ČLÁNOK




Slovensko si čerpanie eurofondov komplikuje samo
8. júna 2011

Koncom marca čerpalo Slovensko prostriedky z eurofondov na úrovni 63 % priemeru nových členských štátov EÚ. Na využitie všetkých prostriedkov z Bruselu máme čas do konca roku 2015, no pri aktuálnom tempe čerpania by sme tak stihli až v roku 2019.

Slovensko v čerpaní eurofondov stále výrazne zaostáva za priemerom členských krajín EÚ. Ako vyplýva z návrhu zámeru procesného urýchlenia čerpania štrukturálnych fondov, koncom marca čerpalo Slovensko fondy na úrovni 63 % priemeru nových členských štátov EÚ. Na využitie všetkých prostriedkov z Bruselu máme čas do konca roku 2015, no pri aktuálnom tempe čerpania by sme tak stihli až v roku 2019. V riadnom čase sa tak pri aktuálnej rýchlosti podarí vyčerpať len asi 64 % finančných prostriedkov, čo by pre Slovensko znamenalo stratu viac ako 4 mld. eur.

Situácia v jednotlivých operačných programoch nie je podľa návrhu rovnaká. Najhoršie je na tom Operačný program Vzdelávanie, ktorý by pri aktuálnej rýchlosti čerpania dočerpal prostriedky za 29 rokov, druhý a tretí najhorší je Operačný program Iinformatizácia spoločnosti a Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, obidva s očakávaným dočerpaním o 18 rokov.

Európska komisia preto vo svojom hodnotení označila Slovensko z hľadiska schopnosti čerpať eurofondy za podpriemernú krajinu. Komisia zároveň identifikovala tri hlavné oblasti, v ktorých krajina zaostáva. Prvou je komplikovaný systém riadenia, ktorý ide nad rámec európskych nariadení. Zatiaľ čo európske nariadenia definujú tri orgány s jasne oddelenými úlohami a kompetenciami, slovenský systém riadenia potrebuje až päť orgánov. Navyše, kompetencie jednotlivých orgánov nie sú zreteľne oddelené a často sa prekrývajú.

Druhou kritizovanou oblasťou zo strany Bruselu je komplikovanosť a neúmerný rozsah slovenskej riadiacej dokumentácie, ktorá svojim objemom presahuje nariadenia EÚ. V niektorých prípadoch napríklad aktuálny objem národnej dokumentácie prevyšuje takmer desaťnásobne objem daný európskou legislatívou. Navyše táto riadiaca dokumentácia je čoraz komplikovanejšia. Ako príklad slúži Metodický pokyn pre prijímateľov z Európskeho sociálneho fondu z roku 2006, ktorý mal 7 368 slov. V decembri minulého roku však už mala príručka pre prijímateľov vydaná Fondom sociálneho rozvoja takmer 29 tis. slov, čo predstavuje 4-násobne väčšiu komplikovanosť.

Treťou kritizovanou oblasťou je nízka pripravenosť žiadateľov o eurofondy v kombinácii s nedostatočnou pomocou zo strany slovenských orgánov. Podľa hodnotenia EÚ sú slovenskí prijímatelia prostriedkov horšie pripravení na realizáciu projektov. Na druhej strane v prístupe slovenských orgánov takmer úplne absentuje akákoľvek snaha o pomoc prijímateľom a mnohokrát ich aktivity situáciu ešte zhoršujú, keď aj tie, ktoré by mali pomáhať, vnímajú sami seba skôr ako kontrolné orgány. Prijímatelia sú následne vystavovaní viacnásobným a často duplicitným kontrolám. Podľa Bruselu na Slovensku taktiež chýba partnerský prístup k prijímateľom, keď sa nové usmernenia prijímajú bez akejkoľvek diskusie. Bežnou praxou je taktiež porušovanie lehôt pri administratívnej kontrole žiadostí o platbu a preplácaní nákladov.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS