ČLÁNOK




Spoločná správa dlhov v eurozóne by poškodila lepším štátom
9. marca 2010

Európski politici ale aj inštitúcie prichádzajú v posledných dňoch kvôli problémom Grécka s rôznymi nápadmi, ako zvýšiť stabilitu v rámci eurozóny. Belgický premiér Yves Leterme v piatok navrhol vytvorenie európskeho ministerstva financií a agentúry na správu dlhov v 16 krajinách menovej únie. Podobný návrh predniesol aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Svojim nápadom prispela aj samotná Európska komisia, ktorá uvažuje o vytvorení fondu na pomoc členským krajinám eurozóny, aby sa zabránilo opakovaniu finančných kríz podobným tej gréckej.

Sú to však veľmi citlivé témy. Slovenské ministerstvo financií prípadný vznik európskeho rezortu financií či agentúry na správu dlhu krajín eurozóny nechcelo komentovať. Hovorca Miroslav Šmál pre agentúru SITA len uviedol, že podobné rozhodnutia musia byť prijaté všetkými zainteresovanými krajinami. Podľa analytikov môže byť zriadenie inštitúcie európskeho ministerstva financií komplikované z dôvodu výraznej harmonizácie politík. „Nezdá sa mi pravdepodobné, že by štáty boli ochotné vzdať sa kompetencií v takej citlivej oblasti,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Podobne vidí aj perspektívy spoločnej agentúry na správu dlhu. Problémom by totiž mohla byť najmä pre zdravšie a investormi lepšie vnímané ekonomiky. „Pre horšie hodnotené štáty ako Grécko, či ďalšie, by to síce znamenalo zlacnenie dlhu, pre nízkorizikové krajiny ako Nemecko, by to však znamenalo vyššie úroky,“ uviedol Mušák. Navyše by lepšie hodnotené krajiny záviseli od fiškálnej politiky v iných štátoch, na ktoré majú len malý vplyv. „Preto predpokladám za málo pravdepodobné, že by na to krajiny s dobrým vnímaním u investorov pristúpili,“ dodal.

Podľa ekonómov by však na udržanie stability v eurozóne stačilo striktnejšie dodržiavanie už platných pravidiel. „Je dôležité si pripomenúť, že pravidlá Paktu stability a rastu týkajúce sa limitov pre deficit verejných financií nie sú žiadnym samoúčelným chomútom, ale základným predpokladom pre fungovanie kompromisu jednotnej menovej politiky a 16-tich suverénnych nezávislých menových politík,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Martin Lenko z VÚB banky si myslí, že by úplne postačovalo, ak by zo strany Európskej komisie boli razantnejšie postihované krajiny, ktoré nedodržujú maastrichté fiškálne kritérium a Pakt stability a rastu. Ten hovorí, o nutnosti znižovať deficit verejných financií o 0,5 % hrubého domáceho produktu ročne a smerovať tak k vyrovnanému rozpočtu. Spomínaným postihom by mohlo byť napríklad dočasné odrezanie „neposlušnej“ krajiny od možnosti čerpať európske fondy.

„Osobne sa mi totiž zdá, že po splnení fiškálneho maastrichtského kritéria krajinou pred vstupom do eurozóny bolo následne toto kritérium niektorými štátmi skôr chápané iba ako ‚pro-forma‘ a nedochádzalo pri jeho neplnení mimo verbálnych náznakov zo strany komisie alebo Európskej centrálnej banky k žiadnym aktívnym krokom pre jeho ďalšie dôsledné dodržiavanie. Práve v čase krízy sa totiž ukázalo, aká dôležitá je prevencia v tejto oblasti a v čom tkvie dôležitosť tohto kritéria,“ dodal Lenko.

Dôsledné plnenie podmienok Paktu stability a rastu je tak podľa Vaňa v kontexte vyjadrení o možnej väčšej harmonizácii v oblasti riadenia dlhu v eurozóne teda aj spôsobom, akým si užívať všetky výhody eura ako druhej najdôležitejšej rezervnej meny sveta a zároveň si aj udržať suverenitu pri rozhodovaní o verejných financiách.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 6. 2024

USD 1,077 0,004
CZK 24,686 0,020
GBP 0,844 0,002
HUF 395,280 0,650
CAD 1,480 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS