Druhý tohtoročný týždeň sa na slovenskej ekonomickej scéne zviditeľnili hneď dva nové dozorné a regulačné orgány. Oveľa väčší záujem vzbudilo rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR (TÚ), podľa ktorého môžu kábloví operátori zvyšovať ceny len o úroveň inflácie. Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie SR o zrušení tendra na dodávku autobusov pre podniky SAD vyvolalo podstatne menej rozruchu. Formálnym podpisom zmluvy medzi sa tiež zavŕšila privatizácia Slovenskej sporiteľne, pričom treba oceniť, že predaj našej najväčšej banky sa zaobišiel bez škandálov.

Podľa pondelkového rozhodnutia TÚ môže medziročné zvýšenie cien za káblovú televíziu a rozhlas dosiahnuť maximálne úroveň inflácie podľa údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúce ročné obdobie. Spoločnosť UPC Slovensko, s.r.o. pritom od februára zvýšila ceny v niektorých kategóriách až o 40 %. Úrad tiež v súčasnosti skúma údaje, ktorými malo UPC obhájiť potrebu zvýšenia cien. Definitívne rozhodnutie o regulácii cien za služby káblových operátorov by mal TÚ prijať o štyri až šesť mesiacov.

Reakciu spoločnosti označili médiá ako „urazenú“, pričom predstavitelia UPC označili zásah úradu „bezprecedentný“, za „zmenu pravidiel hry“ či dokonca „pripomínajúci znárodnenie“. Pritom TÚ tvrdí, že nové opatrenie len kopíruje starší regulačný rámec z roku 1999 a je dočasné. Argumentom predstaviteľov káblovej televízie je najmä dlhodobá návratnosť prostriedkov investovaných do telekomunikačnej infraštruktúry na distribúciu televízneho signálu. Podľa UPC jej investície na Slovensku od roku 1996 dosiahli 70 mil. USD a Slováci rozhodne nie sú takí chudobní, aby si ceny účtované káblovkou nemohli dovoliť.

Rozhodnutie úradu v stredu zverejnila Zbierka zákonov SR, čím nadobudlo právoplatnosť. UPC Slovensko tak musí regulačné opatrenie rešpektovať a svoje ceny môže vo februári zvýšiť maximálne o úroveň priemernej inflácie, čo je zhruba 12 %. Podľa UPC sa však opatrenie TÚ nevzťahuje na nové ceny, pretože bolo vydané neskôr a teda nemôže byť retroaktívne. Spor sa teda ešte nekončí.

Rovnako v pondelok nariadil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) SR zrušenie vyhlásenej metódy obstarania v tendri na dodanie malých autobusov, ktorý vyhlásil štátny podnik Slovenská autobusová doprava Prešov. Úrad tak vyhovel námietke uchádzača verejnej súťaže, spoločnosti Slovenské automobilové opravovne Lučenec. SAD Prešov sa môže proti rozhodnutiu ÚVO v zákonnej lehote dvoch mesiacov odvolať na Najvyšší súd SR. Úrad v súčasnosti posudzuje aj ďalší podobný tender na dodávku autobusov, ktorý vyhlásila SAD BBDS Banská Bystrica. Pozorovatelia predpokladajú zrušenie aj tohto tendra. Jedným z troch dôvodov pre zrušenie súťaže bolo ustanovenie o technickej špecifikácii, pričom určené technické podmienky súťaže označil úrad za nedostatočné. Námietka pritom smerovala proti príliš limitujúcim a diskriminačným podmienkam.

Vo štvrtok podpísali predstavitelia rakúskej Erste Bank, slovenského Ministerstva financií a Fondu národného majetku SR zmluvu o predaji 87,18-percentného podielu v Slovenskej sporiteľni. Rakúska banka ponúkla v tendri 425 mil. EUR, teda 18,4 mld. Sk. Erste Bank sa ziskom sporiteľne stala vedúcou bankou v oblasti retailového bankovníctva v strednej Európe a zaradila sa do desiatky najväčších európskych retailových bánk. Banka za necelé tri roky zvýšila počet svojich klientov zo 600 tisíc na 8 miliónov, pričom sa etablovala na českom, maďarskom, chorvátskom a napokon aj na slovenskom trhu. Celý proces začlenenie sporiteľne do Erste Bank by mal trvať 18 až 24 mesiacov, pričom v roku 2003 by mala jej kapitálová primeranosť dosiahnuť zhruba úroveň 18 %.

Devín banka naopak na svojho strategického investora ešte len čaká. Banka zvolala na 10. februára mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom by mali akcionári rozhodovať o zvýšení základného imania zo súčasnej 1 mld. Sk na 4 mld. Sk, ktoré by mal realizovať dôveryhodný investor. Časť slovenskej politickej scény však nemá chuť Devín banke získavanie investora uľahčiť. Strana maďarskej koalície i Strana občianskeho porozumenia avizovali, že nepodporia vo vláde žiadosť Devín banky o predĺženie mandátnej zmluvy na deblokácie ruského dlhu voči SR na prvý polrok tohto roka.

Napriek príjmom z privatizácie Slovenskej sporiteľne objem prostriedkov, ktoré má Fond národného majetku k dispozícii na uhradenie svojich dlhopisov, ani zďaleka nedosahuje potrebnú úroveň. Bondy FNM sú pritom splatné od začiatku roka a tak sa s nimi už nedá obchodovať na verejných trhoch. Alternatívne riešenie však chce pripraviť RM-Systém Slovakia, ktorý plánuje spustenie obchodovania s pohľadávkami voči FNM.

FNM by mal začať vyplácať dlhopisy prostredníctvom RM-S už od marca. Po zdanení ich hodnota predstavuje 13 740 Sk. Z celkovej emisie 3 329 733 kusov ostáva ešte umoriť 1 921 932 dlhopisov, teda takmer 58 %. Dlhopismi FNM pritom daňoví dlžníci uhradili vyše 55,3 mil. Sk daňových nedoplatkov.

Sociálnu poisťovňu bude ďalších 6 rokov viesť nový riaditeľ Miroslav Knitl, ktorého správna rada poisťovne v pondelok tajným hlasovaním zvolila za nového riaditeľa. Kandidát zamestnávateľov porazil v druhom kole doterajšieho riaditeľa Igora Liptáka, pričom kandidát vlády František Kurej nezískal v prvom kole dokonca ani podporu všetkých zástupcov vlády v správne rade poisťovne. M. Knitl podľa vlastných slov plánuje pritvrdiť vo vymáhaní pohľadávok, v ktorých má SP v súčasnosti približne 50 mld. Sk.

SR by mala v horizonte ôsmich rokov postupne zvýšiť svoje povinné zásoby ropy na úroveň 90-dňovej spotreby. Vyplýva to zo zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorý spolu s novelou zákona o štátnych hmotných rezervách schválila v stredu vláda. Súčasné zásoby bez zahrnutia armádnych zdrojov sú pritom 26-dňové, náklady na zosúladenie stavu zásob s požiadavkami EÚ dosiahnu zhruba 7 mld. Sk.

Zhodou okolností rovnakú výšku dosiahol celkový odvod z minuloročného zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu. Banková rada schválila na svojom piatkovom rokovaní poslednú miliardovú „kvapku“.

Záver týždňa priniesol viacero pozitívnych správ od Štatistického úradu SR. V novembri minulého roka sa produkcia v stavebníctve medziročne zvýšila o 9,6 % na 7,1 mld. Sk. Tento nárast síce nedokázal vykryť slabý začiatok roka a za jedenásť mesiacov produkcia stavebníctva celkovo zaznamenala medziročný pokles o 1,4 %, analytici však očakávajú pokračujúce oživenie v sektore, aj vďaka vládnym plánom na pokračovanie výstavby diaľnic.

Priemyselná produkcia bola v novembri 2000 v úhrne za priemysel o 10,6 % vyššia ako v rovnakom období roku 1999. Priaznivo vyznieva aj výsledok za jedenásť mesiacov, kedy sa produkcia priemyslu medziročne zvýšila o 9,8 %. Aj pre priemysel prognózujú analytici pozitívne vyhliadky, keďže pokles svetovej ekonomiky by sa mal menej výrazne dotknúť našich najvýznamnejších exportných trhov. Zahraničie by tak malo aj naďalej ťahať slovenskú ekonomiku, prostredníctvom vývozu, ale aj vďaka investíciám.

Domáci dopyt sa podľa analytikov zrejme dostáva z krízy. Novembrové tržby v maloobchode sa v stálych cenách medziročne zvýšili o 7,2 % a vyjadrené v bežných cenách dosiahli 43,7 mld. Sk. Za jedenásť mesiacov roku 2000 sa tržby v maloobchode medziročne zvýšili o 1,4 % na 434,4 mld. Sk. Zvýšené utrácanie ukazuje na rast životnej úrovne, experti však zdôrazňujú výrazné regionálne rozdiely, keďže bratislavský región sa na celoslovenských maloobchodných tržbách v novembri podieľal až vyše 40 percentami.

Pozitívnou správou pre blahobyt je aj decembrový výsledok rastu cien. Inflácia meraná rastom indexu spotrebiteľských cien v decembri predstavovala medzimesačne 0,2 %. V decembri 2000 v porovnaní s decembrom 1999 vzrástli spotrebiteľské ceny v úhrne o 8,4 %, v priemere za rok 2000 v porovnaní s rokom 1999 spotrebiteľské ceny vzrástli v úhrne o 12 %. Analytici sú mierne optimistickí aj v predpovediach na rok 2001, kde aj po avizovanom zvýšení regulovaných cien predpokladajú celkovo nižšiu infláciu. Pri zachovanom tempe rastu nominálnych miezd na približne 8-percentnej úrovni by to znamenalo reálne zvýšenie príjmov, aj keď opäť len „v priemere“.

Pohľad do podnikového sektora je „sladko-kyslý“. Nemecká distribučná plynárenská spoločnosť Westfälische Ferngas Dortmund úspešne naplnila vyhlásený verejný prísľub na akcie Nafty Gbely hneď v prvý deň a v súčasnosti vlastní vyše 34-percentný balík spoločnosti. Najväčší mobilný operátor na Slovensku, spoločnosť Globtel skončila svoje hospodárenie v roku 2000 so ziskom pred zdanením, odpismi a úrokmi (EBITDA) vo výške 2,715 mld. Sk pri výnosoch za predaj tovaru a služieb v objeme 7,487 mld. Sk. V roku 1999 pritom dosiahol Globtel výnosy za predaj služieb a tovaru na úrovni 5,92 mld. Sk a zisk EBITDA 1,99 mld. Sk.

Privatizovaný prepravca ropy Transpetrol Bratislava predpokladá ukončiť uplynulý rok s hrubým ziskom minimálne v objeme 203 mil. Sk, čo by znamenalo pokles oproti predchádzajúcemu roku približne na tretinu. Konečnú úroveň zisku však môže ešte ovplyvniť vývoj kurzu slovenskej koruny voči nemeckej marke a následná potreba tvorby rezerv na kurzové straty na úvery. Podnikateľský plán na tento rok ráta s celkovými výnosmi na úrovni 2,225 mld. Sk, nákladmi vo výške 1,928 mld. Sk a hrubým ziskom 297 mil. Sk. Dlhodobo problémové Slovenské lodenice Komárno a ZTS TEES Martinské strojárne oznámili hromadné prepúšťanie stoviek zamestnancov.

A na záver perlička. Známy banskobystrický podnikateľ a predseda Krajského predstavenstva HZDS-ĽS Pavel Čupka ponúka v lotérii polovicu svojho Pivovaru Urpín, v hodnote údajne 400 mil. Sk. Stačí vložiť 500 Sk (aj niekoľkokrát) a dúfať, že tak urobí „dostatočný počet záujemcov“, ktorý P. Čupka presne nešpecifikoval. A potom už len maličkosť – stať sa vylosovaným výhercom „tomboly“. Jediné, čo môže šťastlivcovi zmariť plány na zisk polovice pivovaru prostredníctvom tohto údajne patentovaného postupu, je zámer ministerstva financií zakázať súťaž ako nepovolenú lotériu a udeliť vyhlasovateľovi súťaže pokutu až do troch miliónov korún.