ČLÁNOK




Štát rozdeľuje z malých príjmov peniaze na veľké dlhy
28. januára 2001

Uplynulých takmer sedem dní „prežilo“ Slovensko bez výrazných ekonomických výstrelkov. Štát si pripravoval cesty na získanie zdrojov, aby mohli postupne splatiť svoje dlhy – najmä dlhopisy Fondu národného majetku a náklady na reštrukturalizáciu bánk. Hovorilo sa preto najmä o privatizácii, nielen o predaji bánk, ale aj o predaji podielov v Slovnafte či Slovenských aerolíniách. Koncom týždňa sa začalo vo švajčiarskom Davose Svetové ekonomické fórum a tak sa pozornosť odklonila od domácej hospodárskej scény.

Ako v pondelok informoval poslanec Jaroslav Volf, vláda prisľúbila záruku za úver vo výške približne 15 mld. Sk, ktorý by si fond zobral na vyplatenie svojich dlhopisov. Hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová dodala, že fond už rokuje s vládou a s jednou bližšie nešpecifikovanou finančnou inštitúciou o poskytnutí úveru s vládnou garanciou.

Zdroje na výplatu dlhopisov má priniesť privatizácia. Fond sa však zatiaľ nedokázal s ministerstvom financií dohodnúť ani na objeme prostriedkov, ktorý by na výplatu dlhopisov smeroval z 18,4-miliardového balíka za predaj Slovenskej sporiteľne. Zatiaľ čo FNM žiada celý objem privatizačného výnosu, pričom minimálne 5 mld. Sk potrebuje len na naštartovanie vyplácania dlhopisov, ministerstvo chce však časť privatizačných príjmov použiť na úhradu obrovských nákladov, ktoré štát vynaložil na ozdravenie privatizovaných bánk.

Ešte v januári zrealizuje štát emisiu reštrukturalizačných dlhopisov, ktoré nahradia v portfóliách ozdravených bánk pohľadávky voči Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banke. Banky tak namiesto svojich pohľadávok, ktoré vznikli presunom zlých úverov v prvej etape reštrukturalizácie, získajú štátne dlhopisy. Druhá, marcová emisia nahradí pohľadávky z klasifikovaných úverov presunutých v druhej etape reštrukturalizácie bánk. Celkový objem emisií dosiahne 102 mld. Sk, pričom na úrokoch by mal štát zaplatiť ďalších 20 až 30 mld. Sk.

Na krytie časti reštrukturalizačných nákladov bankového sektora si Slovensko zoberie aj pôžičku EFSAL (Enterprise and Financial Sector Adjustment Loan) od Svetovej banky. Ako povedal štátny tajomník ministerstva financií Viliam Vaškovič, podmienky samotného úveru EFSAL sú viac-menej dohodnuté, posledné detaily by sa mali dopracovať v priebehu misie Svetovej banky. Banka poskytne úver pravdepodobne do jedného až dvoch mesiacov po schválení dohody o Staff Monitored Program Medzinárodným menovým fondom. Samotná výška úveru ešte nebola presne určená, podľa doterajších vyjadrení zainteresovaných strán by sa mala pohybovať okolo 300 mil. USD.

Zatiaľ čo privatizácia Slovenskej sporiteľne už sa skončila, inzerát na predaj majoritného podielu Všeobecnej úverovej banky strategickému investorovi by sa mal v zahraničných ekonomických periodikách objaviť 5. februára. Do 9. februára by sa mal skončiť proces vstupu multilaterálnych investorov Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Medzinárodnej finančnej korporácie. V rámci privatizačného procesu bude však ešte nutné uskutočniť prevod akcií banky vo vlastníctve FNM na Slovenskú konsolidačnú.

Predaj najmenšieho slovenského finančného ústavu, Banky Slovakia, sa zatiaľ naťahuje. Konzorcium České pojišťovny a slovenskej spoločnosti Hanco, ktoré je jediným záujemcom, môže ešte v priebehu budúceho týždňa vykonať doplňujúci hĺbkový audit v banke. Od výsledku auditu bude závisieť, či konzorcium upraví svoju pôvodnú cenovú ponuku. Ak všetko dobre pôjde, zmluva o predaji majoritného podielu Banky Slovakia by mala podľa hovorcu České pojišťovny podpísať do konca marca.

V pondelok rokovali o privatizácii aj ekonomickí ministri. Účtovná hodnota 42 podnikov, ktoré sú zaradené do privatizácie, je zhruba 141,5 mld. Sk, z toho hodnota majetku 17 najväčších podnikov predstavuje 139 mld. Sk. Z týchto najväčších podnikov by sa do prvého polroka mala ukončiť privatizácia u 6 z nich a do konca roka 2001 u ďalších deviatich.

Hlavným zdrojom na výplatu dlhopisov FNM by mala byť privatizácia monopolného prepravcu plynu, Slovenského plynárenského priemyslu, tá sa však oproti pôvodným predpokladom pravdepodobne posunie. FNM preto bude musieť hľadať zdroje aj inde. Okrem pôžičky a príjmov za predaj SLSP by to mal byť i výnos z predaja 7,98-percentného balíka akcií Slovnaftu. Po tom, čo vláda opustila pôvodnú myšlienku vymeniť tieto akcie z portfólia FNM za akcie VSŽ vo vlastníctve tiež štátneho Transpetrolu a skrachoval aj projekt výmeny dlhopisov FNM za akcie Slovnaftu, otvorila sa fondu cesta pre predaj celého balíka cez burzu. K ponuke je ochotný pridať sa i SPP so svojím 4,5-percentným podielom v Slovnafte, ďalšie zhruba percento akcií ovláda štátny Reštitučný investičný fond.

Ministerstvo dopravy pristúpi v januári alebo vo februári k rokovaniam o podmienkach predaja 34-percentného podielu štátu v leteckom dopravcovi Slovenské aerolínie, s jediným akcionárom, ktorý prejavil záujem o uplatnenie predkupného práva, spoločnosťou Wili Group. Ak k dohode nedôjde, vyhlási ministerstvo verejnú súťaž na odpredaj týchto akcií. Vláda ďalej v stredu odsúhlasila predaj štátneho podniku Imuna Šarišské Michaľany, po transformácii na akciovú spoločnosť, ako celok. Podnik sa zaoberá spracovaním krvnej plazmy a výrobou krvných preparátov.

K bankám ešte z druhej strany. Zatiaľ čo štát sanoval veľké banky pred krachom, Fond ochrany vkladov musel len v minulom roku trikrát zachraňovať klientov skrachovaných bánk pred dôsledkami ich bankrotu. Na náhrady za nedostupné vklady podľa zákona FOV vyplatil približne 8,4 mld. Sk, pričom sa sám výrazne musel zadlžiť voči centrálnej banke. Navyše sa konkurzy skrachovaných finančných inštitúcií vyvíjajú pomaly a neveľmi priaznivo. Najspornejším v súčasnosti zostáva konkurz Dopravnej banky, v ktorom konkurzný správca odmietol uznať veriteľské práva fondu a celú záležitosť riešia súdy. Prípad Dopravnej banky môže vytvoriť precedens, ktorý by ohrozil aj konkurzné konania v ďalších bankách.

Zdá sa, že ku svojmu (ďalšiemu) záveru dospel jeden konkurzný „nekonečný príbeh“, predaj košickej magnezitky Komag. Prvý krát ju zachraňovali najväčší veriteľ a najväčší odberateľ, po krachu ich pokusu o oživenie bane sa solídnejší kupujúci našiel až v siedmom kole dražby. Nadobúdateľom majetku spoločnosti Komag v konkurze sa stali firmy Teleservis a Slovenské magnezitové závody Jelšava rovnakým dielom. Predajná cena bola určená na 80 mil. Sk.

Predaj majetku ďalšieho skrachovaného podniku, Martinmetalu, ešte súd ani oficiálne neoznámil, už sa však našli hlasy spochybňujúce vhodnosť výberu. Majetok Martinmetalu by mala získať spoločnosť Metal Holding Turany. Terajší nájomcovia, podnikajúci v areáli zbankrotovaného podniku, sú zneistení, nový vlastník však sľubuje zachovanie minimálne 700 pracovných miest. Druhá strana ale rátala len so 450 zamestnancami, vyššiu zamestnanosť považuje za nereálnu. Samotný Martinmetal musel z pôvodných 974 zamestnancov 600 osôb prepustiť.

V minulom roku bolo na Slovensku vyhlásených 638 konkurzov, informovalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Od 1. februára pritom budú môcť veritelia iniciovať konkurz dlžníkov, ktorí do 30 dní po lehote splatnosti neuhradili svoje záväzky a majú viacero veriteľov. Od začiatku februára totiž vstúpi do platnosti ďalšia časť zákona o konkurze a vyrovnaní. Odklad platnosti tohto ustanovenia mali podnikateľské subjekty podľa predkladateľov zákona využiť na doriešenie dlžníckych záležitostí a na zlepšenie platobnej disciplíny.

Kauza Novoker už jeden konkurz priniesla, hoci sporný. Majitelia spoločnosti Cevap, 51-percentného akcionára tejto lučeneckej keramičky, sa snažia dosiahnuť zrušenie konkurzu, ktorý iniciovala skupina Penta Group, minoritný akcionár Novokeru. Podľa stanoviska Penty by sa mohla kauza riešiť aj konkurzom na samotný Novoker a najnovšie možno aj konkurzom na firmu Bloomsbury Pacific Slovakia, ktorej stihli majitelia Cevapu predať majetok Novokeru krátko pred svojím „vytlačením“ zo spoločnosti. BPS totiž kúpila majetok Novokeru za 400 mil. Sk, pričom neuhradila prvú čiastku vo výške 100 mil. Sk splatnú do konca predchádzajúceho roku. Snaha nového vedenia spoločnosti zvolať na 29. januára mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré by malo rokovať o aktuálnej situácii, vyprovokovala odpoveď „cevapovského“ vedenia Novokeru, ktoré je ešte stále zapísané v obchodnom registri. Situácia prerástla do „inzerátovej vojny“ a vôbec sa nezdá, že by kauza, ktorá zahŕňa v súčasnosti zhruba 20 súdnych sporov, smerovala k vyriešeniu, či už súdnemu, alebo nebodaj kompromisnému.

Naopak kompromisom by sa mal skončiť spor dvoch hlboko zadlžených štátnych podnikov, Slovenských elektrární a Vodohospodárskej výstavby Bratislava, o výnosy z predaja gabčíkovskej elektriny. Dohoda o pozastavení činnosti Združenia Dunaj, ktoré vzniklo v roku 1993 za účelom využívania prínosov z prevádzky vodného diela Gabčíkovo, by mala byť podpísaná v druhej polovici februára. Predtým si obidva podniky musia vzájomne vysporiadať svoje pohľadávky a záväzky. Dohodli sa o tom v utorok šéfov rezortov hospodárstva a pôdohospodárstva. O svoj podiel sa však ešte chce prihlásiť tretí člen združenia Dunaj, Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý sa stará o údržbu vodného toku.

Elektrárne tak prídu o časť výnosov, ktoré nutne potrebujú na úhradu svojej dlhovej služby. Na druhej strane je však od stredajšieho mimoriadneho valného zhromaždení VSŽ voľný doterajší prezident a predseda predstavenstva spoločnosti Gabriel Eichler, o ktorom sa pred časom špekulovalo ako o kandidátovi na post šéfa elektrární.

A ešte jeden spor. Telekomunikačný úrad SR pohrozil miliónovou pokutou „spurnému“ dominantnému prevádzkovateľovi káblovej televízie, spoločnosti UPC Slovensko, ak od februára zvýši svoje ceny v rozpore s cenovým výmerom úradu. Pri opakovanom porušení cenovej disciplíny umožňuje zákon o cenách uložiť pokutu vo výške 2 mil. Sk a ak by finančná sankcia nebola dostačujúca, môže úrad podať návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia. Štyridsaťpercentné zvýšenie predajných cien by tak mohlo spoločnosti UPC horko chutiť, firma však varuje pred údajnými nepriaznivými signálmi do zahraničia.

V každom prípade to však už neovplyvní výber lokality pre výstavbu nového závodu na výrobu malých automobilov nemeckej automobilky BMW. Bavorský výrobca v pondelok oficiálne informoval, že Slovensko sa nedostalo do finálneho výberu miesta na novú fabriku. Ako „náplasť“ predstavenstvo nemeckého koncernu načrtlo možnosti spolupráce na iných projektoch týkajúcich sa rozvoja automobilového priemyslu. A navyše, podľa premiéra Mikuláša Dzurindu na zasadaní Svetového ekonomického fóra o Slovensko prejavil záujem nemecko-americký koncern DaimlerChrysler a naďalej má na Slovensku expanzívne plány už etablovaný Volkswagen.

Svoj záujem o Prievidzskú mliekareň prejavila rakúska spoločnosť Artax Beteiligungs und Vermögensverwaltungs. Spoločnosť vyhlásila v piatok verejný prísľub na odkúpenie všetkých verejne obchodovateľných akcií mliekarne. Cieľom Artaxu je získať minimálne 70 % akcií. Za jednu rakúsky investor ponúka 4060 Sk, pritom aktuálne ceny akcií mliekarne v posledných dňoch na trhu väčšinou neprekročili 280 Sk.

Ďalší rakúsky subjekt, finančná skupina Volskbanken so svojím peňažným inštitútom ÖVAG má záujem o získanie druhej banky na Slovensku, Istrobanky. Skupina Volksbanken má už v súčasnosti zastúpenie na slovenskom trhu prostredníctvom Ľudovej banky. Väčšinovým vlastníkom Istrobanky s podielom 72 % je Slovenská poisťovňa. Podiel 10 % vlastní rakúska Erste Bank, ktorá po kúpe Slovenskej sporiteľne avizovala jeho predaj v prípade dobrej ceny.

Makroekonomické čísla uplynulý týždeň mnoho radosti nepriniesli. Deficit zahraničného obchodu Slovenska zaznamenal počas posledného mesiaca minulého roku najvyššiu mesačnú hodnotu za rok 2000. Podľa predbežných údajov z ministerstva financií decembrový obchodný schodok sa medziročne zvýšil zhruba o 40 %. Kumulatívny schodok za celý rok 2000 prekročil hranicu 90 % deficitu z roku 1999, ktorý bol vyše 45 mld. Sk. Nárast vývozu bol vlani takmer 30-percentný, zatiaľ čo dovoz sa zvýšil o viac ako 26 %.

Bežný účet platobnej bilancie za január až október skončil schodkom 13,5 mld. Sk, predovšetkým v dôsledku pasívneho salda obchodnej bilancie vo výške 23,9 mld. Sk. Deficit bežného účtu sa tak v porovnaní s obdobím január až september prehĺbil o 5,9 mld. Sk. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie ku koncu októbra skončil podľa predbežných údajov s prebytkom 46,6 mld. Sk. Informovala o tom Národná banka Slovenska, podľa ktorej celková platobná bilancia skončila s aktívom 44 mld. Sk.

Priaznivejšie vyznievajú údaje o vývoji peňažnej zásoby M2, ktorá vo fixnom devízovom kurze k 1. januáru 1993 v decembri medzimesačne vzrástla o 20,7 mld. Sk a dosiahla 580,7 mld. Sk. Jej medziročný rast predstavoval 14,2 %, čo je o 0,2 percentuálneho bodu menej v porovnaní s novembrovým rastom. Avšak úvery podnikom a obyvateľstvu, rovnako vo fixnom devízovom kurze k 1. januáru 1993, dosiahli k ultimu decembra stav 396,4 mld. Sk a medziročne poklesli o 0,2 %, pričom úvery poskytnuté podnikom poklesli o 1,5 %.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 1. 2021

USD 1,206 0,006
CZK 26,185 0,022
GBP 0,891 0,001
HUF 360,390 0,400
CAD 1,541 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS