ČLÁNOK


,

Spomalenie svetovej ekonomiky je takmer isté, keď po útokoch svetové akciové trhy klesli, americký dolár voči jenu a euru oslabil a vzrástli ceny ropy a zemného plynu
13. septembra 2001

Okrem nesmiernych ľudských strát vyvolali utorkové teroristické útoky na ciele v USA aj obavy o vývoj svetového hospodárstva a finančných trhov. Analytici sú poväčšine pesimistickí a očakávajú v najbližšom čase prehĺbenie strát na svetových trhoch, keď najviac postihnutými sektormi budú poisťovníctvo, banky, cestovný ruch a obchod s luxusnými tovarmi. Atentáty prišli podľa ekonómov v najhoršom momente. V čase, keď ekonomika USA začala vykazovať nepatrné signály oživenia, nastáva hrozba skutočnej recesie. Najvýraznejšie riziko hrozí v súvislosti s naštrbením spotrebiteľskej dôvery a následným oslabením dopytu a spotreby domácností, ktorá bola jedným z posledných pilierov najväčšej svetovej ekonomiky.

„Šokové vlny môžeme očakávať v ekonomike v treťom kvartáli. Rast amerického hrubého domáceho produktu (HDP) bude zrejme negatívny a ľudia budú k spotrebe pristupovať so zvýšenou opatrnosťou minimálne počas nadchádzajúcich dvoch kvartálov,“ tvrdí analytik Raiffeisen Zentralbank (RZB) Martin Schreiber.

Celkový dosah utorkových udalostí na ekonomiku je však podľa odborníkov otázny vzhľadom na neistotu budúceho vývoja. „Dopad utorkových udalostí na ďalší vývoj svetových trhov nie je v súčasnej dobe možné presne pomenovať, no jedným z hlavných faktorov bude forma prípadnej odvety zo strany USA. Ak USA pristúpia k vojenskému riešenie konfliktu, následky budú nesmierne,“ uviedol pre agentúru SITA research manager Boris Kostík zo Slávie Capital.

Podľa Kostíka však môžu na druhej strane trhy predpokladať, že išlo o jednorazovú, aj keď finančne a organizačne pravdepodobne najrozsiahlejšiu teroristickú akciu. V tom prípade by sa dal očakávať krátkodobý „odchod“ investorov z amerických aktív nasledovaný investíciami do európskeho regiónu. To by malo za následok posilnenie európskych akcií i samotnej meny euro.

V lepšom variante sa normalizácia ekonomiky podľa M. Schreibera z RZB dá očakávať v druhej polovici 2002 aj to však na veľmi krehkej úrovni. „Prípadný obrat USA v otázke militarizácie v smere zvýšenia vojenských výdavkov by mohol podporiť vyhliadky americkej ekonomiky, ale ťažko povedať, či by to bola správna cesta pre celý svet,“ dopĺňa Pavel Ondriska zo Slávie Capital.

V čase nepokojov reagujú investori presunom investícií z rizikových do bezpečných „prístavov“, a to nielen čo sa týka krajín, ale aj finančných nástrojov. Investori sa zbavujú akcií a rizikových mien, ktoré nahrádzajú nákupom drahých kovov, ako je zlato či bezpečných mien, napríklad švajčiarskeho franku.

„Slovensko ako súčasť stredoeurópskeho regiónu je prirodzene vnímané ako krajina s určitým vyšším rizikom. Vďaka faktu, že angažovanosť zahraničných investorov na slovenskom finančnom trhu nie je v porovnaní s ČR alebo Poľskom veľká, dopad na akciový či peňažný trh by nemal byť výrazný. Na devízovom trhu bude slovenská koruna plne sledovať vývoj mien okolitých krajín v nadväznosti na eurodolárový trh,“ zdôrazňuje Pavol Ondriska. Keďže obchodná výmena Slovenska s USA je zanedbateľná, dopad na slovenskú ekonomiku by sa podľa analytikov nemal priamo prejaviť vo vývoji obchodnej bilancie.

Ceny benzínu by mali pokračovať v miernom raste, čo však podľa odborníkov nevyvolá akceleráciu inflácie. „Prognózujeme nárast ceny benzínu Special 95 UNI o 1,5 % na 33,50 Sk v nadchádzajúcom týždni pri ďalšom posilňovaní až na 34,53 Sk. Nebude to však znamenať výraznejšie inflačné tlaky,“ uzatvára analytik ING Bank Ján Tóth.

Newyorské Svetové obchodné centrum, symbol svetového kapitalizmu, sa v utorok zrútilo po sérii teroristických útokov a ponechalo Wall Street v mrakoch dymu a troskách, čo by mohlo byť predzvesťou celosvetovej recesie. Podľa ekonómov je spomalenie svetovej ekonomiky takmer isté, keď po útokoch svetové akciové trhy klesli, americký dolár voči jenu a euru oslabil a vzrástli ceny ropy a zemného plynu.

Analytici špekulujú, že katastrofa by mohla výrazne oslabiť americkú dôveru a viesť k tomu, že už aj tak opatrní investori budú nakupovať zlato a iné hodnotné aktíva, o ktoré je v neistých dobách záujem. Americký prezident George W. Bush v televíznom prejave uviedol, že najbohatšia ekonomika sveta bude naďalej
fungovať navzdory „ohavným teroristickým činom“. „Naše finančné inštitúcie zostávajú silné a americká

ekonomika bude rovnako otvorená obchodu,“ uviedol Bush.

Niekoľko rokov sú USA považované za bezpečné miesto, kde možno investovať miliardy dolárov s obvykle vyššími výnosmi, aké ponúka Európa. Trhy v celých Spojených štátoch amerických po útokoch zavreli a zostanú zavreté aj v stredu. USA pritom priťahuje takmer dve tretiny celkového svetového kapitálu. Dvojdenné uzavretie zaznamenala newyorská akciová burza naposledy po skončení druhej svetovej vojny.

„Svetová recesia v plnej sile je veľmi pravdepodobná. V poslednom čase balansovala ekonomika medzi recesiou a slabým rastom. Toto poškodenie dôvery nás postrčí do recesie,“ uviedol hlavný ekonóm Sung Won Sohn z Wells Fargo & Co. Sohn očakáva, že po otvorení burzy budú investori ihneď predávať akcie a hlavne poisťovní, čo by mohlo finančný systém poškodiť a prinútiť americkú centrálnu banku Fed k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb. Ekonómovia tvrdia, že najhorší scenár by znamenal masívny odliv kapitálu z amerických aktív.

Popredné svetové centrálne banky v stredu prehlásili, že sú pripravené konať tak, aby vzdorovali možnému zmätku na trhu. Fed uviedol, že funguje a trhu dodá potrebnú likviditu. Rovnako sa vyjadrila i Európska centrálna banka. Japonské ministerstvo financií uviedlo, že dodatočnú likviditu už poskytlo a že je pripravené operovať podľa potreby i na menových trhoch.

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg oznámil, že banka je pripravená podporiť normálne fungovanie finančných trhov, ktoré upadli do chaosu po teroristických útokoch na USA. V prejave pred výborom Európskeho parlamentu povedal, že bezprostredne po útokoch bola ECB v kontakte s ďalšími centrálnymi bankami. Tragédia spôsobila pád dolára voči euru a jenu, podporila však ceny ropy a zlata.

Šéf ECB ďalej uviedol, že nechce špekulovať o možných vplyvoch útokov na ekonomiku. Upozornil ale, že ekonomický rast v eurozóne bude nižší, ako sa očakávalo pred niekoľkými mesiacmi. Vyhlásenia Duisenberga prišli po tom, ako nemecký minister financií Hans Eichel označil za nezmysel fámy, že pod vplyvom útokov na USA dôjde ku globálnej recesii. Eichel dodal, že najväčšie nebezpečenstvo predstavujú tí, ktorí predpovedajú ekonomický úpadok. Informoval ďalej, že je v kontakte so svojimi rezortnými kolegami z iných európskych krajín, pričom predstavitelia Európskej únie a ECB v spolupráci s vládou USA zabezpečia normálne fungovanie finančných trhov.

Tragické udalosti v USA takmer paralyzovali svetové finančné trhy, takže analytici vidia reálnu možnosť koordinovaného uvoľňovania monetárnej politiky na celom svete v rozsahu, ktorý sa nezaznamenal od krachu akciových trhov v roku 1987.

Akciové burzy, na ktorých sa obchoduje, klesajú, a investori sa utiekajú k bezpečným aktívam. Analytici sa obávajú, že pokles celkovej dôvery na trhu a averzia voči riziku zatlačí oslabujúcu americkú ekonomiku do recesie. Centrálne banky na celom svete sú pripravené zaplaviť trh likviditou, pričom podľa analytikov bude nasledovať znižovanie úrokových sadzieb.

„Je možné, že budeme svedkami núdzového znižovania úrokových sadzieb, ako sme zaznamenali po krachu na Wall Street v roku 1987,“ povedal jeden z analytikov. Japonská centrálna banka oznámila, že vykoná čo bude v jej silách, aby zabránila kolapsu na finančných trhoch tým, že poskytne bankovému systému značné finančné prostriedky. Japonskú centrálnu banku nasledovali centrálne banky Austrálie, Južnej Kórei a Singapúru.

„Očakávame, že centrálne banky budú v nasledujúcich dňoch veľmi aktívne, a to v oblasti poskytovania likvidity a v snahe utlmiť volatilitu na devízových trhich,“ povedal Ron Leven, ekonóm spoločnosti Lehman Brothers v Tokiu. Japonský minister financií Masadžuro Šiokawa dal jasne najavo, že intervencia na devízových trhoch bude potrebná, ak devízové trhy ostanú volatílne.

Americká centálna banka Federal Reserve plánuje pravidelné zasadnutie 2. októbra, pričom podľa očakávaní analytikov nebude konať pred týmto dátumom. Upozornili však na rast pravdepodobnosti, že banka sa vráti k politike agresívnejšieho znižovania sadzieb o 50 bázických bodov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

19. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,261 0,003
GBP 0,843 0,001
HUF 390,900 1,170
CAD 1,494 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS