Rozšírenie možnosti zriadiť záložné právo aj na hnuteľné veci a umožniť zriadenie neposesórneho záložného práva je predmetom legislatívneho zámeru úpravy záložného práva, ktorý zzprerokovala Legislatívna rada vlády (LRV). Ako po jej zasadnutí informoval podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš, neposesórne záložné právo znamená, že veriteľ si bude môcť uplatniť záložné právo, pričom dlžníkovi dotyčná vec ostane ďalej v užívaní, bude však mať len obmedzené možnosti nakladania s ňou. Ak si napríklad veriteľ uplatní záložné právo na stroje, využívať ich bude naďalej dlžník.

Záložné právo sa bude môcť uplatniť aj na hnuteľné veci, na to však podľa Fogaša bude nevyhnutné ustanoviť register založených hnuteľných vecí. Ten by mala spravovať advokátska komora, kým nehnuteľnosti registruje kataster. Ako vicepremiér upozornil, LRV tento legislatívny zámer vrátila na dopracovanie s pripomienkami, pričom najdôležitejšou bola požiadavka zapracovať ustanovenia týkajúce sa neposesórneho záložného právo a rozšírenia na hnuteľný majetok do Občianskeho zákonníka.

Ako zdôraznil Ľ. Fogaš, v súčasnosti sa pripravujú až tri novely Občianskeho zákonníka – dve pripravuje ministerstvo spravodlivosti a jednu ministerstvo hospodárstva. „Bolo by vhodné minimálne dve z týchto noviel spojiť do jednej. Občiansky zákonník má charakter kódexu, preto nie je vhodné, aby sa novelizoval niekoľkokrát do roka,“ poznamenal Fogaš.

Novela, ktorú predkladá ministerstvo spravodlivosti, má za cieľ tiež zrovnoprávniť všetkých záložných veriteľov tak, aby bez výnimky platila zásada prednosti skôr zriadeného záložného práva. Z ekonomického hľadiska má navrhovaná reforma podľa predkladateľa pomôcť znížiť platobnú neschopnosť v slovenskej ekonomike, ktorá v súčasnosti predstavuje približne 400 mld. Sk, teda približne 50 % hrubého domáceho produktu. Podľa ministerstva reforma ponúka efektívnu možnosť zabezpečenia záväzkov, čím sa zmenšuje riziko spojené s poskytnutím úveru, a tým stimuluje rozvoj malého a stredného podnikania. Do pol roka by podľa Fogaša malo byť hotové aj paragrafové znenie zákona.

LRV sa tiež opätovne zaoberala návrhom colného zákona. Ako však podpredseda vlády informoval, LRV mala k návrhu toľko pripomienok, že rokovanie prerušila a odporučila predkladateľovi návrh upraviť. Rozsiahlym návrhom, ktorého cieľom je harmonizácia slovenského práva s legislatívou EÚ, sa LRV bude zaoberať spoločne s návrhom novely zákona o colnej správe na osobitnom mimoriadnom zasadaní. Ako na záver Ľ. Fogaš zdôraznil, ak sa schváli zákon o záložnom práve, bude sa musieť modifikovať aj zákon o colnej správe, keďže bude platiť zásada prednosti skôr zriadeného práva a zanikne prednosť colného záložného práva.