Štát hospodáril v prvých troch štvrťrokoch tohto roka so schodkom 2,159 mld. eur. V samotnom septembri sa tak deficit štátneho rozpočtu prehĺbil o takmer 140 mil. eur. Za prvých deväť mesiacov tohto roka tak deficit dosiahol 56,7 % z celoročne plánovaného schodku 3,81 mld. eur. Spravidla sa však deficit najväčšou mierou zvyšuje ku koncu roka, a to najmä v decembri. Medziročne sa však stále darí držať rozpočtový schodok na úrovni až takmer o tretinu nižšej. Oproti prvým deviatim mesiacom vlaňajška totiž poklesol o 30,6 %. Vyplýva to z údajov zverejnených ministerstvom financií.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu medziročne stúpli o 9,8 % na 8,279 mld. eur. Z celoročného plánu je tak po troch štvrťrokoch naplnených 63 % príjmov. Celkové výdavky na druhej strane mierne poklesli o 2 % na 10,438 mld. eur. Z celoročného rozpočtu výdavkov sa tak ku koncu septembra tohto roka vyčerpalo 61,6 %. Daňové príjmy, ktoré tvoria gro príjmov štátu, sa medziročne zvýšili o 8,3 % na 6,206 mld. eur. Najpozitívnejší vývoj zaznamenal rezort financií pri dani z príjmov právnických osôb, ktorej výber medziročne stúpol až o 43,4 % na 1,257 mld. eur. Mierny rast vykázali aj daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, obe o 2,3 %. Výber dane z pridanej hodnoty ku koncu septembra dosiahol 3,279 mld. eur a spotrebných daní 1,483 mld. eur.

Na druhej strane príjmy zo zrážkovej dane vykazujú naďalej medziročný pokles o 10,7 %. Ich výber ku koncu deviateho mesiaca predstavoval 109,7 mil. eur. V medziročnom mínuse 43,9 % a sumou na úrovni 27,7 mil. eur eviduje rezort financií daň z príjmov fyzických osôb. Toto číslo však ovplyvňuje skutočnosť, že daň z príjmov fyzických osôb je v súčasnosti jedinou podielovou daňou a takmer celý jej výber smeruje do rozpočtov samospráv v rámci fiškálnej decentralizácie. Ministerstvo však od budúceho roka navrhuje zmeniť systém financovania samospráv podielom na mixe všetkých centrálne vyberaných daní.

„Zlepšuje sa výber prakticky všetkých druhov daní. Ďalší výber daní však bude závisieť aj od ekonomického vývoja, ktorý je vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky do veľkej miery závislý od situácie na európskych a svetových trhoch,“ komentuje septembrový vývoj vo svojom vyhlásení rezort financií.

V septembri vylepšili rozpočtové čísla aj nedaňové príjmy. Tie totiž v septembri stúpli o takmer 100 mil. eur na 626 mil. eur. V medziročnom porovnaní tak boli nedaňové príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 18,1 %. Medzi nedaňové príjmy štátneho rozpočtu patria napríklad príjmy z prenájmu majetku v správe kapitol, dividendy realizované jednotlivými ministerstvami zo spoločností s účasťou štátu, administratívne a iné poplatky štátu, príjmy z predaja hnuteľného majetku v správe rozpočtových kapitol a podobne.

Zrýchlilo sa aj medziročné tempo rastu grantov a transferov, z ktorých podstatnú časť tvoria príjmy z rozpočtu Európskej únie. Celkové príjmy z grantov a transferov medziročne ku koncu septembra stúpli o 13,1 % na 1,447 mld. eur. Samotné príjmy z rozpočtu Európskej únie z toho tvorili 1,427 mld. eur a medziročne stúpli o 52 %. Štát si však plánoval rast z príjmov z únie ešte ambicióznejšie. Napriek vyše 50-percentnému rastu sa totiž z celoročného plánu príjmov z únijného rozpočtu naplnilo iba 42,7 %.

Bežné výdavky, ktoré tvoria podstatnú časť celkových výdavkov štátu a predstavujú výdavky na bežný chod štátnych úradov a mzdy pracovníkov štátnej správy, ku koncu septembra medziročne klesli o 1,7 % na 9,093 mld. eur. Kapitálové výdavky boli medziročne nižšie o 4,2 %, keď dosiahli 1,345 mld. eur. Bežné výdavky sa tak zatiaľ z celoročného plánu vyčerpali na 64,6 % a kapitálové výdavky na 46,5 %.

Ministerstvo financií tvrdí, že pokles celkových výdavkov sa podarilo dosiahnuť napriek nárastu výdavkov na splácanie štátneho dlhu či na vykrývanie deficitu v Sociálnej poisťovni. Môžu za to úspory na základných výdavkoch na chod štátnych inštitúcií. „Tam sa medziročne podarilo usporiť 7,5 %, čo v peňažnom vyjadrení znamená, že štát vyšiel daňovníkov o takmer 527 mil. eur lacnejšie ako pred rokom,“ uvádza sa v komentári rezortu.

Štát by mal v tomto roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre tento rok rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu. Plán vlády je postupne schodok verejných financií znížiť až pod 3 % výkonu ekonomiky v roku 2013.

Rezort financií tvrdí, že napriek zhoršujúcim sa podmienkam v globálnej ekonomike je stále odhodlaný stanovených rozpočtových cieľov dosiahnuť. „Ministerstvo financií pristupuje k príprave i priebežnému plneniu rozpočtu zodpovedne, a preto aj v súčasnosti pozorne sleduje vývoj vo svete a snaží sa, aby rozpočtovanie čo najviac zodpovedalo aktuálnej ekonomickej situácii. Napriek nervozite na svetových trhoch však trvá odhodlanie v tomto roku výrazne znížiť deficit verejných financií na 4,9 % hrubého domáceho produktu a v roku 2012 pokračovať smerom k trojpercentnej hranici,“ konštatuje ministerstvo v komentári.

Prehľad plnenia štátneho rozpočtu ku koncu septembra 2011 a septembra 2010 s medziročným porovnaním a podielom skutočného plnenia na rozpočte na rok 2011.