Slovenský plynárenský priemysel (SPP) odmieta nízkymi cenami plynu pomáhať sociálnej politike štátu. Z dôvodu oveľa nižších predajných cien plynu oproti nákupným cenám prudko klesá objem investícií tohto podniku, ktoré by v tomto roku mali dosiahnuť iba 3 mld. Sk, pričom v minulých rokoch boli na úrovni 8 mld. Sk. Na piatkovej tlačovej besede to v reakcii na kritiku zvyšovania cien plynu uviedol generálny riaditeľ SPP Miroslav Lapuník. Hospodársky výsledok v tomto roku by pri nezmenených cenách plynu mohol podľa neho predstavovať stratu 3 až 8 mld. Sk, ktorá bude spôsobená najmä mimoriadnymi odvodmi do štátneho rozpočtu vo výške 5 mld. Sk.

Podľa Lapuníka štatutárne orgány podniku nesú trestnoprávnu zodpovednosť za nehospodárne užívanie majetku štátu. Ako uviedol, takéto nehospodárne užívanie majetku vyvolávajú práve nízke ceny plynu. Pri ich súčasnej úrovni je podľa neho podnik nútený znižovať investície, nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej dodávky plynu svojim zákazníkom. Ďalším z dôvodov úpravy cien je plánovaná privatizácia podniku, pri ktorej by deformované ceny plynu mohli mať výrazný vplyv na bonitu podniku. Zdôraznil však, že tento motív pri úprave cien nie je prvoradý.

Ministerstvo hospodárstva (MH) navrhlo zvýšenie cien plynu od 1. októbra o 19,3 % pre všetky kategórie odberateľov. Protest s týmto návrhom vyjadrili odchodom z rokovania tripartity odbory a zamestnávatelia. Považujú ho v tripartite za neprerokovaný a v prípade, že MH návrh predloží na schválenie vláde, ako to avizoval podpredseda vlády Ivan Mikloš, budú to považovať za porušenie zákona o tripartite. Kritiku k návrhu vyjadrili aj predstavitelia SDĽ a SOP.

SPP v súčasnosti dodáva svojim zákazníkom ročne asi 7 mld. metrov kubických plynu, z toho asi 2 mld. domácnostiam. Posledné zvýšenie cien plynu sa uskutočnilo k 1. februáru, keď pre domácnosti cena vzrástla v priemere o 20%, pre veľkoodberateľov o 5% a maloodberateľov o 17%.