Slovensko sa síce usiluje dosiahnuť v Maďarsku uznanie svojej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti s rozlohou 908 ha, ale aj z prvých 571 ha, ktoré je už južný sused ochotný akceptovať, stále nie je zapísaných do slovenského registra viníc až okolo 100 ha.

„Je to čudné, my za niečo ideme bojovať, ale ľudia sa nechcú priznať, že tam majú vinohrady,“ uviedol pre TASR generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Ladislav Doboš. Spomenutý register viníc je pritom veľmi dôležitý, pretože plochy, ktoré sa do neho nedostanú, nebudú môcť Slováci po vstupe do Európskej únie (EÚ) ďalej ekonomicky využívať. Svoje plochy z tokajskej oblasti podľa Doboša ešte nenahlásili predovšetkým drobní pestovatelia. Vinice, ktoré obhospodarujú tamojšie firmy, sú do registra už zaradené.

Aj napriek týmto problémom s registrovaním viníc však podľa Doboša už medzi SR a Maďarskom existuje zhoda, že najneskôr v januári či februári budúceho roku by sa mal návrh finálnej medzivládnej dohody o Tokaji dostať na stôl rezortných ministrov oboch krajín. Následne by túto dohodu mali odsúhlasiť vlády a konečné slovo bude mať EÚ.

Najbližšie kolo slovensko-maďarských rokovaní sa podľa Doboša rozbieha už začiatkom budúceho týždňa, kde sa očakáva konečné potvrdenie prvých už spomenutých 571 ha slovenských tokajských viníc v katastroch troch obcí – Viničky, Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto. „Maďarsko naďalej trvá len na týchto troch obciach. My by sme však chceli presadiť aj väčšie plochy,“ pokračuje Doboš s tým, že uzavretie problému Tokaja ešte pred vstupom oboch krajín do únie je dôležité nielen pre SR, ale aj pre Maďarsko, ktoré má na vývoz tokajských vín do spoločenstva exkluzivitu už dlhší čas a takýchto viníc má až 5 000 ha. „Maďarov to viac súri ako nás. Obávajú sa, že sa nevytvorí nad tokajskými vínami spoločný kontrolný systém. Je tu odborná aj politická snaha, aby sa to dotiahlo do konca,“ dodáva Doboš.

Konateľ najväčšieho výrobcu slovenských tokajských vín firmy Galafruit & Company Pavel Echtimov už dávnejšie upozornil, že nedoriešenie uznania slovenských plôch brzdí rozvoj pestovania viniča. Ich firma síce vlastní až okolo 600 ha slovenských tokajských viníc, ale reálne z toho obhospodarujú iba 280 ha a pokiaľ nebudú rokovania dokončené, obáva sa investovania do ostatných nevyužívaných plôch. Slovenskí pestovatelia podľa Echtimova potrebujú istotu, pretože len obnova jedného hektára viníc stojí až do jedného milióna korún.

Galafruit & Company svojou ročnou výrobou tokajských vín v objeme zhruba 1 000 hl pokrýva asi polovicu celoslovenskej produkcie. Podľa Echtimova v celej slovenskej tokajskej oblasti sa reálne obhospodaruje len asi 500 ha viníc a vývozy sú realizované len vo veľmi malých objemoch do susednej Českej republiky.