Slovensko súčasťou schengenského priestoru

Minister vnútra Robert Kaliňák a starosta luxemburského mesta Schengen Roger Weber presne o polnoci zdvihli závory na slovensko-rakúskom priechode Bratislava – Berg. Slovensko sa stalo súčasťou schengenského priestoru. Udalosť, ktorá znamená, že občania Slovenska sa môžu pohybovať bez kontrol na hraniciach členských štátov schengenu, prišlo osláviť niekoľko tisíc ľudí. „Mnohí si pamätáme, ako sme pred rokom 1989 nemali šancu dostať sa cez túto hranicu. Som veľmi rád, že dnes padla posledná tehla železnej opony,“ povedal minister vnútra. Oficiálne oslavy vstupu Slovenska do schengenského priestoru ukončil po polnoci ohňostroj.

Posledné minúty pred otvorením hranice mohli záujemcovia využiť aj na získanie poslednej pečiatky z hraničného priechodu Bratislava – Berg do svojho pasu, niekoľko desiatok pečiatok v improvizovanej colnici dal aj minister Kaliňák. Pred samotným otvorením hraníc odznel rozkaz ministra vnútra, ktorým nariadil všetkým príslušníkom policajného zboru služobne zaradeným na oddelenia hraničnej polície ukončiť od piatka 21. decembra vykonávanie kontrol na hraničných priechodoch s Českou, Maďarskou, Poľskou a Rakúskou

Oslavy vstupu Slovenska do schengenu začali vo štvrtok predpoludním, keď za zvukov Ódy na radosť slávnostne prepílili predseda vlády Robert Fico a rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer závoru na hraničnom priechode Bratislava – Berg. Napriek tomu, že bola špeciálne na túto príležitosť narezaná, pomôcť im musel prezident Ivan Gašparovič. „Celý vstup do schengenu bol veľmi náročný. Bolo by veľmi zlé, keby prepílenie rampy trvalo iba dve sekundy. Myslím si, že to bolo symbolicky úplne presné,“ zhodnotil vo štvrtok premiér Robert Fico. Oslavovalo sa aj na viacerých hraničných priechodoch s Českou, Maďarskou, Poľskou a Rakúskou republikou.

Slovensko je od piatku súčasťou najväčšej bezhraničnej zóny sveta. Pre krajiny, ktoré sú jej súčasťou, vyplýva zo Schengenskej dohody rad povinností. Musia sprísniť kontroly na vonkajších hraniciach podľa jednotných pravidiel. Dohoda krajinám ukladá spoluprácu súdov a policajných orgánov, zabezpečenie medzinárodného sledovania činnosti zločineckých skupín a jednotlivcov, zavedenie jednotnej podoby víz a spoločnú azylovú politiku. Krajiny musia byť súčasťou Schengenského informačného systému a vytvoriť jednotné kritériá pre záruky poskytované svojim štátnym príslušníkom v zahraničí prostredníctvom integrovanej konzulárnej služby. Schengenská dohoda, podpísaná 14. júna 1985, sa stala základným aktom postupného zrušenia kontrol na spoločných hraniciach s cieľom ich voľného prekračovania občanmi zmluvných štátov a rozvoja voľného pohybu služieb a tovaru.