ČLÁNOK




Štát potrebuje peniaze – a tak musí privatizovať
17. apríla 2001

Makroekonomické údaje publikované v uplynulom týždni ukázali pokles inflácie po odznení deregulačného skoku, druhý mesiac v znamení rastu zamestnanosti v priemysle a pokračujúci rozvoj priemyselnej produkcie. Koruna prerazila psychologickú hranicu 43,5 SKK/EUR a pokračovala v posilňovaní, napriek utorkovému zakolísaniu po unáhlenej hrozbe ministerky financií.

Vláda sa rozhodla narýchlo zaplátať dieru v rozpočte Sociálnej poisťovne príjmami z privatizácie, avšak Fond národného majetku varuje pred nedostatkom financií na vyplácanie dlhopisov. Kabinet tiež odsúhlasil privatizačný plán pre Slovenský plynárenský priemysel, ktorý by mal priniesť tak potrebné a očakávané finančné prostriedky na krytie dlhov.

Telekomunikačný úrad SR opäť predĺžil konečný termín, do ktorého majú záujemcovia o licenciu pre pevný bezdrôtový prístup (FWA) možnosť podať žiadosť. Urobil tak na žiadosť záujemcov o pridelenie licencie. Úrad chce využiť štyri dni navyše na zodpovedanie otázok záujemcov.

Záväzné ponuky na odkúpenie majoritného podielu štátu vo Všeobecnej úverovej banke očakáva Riadiaca komisia pre privatizáciu vybraných bánk do konca júna. Banca Commerciale Italiana a Société Générale pritom v súčasnosti vykonávajú v banke hĺbkový audit. Informoval o tom štátny tajomník Ministerstva financií SR a predseda Riadiacej skupiny pre reštrukturalizáciu a privatizáciu vybraných bánk a reštrukturalizáciu podnikového sektora Viliam Vaškovič. O kúpu majoritného podielu v Investičnej a rozvojovej banke však doteraz okrem maďarskej OTP Bank neprejavil žiadny iný investor.

Fond národného majetku SR by mal zverejniť inzerát na predaj svojho 60,07-percentného podielu v Banke Slovakia prvej polovici mája. V apríli by mal byť predložený aj návrh na výber právneho poradcu, návrh kritérií a podmienok nového výberového konania, návrh na komisiu pre výber najvhodnejšieho návrhu z výberového konania a návrh na poradcu pri vypracúvaní zmluvy s víťazom výberového konania. Fond tak bude mať druhý pokus predať najmenšiu slovenskú banku.

Ministerstvo financií chce konečne pristúpiť od slov k činom v prípade tzv. nebankových subjektov, teda spoločností, ktoré vykonávajú podobné činnosti ako banky, avšak nie sú bankami a teda nespadajú pod bankový dohľad a reguláciu. Od 1. januára 2002 by mala byť účinná novela zákona o cenných papieroch, ktorou chce MF sprísniť podmienky pre podnikanie nebankových subjektov a kontrolu nad nimi. Dozor nad nebankovými subjektmi by mal od tohto termínu vykonávať Úrad pre finančný trh (ÚFT).

Pevnejší regulačný rámec by mali dostať aj banky. Vláda navrhuje zákonnú povinnosť pre Národnú banku Slovenska (NBS) uvaliť nútenú správu na banku, ktorej kapitálová primeranosť klesne pod 4 %. Podľa vládneho návrhu novely zákona o bankách bude môcť NBS nariadiť banke ozdravený program, ak sa úroveň kapitálovej primeranosti priblíži k 4-percentnej hranici. Centrálna banka bude mať zároveň povinnosť odobrať licenciu na vykonávanie bankovej činnosti banke, ktorej kapitálová primeranosť klesne na 2 %.

Na rozdiel od plánu na sprísnenie podnikania nebankových spoločností, ministerka financií vyvolala negatívny ohlas svojím vyhlásením neposlušnosti klubu SDĽ pri koaličných hlasovaniach v parlamente. Pohrozila tiež svojou demisiou, vzhľadom na schválenie pravicového návrhu na zníženie dedičskej dane a predloženie návrhu na zníženie dane zo zisku právnických osôb. Slovenská koruna zareagovala poklesom zhruba o 10 halierov, neskôr však skorigovala, podobne ako SDĽ skorigovala ministerkine hrozby.

Podľa správy Štatistického úradu SR spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v marci oproti februáru zvýšili v úhrne o 0,8 % a medziročná inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien (CPI) dosiahla úroveň 7,1 %. Hoci medzimesačná inflácia výrazne poklesla oproti prvým dvom mesiacom, poznamenaným dereguláciou cien, v medziročnom porovnaní zrýchlila z februárovej hodnoty 6,7 %. Rast cien ťahali najmä potraviny, čo je podľa analytikov dopad minuloročnej slabej úrody.

Priemyselná produkcia bola vo februári o 5,5 % vyššia ako v rovnakom období uplynulého roka. V januári pritom vzrástla medziročne o 9,2 %. Oslabila pritom energetika a ťažba nerastných surovín. Podľa analytikov je to pozitívny signál, že slovenská ekonomika znižuje svoju energetickú náročnosť. Priemyselná výroba s vyššou pridanou hodnotou si naďalej drží výrazné tempá rastu.

Priaznivý vývoj sa odráža aj na zamestnanosti. Počet pracovníkov v priemysle SR zaznamenal vo februári druhý mesiac po sebe rast, medziročne o 0,3 %. Pokračoval aj medziročný rast zamestnanosti v odvetví nehnuteľnosti, prenajímanie a ostatné verejné služby o 1,9 % a vo veľkoobchode o 0,2 %. Tendencia medziročného poklesu zamestnanosti pretrvávala v maloobchode, kde sa počet pracovníkov znížil o 10,4 %. Pokles, i keď mierny, zaznamenalo tiež stavebníctvo, pošta a telekomunikácie a doprava.

Hoci s menším počtom zamestnancov, telekomunikačné odvetvie zaznamenalo vo februári pokračujúci výrazný nárast tržieb. Výrazne vyššie však boli aj tržby za dopravu tovaru a osôb. Podľa štatistických údajov dosiahli tržby v poštovej a telekomunikačnej činnosti vo februári objem 3,5 mld. Sk a v bežných cenách boli o 21 % vyššie ako pred rokom. Tržby za dopravu tovaru a osôb sa vo februári medziročne zvýšili o 18 % na 4,3 mld. Sk.

Vláda na svojom stredajšom zasadaní schválila zmenu v rozhodnutí o použití prostriedkov z privatizácie Slovenskej sporiteľne. Vyhovela tak žiadosti ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Petra Magvašiho o poskytnutie 2,21 mld. Sk na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a Železníc SR voči Sociálnej poisťovni. Pôvodne mala poisťovňa získať peniaze z neskorších privatizácií, ktoré však meškajú, zatiaľ čo v poisťovni hrozí kritická situácia v likvidite.

Už 20. apríla tak FNM presunie 1 mld. Sk rezortu zdravotníctva. Fond však varoval, že po presmerovaní časti privatizačných výnosov na „mimodlhopisové“ účely sa môže vyplácanie dlhopisov omeškať. Presunom miliardy korún by sa podľa fondu mohla výrazne znížiť čiastka 100 mil. Sk, ktorú FNM plánoval denne uvoľniť RM-Systému na uhrádzanie dlhopisov. FNM pritom v stredu odoslal na účet RM-S prvú stomiliónovú tranžu prostriedkov. Prvé peniaze vyše 7 tisíc občanom – držiteľom dlhopisu by mali odísť z RM-S koncom tohto týždňa. FNM tiež z privatizačných výnosov vyplatil repoobchody s akciami Slovnaftu a Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, čím si uvoľnil cestu k ich privatizácii.

Kabinet v stredu schválil návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ministri tiež súhlasili s návrhom postupu privatizácie a reštrukturalizácie rozvodných energetických podnikov a odštepného závodu Slovenských elektrární Teplárne Košice. Privatizácia SPP, ktorý je strategický nielen pre energetiku, ale aj pre financovanie vládnych plánov, však hrozí omeškaním.

Predaj SPP komplikujú aj spory okolo tzv. Duckého zmeniek. Okrem súdnych sporov ohľadne právoplatnosti samotných bianko zmeniek, ktoré podpísal neskôr zavraždený generálny riaditeľ SPP Ján Ducký, zamieri na súd možno i spor ministra Jána Čarnogurského a českej Union banky. Banka sa cíti dotknutá ministrovými vyhláseniami, že smrť Duckého prospela držiteľom zmeniek, medzi ktorých tiež patrí.

SPP medzitým plánuje ďalšie úpravy v cenách plynu, ktoré by sa mali dotknúť najmä chemických podnikov. Podnik však zatiaľ odberateľov o pripravovanom zdražení neinformoval. Tento krok mu však určite neprinesie dostatok prostriedkov na vyplatenie problematických zmeniek, ak by prehral predpokladané súdne spory.

Tradične najziskovejšia slovenská banka opätovne prekonala sama seba. Tatra banka ukončila minuloročné hospodárenie s rekordným ziskom po zdanení vo výške 1,82 mld. Sk, o 17 % vyšším ako rok predtým. Prevádzkové výnosy sa zvýšili celkovo o 0,9 mld. Sk na 4,6 mld. Sk, najmä vďaka 83-percentnému nárastu výnosov z cenných papierov.

Aj Bank Austria Creditanstalt Slovakia hlásila úspešný rok, keď za rok 2000 dosiahla čistý zisk 455 mil. Sk. Znamenalo to výrazné, takmer trojnásobné zvýšenie zisku. Bilančná suma banky sa počas minulého roka zvýšila o 42 % na koncoročných 20,7 mld. Sk.

Napriek doznievajúcej recesii v stavebníctve ukončila stavebná spoločnosť Zipp Bratislava svoje minuloročné hospodárenie v pluse, s čistým ziskom 93,9 mil. Sk. Celkové výkony firmy predstavovali viac ako 4,5 mld. Sk.

Ziskovosť oznámila i papierenská spoločnosť Tento Žilina. Vlani podľa auditovaných výsledkov predstavoval čistý zisk firmy 19,2 mil. Sk. Tržby podniku boli na úrovni 2,84 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní znamená nárast o 13,1 %.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 9. 2020

USD 1,179 0,005
CZK 26,980 0,253
GBP 0,916 0,003
HUF 363,080 2,300
CAD 1,560 0,000

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS