Súčasne sa sústredila na udržanie stabilného výmenného kurzu slovenskej koruny v rámci fluktuačného pásma, ako aj na zlepšenie vývoja na bežnom účte platobnej bilancie. Prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov bolo zabezpečenie primeraného rastu menových agregátov. Uvádza sa to v Správe o menovom vývoji v SR za 1. štvrťrok 1998. „Realizácia menovej politiky sa sústredila na elimináciu proinflačných vplyvov daňových úprav zo začiatku roka 1998,“ konštatuje správa. Priemerná miera inflácie za štvrťrok sa oproti porovnateľnému obdobiu minulého roka zvýšila o 1,3 percentuálneho boda na 7,3%, pričom od začiatku roka sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,8%. V marci dosiahla medzimesačná miera inflácie 0,2%, v porovnaní s 1,9% a 0,7% v predchádzajúcich mesiacoch, pričom „tento vývoj bol v súlade s očakávaniami NBS a predpokladmi postupnej stabilizácie cenovej úrovne aj vplyvom znižovania dovoznej prirážky v nasledujúcom období“. Priamym impulzom zrýchlenia inflácie boli predovšetkým januárové úpravy v oblasti dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní a v oblasti regulovaných cien. V spotrebiteľských cenách obchodovateľného a najmä neobchodovateľného trhového sektora sa v 1. štvrťroku prejavili tiež oneskorené účinky minuloročných cenových deregulácií, ako aj administratívnych opatrení na obmedzenie dovozu. Uskutočňovaná menová politika podporovala udržanie vonkajšej stability meny reprezentovanej kurzom slovenskej koruny, ktorý bol v 1. štvrťroku 1998 aj napriek výkyvom stabilný. Oznámenie ratingovej agentúry Moody’s v januári, že zvažuje zníženie ratingu SR zapríčinilo znehodnotenie slovenskej koruny a súčasne snahu bánk o dorovnanie svojich devízových pozícií. Záujem o nákup devíz tak zo strany zahraničných, ako aj domácich bankových a nebankových subjektov spôsobil kótovanie kurzu slovenskej koruny obchodnými bankmi až na úrovni 4,5% v devalvačnom pásme. Uvedený vývoj sa premietol aj do záporného salda na devízovom fixingu NBS v druhej polovici januára a znehodnotenia kurzu slovenskej koruny kótovaného NBS o 0,96 %. V priebehu prvého štvrťroka 1998 sa však oficiálny kurz Sk (vyjadrený hodnotou košovej jednotky) zhodnotil o 0,05%. Reálny výmenný kurz slovenskej koruny na báze indexu spotrebiteľských cien sa v priebehu prvého štvrťroka zhodnotil voči našim ôsmim najväčším obchodným partnerom o 3,9 percentuálneho boda a o 8,1 percentuálnych bodov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Pri zahrnutí Českej republiky do uvedeného výpočtu (t.j. za 9 obchodných partnerov) by zhodnotenie reálneho výmenného kurzu Sk predstavovalo oproti marcu minulého roku 5,3 percentuálnych bodov. V prvom štvrťroku 1998 pri rovnakej metodike došlo k znehodnoteniu reálneho výmenného kurzu Sk o 1,8 percentuálneho boda. Vonkajšia rovnováha v prvom štvrťroku 1998 bola naďalej ohrozovaná pokračujúcim nepriaznivým vývojom bežného účtu platobnej bilancie. Podľa správy Národnej banky Slovenska (NBS) o menovom vývoji v SR za 1. štvrťrok 1998 dosiahol deficit bežného účtu za prvé tri mesiace 16,2 mld. Sk. „Vzhľadom na vysoký stupeň otvorenosti slovenskej ekonomiky je vonkajšia stabilita meny z dlhodobého, resp. strednodobého hľadiska determinovaná jej exportnou výkonnosťou. Výsledky za 1. štvrťrok naznačujú, že ani v tomto roku nie je pravdepodobne možné očakávať pozitívnu zmenu vo vývoji jednotlivých zložiek bežného účtu platobnej bilancie,“ uvádza sa v správe. Vývoj bežného účtu bol v rozhodujúcej miere ovplyvnený schodkom obchodnej bilancie vo výške 16,6 mld. Sk, ako aj zhoršujúcim sa vývojom bilancie služieb, ktorej pasívne saldo dosiahlo 2,1 mld. Sk. Zvyšujúca sa zahraničná zadlženosť slovenskej ekonomiky sa premietla do vývoja bilancie výnosov (schodok 0,7 mld. Sk) a v rámci nej predovšetkým do zápornej úrokovej bilancie vo výške 0,5 mld. Sk. Prebytok bol realizovaný v bilancii bežných transferov (3,2 mld. Sk). V oblasti kapitálového účtu platobnej bilancie v januári a februári boli naďalej rozhodujúcou formou prílevu dlhodobého kapitálu finančné úvery podnikovej sfére. Čistý prílev zdrojov na kapitálovom a finančnom účte platobnej bilancie v prvých dvoch mesiacoch roka nepostačoval na krytie schodku bežného účtu, čo sa premietlo do poklesu devízových rezerv NBS. Ku koncu marca dosiahol ich stav 3 142,8 mil. USD, čo predstavovalo v porovnaní s ultimom decembra pokles o 142,1 mil. USD. Výška devízových rezerv NBS ku koncu 1. štvrťroka postačovala na krytie 2,7-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR za prvé tri mesiace 1998. V priebehu prvého štvrťroka 1998 dochádzalo v SR vplyvom realizovanej menovej politiky centrálnej banky k postupnému poklesu medzibankových úrokových sadzieb. Mesačné úložky na medzibankovom trhu depozít dosiahli v marci 1998 priemernú úroveň 18,7% oproti 24,4% v decembri 1997. Priblížili sa k úrovni rovnakého obdobia minulého roka. Podľa Správy o menovom vývoji v SR za 1. štvrťrok 1998 tak vývoj medzibankových úrokových sadzieb reagoval v prvom štvrťroku 1998 na snahu Národnej banky Slovenska (NBS) o znižovanie ceny peňazí prostredníctvom dostatočného objemu refinancovania bankového sektora. To sa prejavilo v bezproblémovom plnení stanovených povinných minimálnych rezerv obchodných bánk. Aj napriek klesajúcim úrokovým sadzbám prejavovali zahraniční krátkodobí investori záujem o úrokový diferenciál, čo v sa priebehu prvého štvrťroka odrazilo v náraste korunových úložiek nerezidentov a v následnom zhodnotení kurzu slovenskej koruny voči košu mien. „Cena peňazí na medzibankovom trhu bola v priebehu prvého štvrťroka ovplyvňovaná aj nerovnomerným rozložením dopytu jednotlivých obchodných bánk po sekundárnych zdrojoch a tiež vysokými akceptovanými výnosmi na aukciách štátnych cenných papierov,“ konštatuje správa. Výnosy pri štátnych pokladničných poukážkach boli v porovnaní s mesačnými medzibankovými úložkami vyššie približne o 4 percentuálne body. „Potreba emitovania vysokého objemu štátnych cenných papierov v tomto roku bude pravdepodobne, okrem vývoja na devízovom trhu, rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim vývoj a úroveň ceny peňazí počas nasledujúcich mesiacov roku 1998,“ uvádza sa v správe NBS. Pokles ceny zdrojov na medzibankovom trhu sa v priebehu 1. štvrťroka čiastočne premietol do úrokovej miery z novoposkytnutých úverov klientom. Ich priemerná úroková miera sa v marci 1998 v porovnaní z decembrom 1997 znížila o 0,63 percentuálneho boda na 20,29%. Priaznivý vývoj menových agregátov umožnil v prvom štvrťroku orientovať menovú politiku NBS na ich znižovanie. Dostatočný objem likvidity obchodných bánk ovplyvnil v prvom štvrťroku 1998 vývoj medzibankových úrokových sadzieb. Vplyv NBS na cenu peňazí na medzibankovom trhu sa v prvých troch mesiacoch realizoval zabezpečovaním dostatočnej likvidity obchodných bánk a relatívne vyrovnaného plnenia povinných minimálnych rezerv. Uskutočňovanie refinančnej politiky NBS v prvom štvrťroku 1998 bolo podmienené aj postupnou stabilizáciou vývoja na devízovom trhu. Najväčší vplyv v rámci štruktúry menovopolitických faktorov zaznamenali operácie na voľnom trhu, kde priemerná držba cenných papierov v portfóliu NBS vzrástla o 1,2 mld. Sk. Refinancovanie bankového sektora sa uskutočňovalo nielen aktívnymi operáciami NBS, ale aj nepriamo prostredníctvom nákupu ŠPP do vlastného portfólia. Tým sa podporovalo jednak prefinancovávanie deficitu štátneho rozpočtu a súčasne sa pôsobilo na stabilizáciu (utlmovanie rastu) ceny pri emisiách štátnych cenných papierov. Celková refinančná angažovanosť NBS voči bankovému sektoru dosiahla v priebehu 1. štvrťroka v priemere 4,1 mld. Sk. V tomto objeme nie sú zahrnuté individuálne obchody s IRB, a.s., ktoré súvisia so zavedením nútenej správy v tejto banke. Začiatkom štvrťroka bol výrazný prebytok likvidity, súvisiaci aj s angažovanosťou NBS v Investičnej a rozvojovej banke, a.s., sterilizovaný priamymi predajmi týždňových a 3-mesačných ŠPP a následne aj prostredníctvom individuálnych sterilizačných REPO obchodov a REPO tendrov s ostatnými obchodnými bankami. Priaznivá situácia v objeme likvidity bankového sektora, ako aj snaha NBS o zníženie ceny peňazí bola koncom januára 1998 nepriaznivo ovplyvnená nákupmi na devízovom fixingu NBS zo strany obchodných bánk, čím došlo k odčerpaniu korunovej likvidity a opätovnému nárastu medzibankových úrokových sadzieb. V ďalšom období sa realizácia operácií na voľnom trhu obmedzila výlučne na refinancovanie bankového sektora formou REPO tendrov. Konsolidácia medzibankového trhu umožnila obnovenie povinného kótovania jedno, dvoj a trojmesačných depozít od 2. februára 1998. Súčasne pristúpila NBS vo februári k používaniu štrnásťdňových refinančných REPO tendrov. Predĺženie doby refinacovania malo ovplyvniť zníženie neistoty obchodných bánk ohľadom dodávania likvidity zo strany NBS. Počas 1. štvrťroka NBS tiež krátkodobo sterilizovala dočasný prebytok likvidity priamymi predajmi ŠPP do splatnosti. Celkový objem povinných minimálnych rezerv bankového sektora vzrástol v priebehu 1. štvrťroka 1998 o 2,4 mld. Sk. Najväčší prírastok sa uskutočnil vo februári 1998, čo býva každoročne ovplyvnené výrazným nárastom peňažnej zásoby v decembri z dôvodu pripisovania úrokov ku vkladom. Refinančné zdroje obchodných bánk boli v prvom štvrťroku 1998 použité aj na vytvorenie prebytočných rezerv v priemernom objeme 0,8 mld. Sk, čo predstavovalo priemerné plnenie povinných minimálnych rezerv približne na 102%.