ČLÁNOK




Slovenský kapitálový trh je z krajín V4 najslabší
1. júla 2002

Slovenský kapitálový trh je na tom ešte stále najhoršie z krajín Visegrádskej štvorky (V4). Stále totiž dominujú nelikvidné cenné papiere, hlavne z prvej vlny kupónovej privatizácie. Ako píše Úrad pre finančný trh (ÚFT) vo svojej Správe o stave kapitálového trhu v roku 2001, nízka likvidita akciového trhu v SR sa prejavuje aj pri základných ukazovateľoch burzovej likvidity. Ide napríklad o pomer obratu akcií k ich trhovej kapitalizácii, ktorý poskytuje predstavu o tom, aká časť formálneho objemu investícií vstupuje do kurzotvorných procesov. Kým v štátoch Európskej únie sa tieto hodnoty obvykle pohybujú na úrovni 200 až 300 %, v Poľsku a Maďarsku od 40 do 50 %, na Slovensku je to len približne 27 %. .

Nezáujem o investície na slovenskom kapitálovom trhu, a to najmä zo strany zahraničných portfóliových investorov, spôsobuje podľa úradu aj malá kapitalizácia trhu. V porovnaní s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami v strednej Európe je trhová kapitalizácia v SR najnižšia. Úrad upozorňuje, že nezanedbateľnou skutočnosťou pritom je, že trhová kapitalizácia v SR je tvorená umelo, vďaka stovkám nelikvidných emisií registrovaných na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB). „Z 866 emisií cenných papierov prijatých na obchodovanie na BCPB sa 90 % obchoduje len veľmi zriedka. V nemalom počte prípadov je ich cena veľmi nízka a pravdepodobne ani väčšia likvidita trhu by nepomohla k tomu, aby sa dopyt a ponuka stretli pri vyššej cene,“ píše úrad vo svojej hodnotiacej správe. Len 38 akcií je kótovaných alebo registrovaných na hlavnom a paralelnom trhu BCPB, ale aj ich likvidita bola v uplynulom období veľmi nízka.

„Vývoj na ostatných stredoeurópskych rozvíjajúcich sa trhoch, tzv. emerging markets ukázal, že v podmienkach, pri ktorých sa privatizácia uskutočnila štandardnými spôsobmi a takzvané strategické podniky sa predávali aj prostredníctvom kapitálového trhu, je postavenie domácich búrz v porovnaní so Slovenskom výrazne lepšie,“ tvrdí ÚFT. Burzy v okolitých štátoch s rozvíjajúcim sa trhom majú oveľa vyššiu trhovú kapitalizáciu, a to najmä z dôvodu čiastočnej privatizácie podnikov z oblasti telekomunikácií, plynárenstva a energetiky prostredníctvom kapitálového trhu.

Podľa ÚFT je na slovenskom kapitálovom trhu zlý aj systém cenotvorby. V krajinách Európskej únie kurzové rozdiely medzi priamymi a kurzotvornými obchodmi nepresahujú isté stanovené hranice, zatiaľ čo na slovenskom trhu kolísajú aj v rozmedzí niekoľko stoviek percent. „Aj napriek tomu, že slovenský akciový index SAX, po troch rokoch svojho nepretržitého poklesu, v priebehu roka 2001 vzrástol približne o tretinu, objemy obchodov s akciami sú stále malé a takmer sa s nimi neobchoduje a prevládajú priame transakcie s dlhopismi,“ dodáva úrad. Ďalším problémom je podľa neho, že na slovenskej burze neobchodujú žiadni významní zahraniční investori a slovenský kapitálový trh je od ostatného sveta temer úplne izolovaný. „Naplno sa to potvrdilo v čase obrovského prepadu akciových indexov po teroristických útokoch na USA 11. septembra 2001. Aj keď všetky významné svetové indexy v tom čase strácali na svojej hodnote, index SAX naopak rástol a dokonca prelamoval svoje trojročné maximá,“ poznamenáva úrad vo svojej správe.

Jedinou rozvíjajúcou sa oblasťou slovenského kapitálového trhu ostali aj v roku 2001 podielové fondy. Na trh vstúpilo viacero spoločností so silným zázemím, či už zo zahraničia alebo ako dcérske spoločnosti domácich bánk. Podľa ÚFT investície do podielových fondov príliš neobmedzil ani prepad akciových indexov v dôsledku teroristických útokov, a to napriek tomu, že vplyv 11. septembra sa negatívne odrazil na výkonnosti fondov kolektívneho investovania distribuovaných na Slovensku, nakoľko tie takmer všetky investujú výhradne na vyspelých trhoch.

Popri objektívnych príčinách stagnácie slovenského kapitálového trhu, ako sú malý rozmer slovenskej ekonomiky, jej celková nižšia úroveň v porovnaní s vyspelými trhovými ekonomikami a absencia tradície kapitálového trhu, za zaostávanie môže podľa úradu aj rad subjektívnych faktorov. V prvom rade ide o „niektoré nevhodné privatizačné rozhodnutia, pretrvávajúcu nedostatočnú snahu o vytvorenie silných inštitucionálnych investorov, nízku transparentnosť trhu a početné, účelové a nesystémové zmeny legislatívneho rámca kapitálového trhu“. Podľa ÚFT slovenský kapitálový trh poškodila nielen privatizácia kupónovou metódou, ale aj priame predaje za symbolické ceny. Negatívne pôsobí však aj neukončenie reformy sociálneho poistenia.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 6. 2024

USD 1,077 0,004
CZK 24,686 0,020
GBP 0,844 0,002
HUF 395,280 0,650
CAD 1,480 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS