ČLÁNOK




Spojené štáty a Európska únia deklarujú diametrálne odlišné prístupy k ťažbe uhlia
9. augusta 2001

Európska komisia pripravila návrh s časovým záberom do roku 2010, ktorý sa orientuje na záchranu uhoľného priemyslu. Podľa slov komisára pre energetiku Loyolu Palacia hrozí totiž tomuto sektoru „totálna deštrukcia“.

Palacio dodal, že jeho zánik by vážne zasiahol snahy dosiahnuť energetickú bezpečnosť v rámci EÚ. Na ilustráciu konštatoval, že za ostatnú dekádu sa priemerná ročná ťažba znížila z 200 miliónov na 80 miliónov ton.

Uhlie je pritom jediným pevným palivom, ktorého zásoby v Európe vystačia zhruba na 150 rokov. Naším cieľom je udržať v prevádzke určitý počet uhoľných baní, aby sa mohlo ťažiť adekvátne množstvo tejto nerastnej suroviny. Dotácie síce na jednej strane udržia sektor pri živote, no na druhej mu znemožnia byť konkurencieschopným na svetovom trhu, uvádza sa vo vyhlásení Európskej komisie.

V súčasnosti sa v rámci EÚ uhlie ťaží v Nemecku, Španielsku a vo Veľkej Británii, vo Francúzsku sa uhoľné odvetvie utlmuje, v ostatných krajinách sa produkcia zastavila.

Veľká Británia chce dosiahnuť konkurencieschopnosť sektoru do roku 2002, no podľa EK je podobná ambícia, vzhľadom na masívne „finančné injekcie“, u ostatných krajín únie nereálna. Napríklad Nemecko počas uplynulého roku dotovalo ťažbu uhlia čiastkou 3,5 miliardy EUR.

Modifikácie v dotačnej politike sa odohrajú aj na pozadí zmien v režime Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, ktoré vzniklo pre 49 rokmi a na budúci rok v júli v terajšej podobe zanikne. Dotácie sa zredukujú aj pred ďalšou dôležitou udalosťou – pred vstupom Poľska, ktoré je v prevažnej miere energeticky závislé od uhlia, do EÚ. Podľa návrhu EK sa bude uhoľný priemysel „zoštíhľovať“ do roku 2007 a v tomto období budú členské štáty finančne kompenzovať skôr prevádzkové, a nie reštrukturalizačné náklady. Do roku 2005 zníži Nemecko finančnú podporu pre uhoľný priemysel na 2,8 miliardy EUR a dotácie, ktoré počas minulého roka predstavovali 1,2 miliardy EUR, obmedzí aj Španielsko. Najsignifikantnejší pokles dosiahnu v roku 2007, kedy sa má zhruba na polovicu znížiť celková produkčná kapacita európskeho uhoľného priemyslu.

Štátna pomoc do tohto odvetvia sa však aj naďalej má rádovo pohybovať v miliardách EUR, čo v budúcnosti môže vyvolať problémy pri liberalizácii celého sektoru energetiky v rámci EÚ.

Diametrálne odlišná je situácia v Spojených štátoch, kde sa čoraz častejšie začína hovoriť o blížiacom sa období „renesancie uhlia“.

Najväčší producent uhlia na svete – americká spoločnosť Peabody Energy sa pripravuje na štádium, ktoré označuje ako „veľkolepé“ ozdravenie. Celý tento sektor sa spolieha na nový energetický program prezidenta Busha, ktorý sformuloval v máji tohto roku.

Uhoľný priemysel v Spojených štátoch sa podieľa zhruba 50% na výrobe elektrickej energie, cena uhlia je však stále na 15-ročných minimách, čo sa okrem iného vysvetľuje aj veľmi chabou podporou tohto odvetvia počas vlády Billa Clintona, ako aj prísnymi environmentálnymi štandardami v USA.

S optimizmom hľadí do budúcnosti aj ďalší americký výrobca uhlia – Arch Coal, ktorý sa spolieha najmä na investície do takzvanej čistej uhoľnej technológie a podstatne rýchlejší schvaľovací proces pri povoľovaní ťažby v nových náleziskách, ako aj pri budovaní tepelných elektrární na báze uhlia.

Pravda však je aj to, ako uviedla americká Agentúra na ochranu životného prostredia – EPA, že uhoľné tepelné elektrárne vytvárajú až 63% emisií oxidu siričitého a 19% oxidu dusíka. V tomto zmysle je Bushov plán na investície do čistých technológií, na ktoré sa má v priebehu budúcich desiatich rokov vynaložiť 2 miliardy USD určitou šancou, avšak experti poukazujú na to, že ekologicky čisté procesy spracovania uhlia sú relatívne veľmi nákladné, technologicky komplikované a ekonomická efektívnosť môže byť z dnešného pohľadu sporná.

Národná rada pre uhlie – NCC, ktorá zároveň pôsobí ako expertná skupina pri Ministerstve energetiky USA, je ale presvedčená, že pre americké uhoľné spoločnosti nastane optimistické obdobie.

V tejto fáze sa pripravujú projekty na výstavbu 35 nových tepelných elektrární, ktoré majú v období siedmich až ôsmich rokov vyrábať 12 500 MW elektrickej energie.

V určitom slova zmysle teda možno hovoriť o „renesancii uhlia“ v USA, pretože vládna podpora tomuto sektoru bude motiváciou pri investičných aktivitách, využívaní masívnych rezerv a následne podporí zvýšenie ťažby tejto suroviny.

I tak bude uhoľný priemysel čeliť veľmi tvrdej konkurencii výrobcov zemného plynu, ako aj jadrovej energie, pretože aj tieto odvetvia rátajú na základe Bushovho plánu s nemalým rozmachom.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 7. 2024

USD 1,085 0,001
CZK 25,425 0,063
GBP 0,840 0,001
HUF 393,280 2,850
CAD 1,495 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS