ČLÁNOK


,

Slovensko neovplyvní tok riek
24. apríla 2003

Referendum o vstupe do Európskej únie (EÚ) máme predo dvermi, informovanost ludí je nedostatocná, dlho ocakávaná predreferendová kampan sa zacala televíznymi spotmi, ktoré však nehovoria o výhodách a rizikách, len vysvetlujú pojmy. Berme však vstup do únie ako nieco, o co sa usilujeme už niekolko rokov. Vdaka tomuto úsiliu sa na Slovensku uskutocnujú rôzne zmeny a ekonomika sa hýbe smerom dopredu. Otázka teda nie je kedy, ale ci vstúpime do EÚ.

Výhody a riziká

Iné je to s Európskou menovou úniou (EMÚ), kde je problém opacný. Vieme, že ak budeme v únii, do EMÚ vstúpime, otázka je, kedy a ako co najlepšie vstup nacasovat. Za co najskorší vstup, teda ihned po splnení maastrichtských kritérií, sa postavila centrálna banka. Z casu na cas sa v tlaci objavia výroky jej hlavných predstavitelov a na chvílu rozvíria hladinu diskusie o vstupe do eurozóny. Národná banka Slovenska (NBS) uznáva riziká. Podla jej názoru štrukturálne zmeny nie sú na takej úrovni, aby výkonnost ekonomiky bola dostatocne vysoká na integráciu, takže jej hrozia šoky. Vie, že cenová úroven je iná ako v krajinách eurozóny a jej vyrovnávanie bude vplývat na infláciu, ciže staží dodržanie inflacného kritéria. Nerovnováhy, ktoré teraz vyrovnáva kurz, by mala po jeho zafixovaní vyrovnat flexibilita pracovnej sily. Slováci však casto nie sú velmi ochotní cestovat za prácou, hoci mladšia generácia je na tom lepšie ako staršia. Podla viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej je velmi dôležité dohodnút sa, kedy chceme vstúpit do eurozóny. Uznáva, že EMÚ nie je raj, no prevažujú v nej výhody nad rizikami. Najmä pre podnikatelov, ktorým sa odstránia transakcné náklady a náklady spojené s kurzovým rizikom. Hlavný ekonóm Všeobecnej úverovej banky Vladimír Zlacký tiež uznáva, že podnikatelia vdaka uvedenému zníženiu nákladov vyjdú z pripojenia ako vítazi. V prípade privelmi skorého vstupu, ked ekonomika ešte nebude dostatocne štrukturálne prispôsobená, budeme mat aj porazených. Tými budú všetci, co majú úspory. Dva roky pred vstupom do EMÚ musíme totiž zafixovat kurz a nedevalvovat korunu. A tak sa aktíva Slovenskej republiky zafixujú v kurze, ktorý nemusí byt najvýhodnejší. „V case, ked uskutocnujeme rôzne reformy, by sme sa mali sústredit skôr na riešenie aktuálnych hospodárskych problémov, až potom sa zaoberat otázkou vstupu,“ hovorí V. Zlacký. Dodáva, že by bolo výhodnej-

šie prirodzené dobiehanie krajín eurozóny a reálne zhodnocovanie kurzu slovenskej koruny oproti euru aj formou nominálneho posilnovania koruny.

Sústredenie na zdravú ekonomiku so stabilnou politikou, dobrým danovým systémom a možnostou spolufinancovania štrukturálnych fondov by mohlo byt dôležitejšie ako skorý vstup. Udržanie rozpoctového kritériá môže totiž bránit pri spolufinancovaní dlhodobých projektov, na ktoré poskytne únia cast prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Proti skorému vstupu do EMÚ sa argumentuje aj stratou menovej politiky. Je zaujímavé, že práve tohto problému sa NBS neobáva, naopak, hovorí o zúcastnovaní menovej politiky v európskom meradle. Naša úloha a spolurozhodovanie v Európskej centrálnej banke však budú minimálne, najväcšiu váhu budú mat súcasní a väcší clenovia než Slovensko.

Ako hovorí riaditel INECO Eugen Jurzyca, „od roku 1989 sme trhové princípy importovali z „málo trhovej EÚ“, liberálne kroky prišli z „byrokratickeho Bruselu“, rozpoctová disciplína z „nedisciplinovanej menovej únie“.

Slovensko by si podla neho malo vypracovat a implementovat vlastnú makro- a mikroekonomickú stratégiu, ktorá by bola lepšia než európska.

Diskusia o vstupe do eurozóny je urcite namieste. Hoci už NBS spolu s Ministerstvom financií SR pripravujú stratégiu vstupu, doteraz neboli uskutocnené dôkladné analýzy výhod a rizík, ani toho, ktoré z nich prevážia.

Konvergencné kritériá

* cenová stabilita: miera inflácie nesmie prekrocit priemernú mieru v troch clenských štátoch s najnižšou mierou inflácie o 1,5 percenta,

* úrokové miery: dlhodobé nesmú prekrocit úrokové miery troch clenských štátov s najnižšou mierou inflácie o viac ako 2 percentá,

* deficity: národné rozpoctové deficity nesmú byt vyššie ako 3 percentá HDP,

* dlh: verejný dlh voci zahraniciu môže prekrocit 60 percent HDP len vtedy, ak sa presadzuje tendencia k poklesu na túto úroven,

* stabilita kurzov: národná mena v predchádzajúcich dvoch rokoch nesmie devalvovat a musí sa pohybovat v rámci fluktuacného rozpätia 2,25 percenta uplatnovaného v európskom menovom systéme.

Osobnostiam slovenského ekonomického a politického života sme položili otázku: Ste za skorý vstup Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ)?

Peter Gonda, Konzervatívny inštitút

Nie. Priskorý vstup Slovenska do EMÚ môže obyvatelom a podnikom priniest prevahu nákladov a rizík nad prínosmi, potenciálne výraznejšiu ako neskoršie clenstvo. Výhody zo zníženia transakcných nákladov, zániku kurzového rizika, zníženia kurzových výkyvov a obmedzenia rizika špekulatívnych útokov na menu sú nespochybnitelné. Riziká cenového skoku a výrazných cyklických výkyvov v reálnej ekonomike (najmä HDP a zamestnanosti) sú však závažnejšie. Znacný ekonomický, cenový a mzdový rozdiel SR oproti krajinám EMÚ, obmedzenia volného pohybu pracovnej sily v prípade skorého vstupu a zhoršené podmienky na priblíženie EMÚ k „optimálnej menovej zóne“ zvyšujú reálnost hrozieb. Bez výmenného kurzu slovenskej koruny – vyrovnávacieho cinitela tokov penazí so zahranicím – môže dôjst pri zvýšenom príleve zahranicných prostriedkov k podstatnému rastu inflácie. Docasne ho znásobí aj zaokrúhlovanie cien. „Stratou“ kurzových a menových opatrení sa „stratia“ aj nástroje na vcasné reagovanie na asymetrické šoky. Negatívne vplyvy na produkciu a zamestnanost z opatrení Európskej centrálnej banky môžu byt v nadmerne ekonomicky a jazykovo heterogénnej menovej únii znacné. Medzinárodná mobilita našej pracovnej sily a pružnost cien a miezd ako náhradné adaptacné mechanizmy na ich zmiernovanie nebudú existovat. Mobilitu práce dokonca obmedzia prechodné obdobia. Rozpoctové transfery, posledná inštancia „postihnutých“ oblastí v rôznotvárnej oblasti so spolocnou menou budú navyše obmedzenejšie. Rizi-

kom je aj „zefektívnovanie“ euromenovej unifikácie v nesúrodej oblasti – prechod na fiškálnu úniu (s jednotný-mi danami) a politickú úniu (jeden superštát).

Pavol Hrušovský, predseda KDH

Vstup do EMÚ patri na Slovensku medzi témy, o ktorých sa zatial diskutuje velmi málo. Pritom ide o vážne rozhodnutie, ktoré významne ovplyvní slovenskú ekonomiku. KDH na svojom sneme zaciatkom apríla prijalo uznesenie, v ktorom chce do tejto diskusie vstúpit. Náš základný postoj znie: pre Slovensko je výhodné co najskôr splnit maastrichtské kritériá, ale cas vstupu do EMÚ treba zodpovedne posúdit. Najmä preto, lebo EÚ voci nám uplatnuje prechodné obdobia, ktoré v niektorých oblastiach obmedzujú slobodnú sútaž a tým nedovolujú ekonomike slobodne a prirodzene rást. Ide napríklad o obmedzenie volného pohybu osôb voci dnešným kandidátom alebo z našej strany obmedzenie na nadobúdanie nehnutelností obcanmi EÚ. Jednotná mena preto môže mat zmysel, až ked bude zavedená v ekonomickom priestore, ktorý ma rovnaké podmienky a parametre na svoj rozvoj. Navyše sa nám nezdá úplne správne vzdat sa velmi skoro niektorých nástrojov, ktoré zachovanie slovenskej koruny dáva do rúk centrálnej banke. Zavedeniu eura teda hovoríme áno, ale nie co najskôr – len ako nejakú imidžovú záležitost. Treba, aby vláda a NBS urobili hlbkové analýzy, co by znamenalo zavedenie eura pre našu ekonomiku v rôznych casových horizontoch. Potom treba zodpovedne vybrat najvhodnejší variant.

Juraj Kotian, Slovenská sporitelna

Na Slovensku doteraz nebola spracovaná žiadna relevantná štúdia, ktorá by dávala jednoznacnú odpoved na otázku, ci je EMÚ pre slovenskú ekonomiku v tejto fáze optimálna, ci výnosy z clenstva prevýšia náklady spojené s urýchlením celého procesu. Clenstvo v EMÚ nie je len o platení v eurách, ale aj o jednotnej menovej politike a plnení kritérií. Zatial co samotné platenie eurami je pre ekonomiku urcite výhodou, posledné dva faktory treba dôkladne vyhodnotit, pretože práve v nich spocívajú riziká. V prípade Slovenska je riziko v dlhodobo vyššej inflácii, kedže cenová konvergencia sa po prijatí eura bude uskutocnovat výlucne prostredníctvom vyššej inflácie. Dalej sa ukazuje, že cím väcšie sú štrukturálne rozdiely v ekonomikách clenských krajín eurozóny, tým je jednotná menová politika pre väcšinu z nich menej optimálna. Pre Slovensko to znamená, že príliš nízke sadzby stanovené ECB môžu ešte viac podporit rast inflácie, pricom v ekonomike nebude existovat žiaden nástroj, ktorým by sa dal takýto vývoj korigovat. Bolo by teda velmi nezodpovedné pristúpit k otázke vstupu do EMÚ lahkovážne, bez vyhodnotenia všetkých výnosov a nákladov s prihliadnutím na jeden parameter – optimálny cas vstupu. Akýkolvek statický pohlad na výhody z clenstva v EMÚ nie je relevantný, pretože otázka nestojí na tom, ci teraz, alebo nikdy, ale kedy.

Marek Jakoby, M.E.S.A. 10

Na otázku o podpore co najskoršieho vstupu Slovenska do EMÚ nie je podla môjho názoru bez podrobnejšej analýzy prínosov a obmedzení jednoznacná odpoved. Na jednej strane znamená clenstvo v menovej únii pre krajinu a podniky napríklad úsporu transakcných nákladov a elimináciu (velkej casti) kurzového rizika. Maas-trichtské kritériá na vstup do EMÚ zároven vytvárajú pozitívny tlak na úspory vo verejných financiách. Na druhej strane krajina vstupujúca do EMÚ stráca možnost autonómneho výkonu menovej politiky. Úsilie splnit kritériá za každú cenu môže tiež na druhej strane spomalit reálnu konvergenciu ekonomickej úrovne krajiny cez zhodnocovanie reálneho kurzu. Kedže niektoré klúcové reformy a modernizácia infraštruktúry SR si zrejme vyžiadajú znacné investície vrátane pôžiciek, striktná snaha splnit fiškálne kritériá môže pribrzdit aj tieto procesy.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

28. 9. 2020

USD 1,167 0,004
CZK 27,133 0,026
GBP 0,905 0,008
HUF 364,120 0,960
CAD 1,562 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS