riziká pri stanovovaní inflácie? Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku je to devízový kurz. Ak sa bude posilňovať, očakávajú analytici jeho protiinflačné pôsobenie. Ďalším rizikom je vývoj cien ropy na svetových trhoch, ktorý bol napríklad tento rok pozitívnym faktorom. Na menšie zvyšovanie cenovej hladiny by mohla pôsobiť aj konkurencia v maloobchode. Podľa S. Čechovičovej by sa zvýšenie dolnej sadzby DPH nemuselo v plnej miere pretaviť do cien. Nedá sa však vylúčiť, že v prípade poklesu hornej sadzby niektorí obchodníci nepremietnu celý pokles dane do ceny tovarov.

Ekonomika podľa politického cyklu

Kurz slovenskej koruny zažil rok plný zmien

V hektickom závere „starého“ roku sa vynárajú rôzne odhady, prognózy, ale aj špekulácie o vývoji ekonomiky v roku 2003. Makroekonómov zaujíma tzv. magický štvoruholník, čiže hrubý domáci produkt, inflácia, zamestnanosť a platobná bilancia. S vývojom uvedených fundamentov úzko súvisia ďalšie ukazovatele, ako sú schodok štátneho rozpočtu i verejných rozpočtov, investície, reálne mzdy, kurz koruny, no aj vývoj v okolitých štátoch či na svetových trhoch. Skutočný stav ukáže až dôsledné uskutočnenie pripravovaných reforiem a deregulácií a, samozrejme, ich pozitívne i negatívne dôsledky, ktoré pocítime v nasledujúcich rokoch.

Očakávané posilnenie

V novembri sa na Slovensku skončila dvojtýždňová misia pracovníkov Medzinárodného menového fondu (MMF). V záverečnej správe venovali priestor aj menovej politike a politike výmenného kurzu. Uvádzajú, že naša centrálna banka čelí najzložitejším podmienkam uskutočňovania svojej politiky za posledné štyri roky. Ako sa teda vyvíjal kurz koruny a čo všetko naň pôsobí?

Slovenská koruna zažila rok plný zmien. Pohybovala sa oboma smermi, v porovnaní s rokom 2001 zaznamenala voči svojej referenčnej mene euru nominálne zhodnotenie o 1,4 %. Posilnenie oproti doláru o vyše 6 % spôsobil najmä pokles kurzu dolára voči európskej mene. Oproti českej korune sme však zaznamenali historický pokles, a to o vyše 8 %. Podľa analytika UniBanky, a. s., Bratislava Viliama Pätoprstého môžeme hovoriť o troch trendových obdobiach. „Od začiatku roka, keď kurz dosahoval úroveň 42,8 SKK/EUR, až do konca apríla sa koruna postupne zhodnocovala na 41,4 SKK/EUR,“ hovorí V. Pätoprstý. Centrálna banka v tom období vyhlásila, že je s vývojom spokojná, no kritizovala vládnu rozpočtovú politiku i vysoký obchodný deficit. Kritický postoj potvrdila zvýšením úrokových sadzieb o 0,5 %. „S blížiacimi sa voľbami koruna stagnovala na úrovni 44,5 SKK/EUR, kde si zrejme želala vidieť korunu aj NBS,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava Juraj Kotian. Mesiac pred voľbami sa vývoj obrátil. „Negatívny trend sa otočil v auguste po rozštiepení HZDS, poklese jeho preferencií a vytvorení šance na vznik prijateľnej vlády,“ dodáva V. Pätoprstý. Výsledok volieb potvrdil trend vývoja koruny. Viac-menej jednotná koalícia ochotná riešiť problémy a začať s reformami imponovala národnej banke, čo vyvrcholilo uvoľnením menovej politiky. Už v októbri znížila NBS základnú úrokovú sadzbu, ktorou je dvojtýždňová sterilizačná reposadzba, čím deklarovala podporu novej vláde. Posilňovanie koruny prekonalo aj optimistické prognózy ekonómov, keď naša mena dosiahla historických 41,1 SKK/EUR.

„Menu okrem reformného kurzu novej vlády posilnila aj správa Európskej komisie a zmena ratingového výhľadu SR na pozitívny od svetovej agentúry. Neskôr nastala mierna úprava, nakoľko centrálna banka označila vývoj za bublinu, ktorá nesúvisí s ekonomickými fundamentmi,“ hovorí ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Po ústnych vyhláseniach siahla NBS v októbri i novembri aj k rozsiahlym priamym intervenciám a zníženiu úrokových sadzieb až o 1,5 %. Znížila tým úrokový diferenciál a potvrdila svoje menové zásahy.“Dopyt po korune znížením úrokového diferenciálu a aj strachom z ďalších intervencií ustal, no následné posilňovanie je pozvoľné. Na konci roka by kurz mohol dosiahnuť úroveň 41,6 SKK/EUR,“ mieni V. Pätoprstý. Pozvánku do Európskej únie už koruna obsahovala, pozitívny výsledok samitu v Kodani ňou veľmi nepohol.

„V prvých mesiacoch budúceho roka očakávame postupné posilnenie koruny oproti euru. V roku 2003 budú mať zahraniční hráči k dispozícii širokú paletu nových štátnych dlhopisov. Zníženie tlaku na obchodnú bilanciu a ďalšie faktory by mohli spôsobiť, že koruna postupne pokorí hranicu 41 SKK/EUR a zhodnotí sa až na 40,50 SKK/EUR,“ zamýšľa sa J. Kotian.

Lepšia dynamika exportu

Neoddeliteľnou súčasťou magického štvoruholníka je platobná bilancia. O vývoji zahraničného obchodu (ZO) sme sa rozprávali s analytikom M.E.S.A. 10 Marekom Jakobym.

Je vývoj zahraničného obchodu v roku 2002 priaznivý?

Doterajšie aj očakávané celkové výsledky zahraničného obchodu SR v roku 2002 možno považovať za priaznivejšie ako v roku 2001. Vďaka lepšej dynamike exportu oproti importu je zatiaľ deficit o niečo nižší ako v minulom roku. Očakávame deficit obchodnej bilancie na úrovni 93 mld. Sk, čo znamená takmer deväťpercentný podiel na hrubom domácom produkte.

Aké smerovanie sa prejavuje v dovoze a vývoze?

Pokračujúcou črtou hospodárskeho vývoja v SR je vysoká dovozná náročnosť domáceho dopytu aj exportu. Znamená to, že rast produkcie a následne aj vývozu je sprevádzaný takmer rovnakým rastom dovozov. Pretrváva aj orientácia značnej časti priemyslu na produkciu a vývoz materiálov a medziproduktov určených pre ďalšiu výrobu. Rast súkromného dopytu zároveň zvyšuje tlaky na dovoz tovarov zo zahraničia.

Čo by malo najviac ovplyvniť ZO v roku 2003?

Očakávame priaznivejší vývoj exportu v porovnaní s importom. Mal by teda klesnúť deficit obchodnej bilancie. Medzi faktory, ktoré pravdepodobne ovplyvnia náš medzinárodný obchod, bude patriť pomalšie oživenie v krajinách Európskej únie. Spôsobí to, že rast exportu nebude taký výrazný, ako sa očakávalo. V novom roku by sa vďaka výrobe nového modelu vo Volkswagene Bratislava mala obnoviť dynamika exportu vozidiel. Zároveň predpokladáme rast pridanej hodnoty a pokles dovoznej náročnosti v automobilovom priemysle. Investície v oblasti spracovania kovov by sa mali odraziť na vyššej dynamike exportu kovov a kovových výrobkov. V dôsledku deregulácií predpokladáme výrazne slabší rast súkromného domáceho dopytu v porovnaní s rokom 2002. Zníženie dopytu bude mať pozitívny vplyv na tlmenie rastu dovozov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

17. 5. 2024

USD 1,084 0,002
CZK 24,722 0,013
GBP 0,857 0,002
HUF 387,600 1,420
CAD 1,478 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS