ČLÁNOK




SRA do polroka nevylučuje zvyšovanie úrokových sadzieb
28. novembra 2001

Slovenská ratingová agentúra (SRA) v blízkej budúcnosti neočakáva uvoľnenie monetárnej politiky. Vzhľadom na predpokladaný masívnejší nárast konečnej spotreby domácností a s tým súvisiace zhoršenie bežného účtu platobnej bilancie skôr očakáva reštriktívnu monetárnu politiku. V horizonte šiestich mesiacov pritom nevylučuje dokonca ani mierne zvýšenie úrokových sadzieb. Vyplýva to zo štúdie SRA.

Podľa agentúry zrejme centrálna banka prisudzuje pri riadení monetárnej politiky veľkú váhu problému vysokého deficitu na bežnom účte. V prvom polroku pri priaznivom vývoji inflácie, relatívne vysokých reálnych úrokových sadzbách (po prepočte infláciou stanovenou ex ante) mala centrálna banka vhodnejšie obdobie na znižovanie úrokových sadzieb ako v súčasnosti.

V budúcom roku SRA očakáva schodok na bežnom účte vysoko nad úrovňou 5 % HDP, pričom v krajnom prípade nevylučuje ani dvojciferné hodnoty. Nižšia inflácia, zvýšenie miezd v štátnej sfére o 14 % a zníženie dane z príjmov fyzických osôb totiž prispejú k nárastu čistých reálnych miezd o 2,5 až 4,5 %. To zrejme povedie k vyššej spotrebe domácností a nárastu importu o 20 až 25 mld. Sk. Vysoký deficit by síce podľa agentúry nemal byť problémom, zo strednodobého hľadiska je však horšie, že nevidí jeho dostatočné krytie priamymi zahraničnými investíciami.

Keďže v súčasnosti má dopytová inflácia priaznivý vývoj, medzera HDP zostáva záporná a úrokový diferenciál je vysoký, podľa agentúry má centrálna banka stále priestor na zníženie úrokových sadzieb. Takýto krok však SRA neočakáva napriek tomu, že podľa názoru jej analytikov by zníženie sadzieb nič nezmenilo na vývoji bežného účtu. Určitá väzba medzi úrokovými sadzbami a mierou úspor síce existuje, ich elasticita je však veľmi nízka. Znamená to, že na malú zmenu miery úspor je potrebná veľká zmena úrokových sadzieb. Malé zníženie sadzieb by tak len zanedbateľne vplývalo na úbytok úspor a zvýšenie spotreby s následným dopadom na nárast importu.

Podľa správy SRA monetárna politika v žiadnom prípade nemá páky na dlhodobé riešenie externej nerovnováhy. „Ak problém bude pretrvávať a zároveň sa neurobí korekcia vo fiškálnej politike, len vysoké zvýšenie úrokových sadzieb môže byť krátkodobou náplasťou,“ uvádza sa v správe. SRA pritom upozorňuje na to, že fiškálny deficit na úrovni 3,55 % HDP je menej reštriktívny, než sa to na prvý pohľad zdá. Zmena štrukturálneho deficitu by totiž mala byť nižšia v dôsledku očakávanej vyššej dynamiky HDP. Na zistenie reálneho stavu bude navyše potrebné započítať aj eventuálne výdavky hradené z mimorozpočtových zdrojov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,341 0,020
GBP 0,840 0,003
HUF 391,900 2,050
CAD 1,483 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS