Prvý tohtoročný týždeň bol, napriek očakávaniam a kratšiemu počtu pracovných dní, pomerne bohatý na udalosti, ktoré mali ambíciu zaujať verejnosť. Okrem posunov regulovaných cien, ktoré na začiatku roku už pravidelne rozčuľujú verejnosť, sa tiež objavili správy o „nečakaných“ zvyšovaniach cien služieb káblovej televízie, čo televízna časť populácie využívajúca služby spoločnosti UPC prijala pomerne senzitívne. Nové správy sa tiež týkali vlastníckych zmien v Nafte Gbely a možných zmien v privatizovaných štátnych podnikoch a bankách.

Najaktívnejšie začala nový rok ministerka financií Brigita Schmögnerová a Národná banka Slovenska.

Ministerka už v utorok, teda prvý pracovný deň roku, na tlačovej konferencii zverejnila dáta o výsledkoch štátneho rozpočtu za uplynulý rok, centrálna banka zase začala rok intervenciou v prospech klesajúcej koruny, pričom svoju podporu domácej mene zopakovala aj v stredu.

Štátny rozpočet SR za rok 2000 dosiahol celkové príjmy vo výške 213,442 mld. Sk, celková suma výdavkov predstavovala 241,106 mld. Sk. Hospodárenie štátu tak vlani skončilo s deficitom 27,664 mld. Sk. Tento schodok zahŕňa výdavky na reštrukturalizáciu bánk vo výške 8,488 mld. Sk a realizovanú záruku za úvery štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v objeme 4,035 mld. Sk. Bežné hospodárenie štátu tak skončilo v deficite 15,141 mld. Sk. Konečný deficit bol plánovaný na 18 mld. Sk. Šéfka rezortu financií tiež priznala, že vláde sa nepodarilo v minulom roku udržať deficit verejných financií do úrovne 3 % hrubého domáceho produktu, čo bol jej pôvodný zámer. Verejné financie by totiž za rok 2000 mali skončiť so schodkom na úrovni 3,6 – 3,7 % HDP. Ako upozornila, tento predpoklad vychádza z predbežných výsledkov jednotlivých zložiek verejných financií a z odhadu Štatistického úradu SR (ŠÚ), ktorý prognózuje za rok 2000 HDP v objeme 887 mld. Sk. Definitívny výsledok hospodárenia verejného okruhu by mal byť známy až koncom prvého kvartálu.

Slovensko od začiatku tohto roka prestalo uplatňovať pri importe dovoznú prirážku, ktorú zaviedlo v polovici roku 1999. Jej pôvodná výška predstavovala 7 %, od začiatku minulého roku sa potom v súlade s dohodami so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) znížila na 5 % a od júla 2000 na 3 %. Štátna pokladňa tak už v tomto roku nezíska príjmy približne 9 mld. Sk, ktoré jej priniesla prirážka v minulom roku. Zrušenie uplatňovania dovoznej prirážky môže zvýšiť sklon k importu, na druhej strane však bude podľa Národnej banky Slovenska pôsobiť spolu s ďalšími faktormi priaznivo na utlmenie rastu spotrebiteľských cien.

Do pozornosti médií sa minulý týždeň opäť dostala Devín banka, ktorá ešte v decembri požiadala NBS o odsúhlasenie zvýšenia základného imania o 3 mld. Sk na 4 mld. Sk. Centrálna banka sa k žiadosti vyjadrí sa k nej pravdepodobne v januári. Banka zároveň požiadala vládu o predĺženie platnosti mandátnej zmluvy na deblokácie ruského dlhu voči SR do polovice tohto roka, pričom platnosť pôvodnej zmluvy vypršala koncom uplynulého roka. Podľa Schmögnerovej sa k žiadosti musí vyjadriť vláda. Devín banka má už podpísané kontrakty na tovarové plnenie na deblokácie v objeme 48 mil. USD, na doriešenie inkasa však potrebuje dlhší čas. Devín banka očakáva, že ukončí tento rok s vyrovnaným hospodárením, pričom bilančná suma by mala v priebehu roka vzrásť zo súčasných približne 13 mld. Sk na 18 mld. Sk. Ako v stredu informoval podpredseda predstavenstva a zástupca generálneho riaditeľa banky (a zároveň pravdepodobný nástupca súčasného generálneho riaditeľa) Pavel Rusnák, za minulý rok skončí hospodárenie banky so stratou z bankových činností približne 400 mil. Sk.

Štátne podniky Západoslovenské energetické závody (ZSE) Bratislava, Stredoslovenské energetické závody (SSE) Žilina a Východoslovenské energetické závody (VSE) Košice predložili ministerstvu hospodárstva (MH) SR ako svojmu zakladateľovi základné privatizačné projekty. Rezort hospodárstva už dostal aj návrh privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní a.s. Transpetrol Bratislava.

Cena za akciový podiel pri vstupe nadnárodných finančných inštitúcií do Všeobecnej úverovej banky (VÚB) sa bude odvíjať od čistej súčasnej hodnoty aktív banky. Po vstupe strategického investora do VÚB však Medzinárodná finančná korporácia (IFC) i Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) doplatia rozdiel medzi cenou podľa čistej hodnoty aktív a cenou odvodenou od vstupu nového majoritného vlastníka. Boli by sme veľmi radi, keby sa podarilo uskutočniť výber investora do polovice roka, povedal v tejto súvislosti šéf koordinačnej jednotky pre privatizáciu bánk Juraj Renčko. Rokovania s medzinárodnými inštitúciami sú v záverečnej fáze a v súčasnosti sa už prerokovávajú technické detaily zmlúv. J. Renčko potvrdil, že EBOR i IFC získajú v banke rovnaké podiely, ktoré by sa mali pohybovať na úrovni okolo 10 %. Podľa pôvodných očakávaní predstaviteľov VÚB sa mal čistý zisk banky za uplynulý rok priblížiť k úrovni 100 mil. Sk. Ako však pre SITA uviedol hovorca VÚB Norbert Lazar, skutočná hodnota zisku banky pravdepodobne výrazne prekročí pôvodné očakávania. Jeho výšku však odmietol špecifikovať. Bilančná suma banky by mala podľa slov jej hovorcu do konca roka 2000 vzrásť na 175 mld. Sk, čo by znamenalo jej medziročné zvýšenie približne o 15 %.