ČLÁNOK




Špargli sa na Záhorí darí
28. apríla 2003

Väcšine úspechov predchádza dobrý nápad. Ten bol aj na zaciatku úspechu firmy, ktorá sa na Slovensku stala známou pestovaním královskej zeleniny – špargle. Firma vznikla s pôvodným názvom F&F (frisch und früchtlich – cerstvý a svieži) v decembri 1991. Jej zámerom bolo pestovat šparglu a jahody a poskytovat know-how na pestovanie i odbyt zeleniny. Dobrým nápadom bola nielen uvedená plodina, ale najmä myšlienka pestovat ju práve na Záhorí.

Dvaja priatelia, neskôr spolocníci a konatelia firmy – Jozef Artim a jeho nemecký kolega Bernard Thome – si pri zvažovaní najlepších podmienok vybrali ako najvhodnejšie Záhorie, konkrétne oblast Velkých Levár. Nielen preto, že sú tu vhodné klimatické podmienky s piesocnatou pôdou, ktorá je na pestovanie špargle optimálna, ale aj pre geografickú polohu. Záhorie sa nachádza akoby v priesecníku velkých miest – Bratislavy, Viedne, Budapešti a Brna – s rýchlym prístupom na dialnice, co bolo pre budúce exportné zámery firmy rozhodujúce. Orientácia na export bola nevyhnutná, kedže špargla bola pre slovenských spotrebitelov v tom case málo známou plodinou pre vyššiu cenu vzhladom na nákladný spôsob pestovania.

Preco práve špargla? J. Artim a B. Thome sa nad vytvorením podniku na pestovanie špargle zamýšlali ešte pocas štúdií na vysokej škole. Druhý z dvojice dokonca na túto tému vypracoval dizertacnú prácu a už vtedy hladal vhodné prostredie na jej pestovanie. Ponúkala sa mu India, Peru, ale pri pohlade na možnosti odbytu obrátil svoju pozornost napokon na Slovensko. Špargla pre svoje chutové a zdraviu prospešné prednosti trvalo zakotvila na západoeurópskom trhu a je velmi žiadaná nielen potravinárskym priemyslom, hotelovými a reštauracnými sietami, ale aj obyvatelmi prostredníctvom potravinových retazcov.

Zber až po piatich rokoch

„Firma zacínala v roku 1992 na 30 hektároch a ako všetky zaciatky ani tie naše neboli práve lahké,“ hovorí riaditel firmy Milan Fabuš. Špargla je krehká, málo trvanlivá plodina. Založenie porastov trvá velmi dlho. Najskôr sa na budúcom pozemku obsieva vhodná predplodina, co trvá dva aj tri roky. Až potom sa zasadí špargla a dalšie tri roky ubehnú, kým príde na rad zber prvej úrody. O tom, že pestovanie špargle je nákladnou záležitostou, svedcí podla M. Fabuša aj skutocnost, že založenie jedného hektára si vyžaduje 350- až 400-tisíc korún. Bez úverov sa v zaciatkoch podnikania v tejto oblasti môžete zaobíst len tažko. Nárocnost pestovania plodiny, jeho nákladnost a riziká vyplývajúce z nevyspytatelného pocasia pre každého pestovatela, ako aj fakt, že išlo o neznámu firmu, boli zrejme rozhodujúce dôvody, pre ktoré im banky na Slovensku odmietali poskytnút úvery. Naštastie tu bola možost získat cez nemeckého spolumajitela financnú pomoc z Nemecka, ktorú, samozrejme, využili aj s potrebným know-how.

Vlastníci mali štastie aj na erudovaných, zanietených a spolahlivých spolupracovníkov, co sa priaznivo odrazilo na výsledkoch. Už po piatich rokoch (v roku 1997) získala firma na základe svojich hospodárskych výsledkov ocenenie, ktoré vzbudilo rešpekt – Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo firmu, ktorá sa medzitým premenovala na Asparagus, kedže to jednoznacne vyjadrovalo predmet jej cinnosti, za najlepšieho slovenského exportéra roka.

V roku 1996 firma nadviazala spoluprácu so spoloc-nostou Polnohospodár v Nových Zámkoch, s ktorou založila spolocný podnik Špargla, s. r. o., Nové Zámky s cielom zabezpecit skorší prístup na trh, lebo klimatické podmienky v novozámockej oblasti umožnujú dopestovat šparglu približne o pät až desat dní skôr ako vo Velkých Levároch, a teda na trhu môžu predbehnút konkurenciu.

Cas sú peniaze

Do roku 2000 spolocnost sídlila priamo v obci, jej rozvoj si však vyžadoval poobzerat sa po väcších priestoroch. V roku 2000 získali z konkurznej podstaty areál Nového sadu za Velkými Levármi, v ktorom hned zacali s rekon-štrukcnými prácami. Z technologického hladiska možno rekonštrukciu pokladat za ukoncenú, chýba ešte vonkajšia architektúra objektov. V nich sa od roku 2001 realizuje už aj pozberové spracovanie, nová technológia cistenia ci balenie špargle a sú tu aj klimatizacné sklady s kapacitou 850 ton. Je to velmi dôležité najmä pre export špargle na západné trhy, kde je kvalita finálneho produktu a rýchlost jeho dodania rozhodujúcim meradlom.

Presnost v termínoch dodávok je nieco, o com sa nediskutuje. Export firmy je zameraný na trhy Rakúska a Nemecka a v roku 2001 sa im podaril preniknút aj na švajciarske trhy. „V súcasnosti sme schopní za 24 hodín šparglu nielen zozbierat, ale aj ocistit, pretriedit, zabalit a expedovat k odberatelom, takže zelenina, ktorá bola v piatok ešte na poli, je nasledujúce ráno už napríklad na trhu vo Viedni, v Mníchove alebo v Berne. V tom máme jednoznacnú prednost pred našimi gréckymi a španielskymi konkurentmi, u ktorých rozhodujúcu úlohu v zaostávaní zohráva vzdialenost od odberatelov a zdlhavost dopravy produktu na trh. Francúzi a Taliani pestujú prevažne iba zelenú šparglu. Faktor casu platí v prípade špargle dvojnásobne – rýchlost jej spracovania a dodávky na trh ovplyvnuje kvalitu, od ktorej sa odvíja cena,“ hovorí M. Fabuš.

Na západné trhy smeruje až 80 percent produkcie plodiny, z toho až 30 percent pripadá na Švajciarsko, co v císlach predstavuje 450 ton. Zvyšná cast sa umiestnuje na domácom a ceskom trhu. Kým v roku 1994 sa doma predalo iba 200 kilogramov špargle, vlani len spotrebitelia na Záhorí a v Bratislave skonzumovali až 134 ton tejto chutnej a zdravej zeleniny.

V západnej Európe je však spotreba na obyvatela niekolkonásobne vyššia. Podla M. Fabuša je to aj tradíciou a výchovou. V Rakúsku a Nemecku ju ludia jedia už vyše 50 rokov, u nás iba necelých 10 rokov. Predaj cez hypermarkety spolu s letácikmi a brožúrami, na ktorých firma uvádzala recepty, bol dobrým zaciatkom na výraznejší vstup špargle aj na slovenský trh. „Domáci spotrebitelia sa urcite budú o šparglu coraz väcšmi zaujímat. Musíme však zvládnut, aby tí, co ju predávajú, dokázali zákazníkovi aj odborne poradit. Preto sa zameriavame aj na výchovu predavacov v predajných sietach Billy, Jednoty a hypermarketoch Tesco ci Metro,“ dodáva riaditel firmy Asparagus. Úchytkom ešte spomenie, že dostat sa do týchto sietí nie je najlahšie, ale ak firma dokáže zabezpecit všetok potrebný servis podla požiadavky retazcov, potom to ide už bez problémov.

Nové trendy

V roku 2000, súbežne s vývojom trhu so šparglou, firma zacala aj s bioprodukciou. S týmto cielom založili další podnik – Bioaspu v Kútoch. „V tomto roku budeme zbierat na výmere 42 hektárov biologickú šparglu, na ktorú máme certifikáciu z Európskej únie. Postupom casu chceme prejst na konverziu a biologické pestovanie špargle aj v materskej spolocnosti Asparagus. Tým, že na trhu je zvýšený záujem o túto šparglu a jej pestovanie je technologicky velmi nárocné, pestovatelské know-how na takej velkej výmere nevie okrem nás nikto zabezpecit. V Nemecku sa táto špargla pestuje iba na malých výmerách – polhektárových až dvojhektárových. Na velké plochy potrebujete velké množstvo kvalitnej techniky, a preto menšie spolocnosti jednoducho nedokážu pestovat biologickú šparglu na väcšej rozlohe. A my sme schopní obrobit velké plochy aj preto, že technický park budujeme sústavne už od roku 1992.“

Vo velkolevárskej firme sa už intenzívne pripravujú na novú zberovú sezónu. Špargla sa zbiera približne od 20. apríla do 20. júna. To si vyžaduje už vo februári zacat s náborom sezónnych pracovníkov. Na zber treba okolo 420 pracovníkov, ktorých hladajú po celom Slovensku. „Mnohí, najmä mladí ludia zo Záhoria, si hladajú stálu prácu, a tak ich sezónne zamestnanie – ešte k tomu v polnohospodárstve – neláka. Zamestnávame preto viac ludí v zrelom a dôchodkovom veku. Stredné a východné Slovensko vzhladom na vysokú nezamestnanost je pre nás nevyhnutným doplnkovým zdrojom pracovných síl.

Napríklad vlani na zbere pracovali ludia z Detvy, Oravy, Spiša, Gemera, Liptova, z okolia Zvolena, Banskej Bystrice, Topolcian, Nitry, Trnavy, Skalice, Senice a Michaloviec,“ vysvetluje M. Fabuš. „Dobre spolupracujeme aj so zahranicnými Slovákmi, ktorých tu máme medzi sezónnymi zamestnancami každý rok,“ dodáva.

Sezónni pracovníci si podla dosiahnutých výkonov a v závislosti od pracovného zaradenia môžu zarobit od 50 do 90 korún na hodinu. To za 50-dnové zberové obdobie znamená výplatu vo výške 25- až 45-tisíc korún, co je na slovenské pomery už celkom slušný zárobok. Po vybudovaní nových priestorov sa pre nich zlepšili aj pracovné a sociálne podmienky. Firma zabezpecuje pre sezónnych pracovníkov teplú stravu, dopravu i ubytovanie.

Doplnkový pestovatelský program

Po prechode do areálu Nového sadu firma rozšírila pod-nikanie aj o pestovanie jablk. „Ked sme sem prišli v roku 2000, okolo boli samé zdevastované sady. Ich predchádzajúcim vlastníkom bol Štátny majetok Agrolever, ktorý prestal hospodárit v roku 1996. Pozvali sme si sem odborníkov a tí povedali, že sady sa dajú ešte revitalizovat.

Prenajali sme si preto od Slovenského pozemkového fondu sady vo výmere 28 hektárov a zacali sme hladat na okolí niekoho, kto by sa rozumel ovocinárstvu. Našli sme mladého inžiniera, ktorého otec tieto sady zakladal a on sám v nich vyrastal. Po dvoch rokoch sady znovu dávajú peknú úrodu a dostávajú sa už aj z cervených císel. Podporili sme predaj ovocia na Záhorí tým, že máme vlastnú podnikovú predajnu, kde zabezpecujeme celorocný predaj jablk a špargle. Máme tu širokú odrodovú skladbu, ktorú sme „zdedili“ – od skorých letných odrôd Eva, Discovery, Prima až po jesenné Jonathan a zimnú odrodu Idaret.

Prvé letné jablká dodávame do predajní už okolo 20. júla a ich zimnú odrodu Idaret až do apríla. Dokupujeme pre obohatenie sortimentu aj zelené odrody – Delicius – kedže trh si ich vyžaduje.“ Letné odrody sú stratovejšie, lebo sú chúlostivejšie na ošetrovanie a aj ich produkcná schopnost je nižšia oproti jesenným a zimným odrodám. Porasty súcasných odrôd majú podla neho životnost ešte približne 10 rokov, potom by chceli vysadit nové odrody, pravdepodobne na ekologickej báze.

Pestovanie ekologickej zeleniny a ovocia je podla M. Fabuša perspektívne aj na Slovensku, lebo ludia postupne prichádzajú na to, že nie je dôležité množstvo, ale kvalita výživy. Firma Asparagus sa tomuto trendu bude prispôsobovat v súlade s tým, ako sa budú menit stravovacie návyky spotrebitela.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 9. 2020

USD 1,171 0,001
CZK 27,233 0,085
GBP 0,912 0,003
HUF 365,530 0,170
CAD 1,568 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS