ČLÁNOK




Slovensko a Lotyšsko sú najslabšie pripravené na štrukturálne fondy
17. júla 2003

Slovensko musí pred vstupom do Európskej únie (EÚ) vyvinúť ešte „ďalšie enormné úsilie“, aby úspešne dovŕšilo proces budovania potrebných kapacít. Vyplynulo to zo správy, ktorú v stredu zverejnili komisári EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen a regionálnu politiku Michel Barnier. Správa hodnotí stav prípravy budúcich desiatich členských krajín na čerpanie prostriedkov z kohézneho a štrukturálnych fondov, ktorých cieľom je vyrovnávať ekonomické rozdiely medzi regiónmi. Aj keď žiadna z kandidátskych krajín nie je zatiaľ na čerpanie štrukturálnych fondov dostatočne pripravená, komisia bola najviac znepokojená nedostatočnou pripravenosťou Slovenska a Lotyšska.

EK od Slovenska žiada potvrdiť záväzok, že načas dokončí všetky programové dokumenty, vrátane programových doplnkov. Treba zabezpečiť, aby začal fungovať kompletný legislatívny rámec pre verejné obstarávanie. Naliehavú pozornosť si vyžaduje včasná notifikácia plánovaných schém štátnej pomoci pri štrukturálnych fondoch. Slovenské úrady by podľa hodnotiacej správy mali bez odkladu riešiť nedostatok prostriedkov na spolufinancovanie projektov vytipovaním potrebných zdrojov a ak to bude potrebné, využiť pôžičky Európskej investičnej banky alebo iných medzinárodných bankových inštitúcií.

EK okrem toho opakovane žiada slovenské úrady, aby posilnili administratívne kapacity prijímaním kvalifikovaného a skúseného personálu. Medzi ministerstvami by v tejto oblasti mala fungovať efektívna koordinácia. Exekutívny orgán EÚ ďalej žiada Slovensko, aby prehodnotilo existujúce opatrenia a zaistilo oprávnenosť deklarovaných výdavkov. Túto činnosť by mal vykonávať platobný orgán (ministerstvo), a nie sprostredkovateľské orgány v rámci pôsobnosti ministerstiev. Komisia žiada Slovensko, aby urýchlene dobudovalo a sprevádzkovalo počítačový monitorovací systém.

Naliehavú pozornosť treba venovať aj skvalitneniu procesu prípravy projektov. Regionálni partneri a potenciálni beneficienti by mali mať lepší prístup k informáciám o využívaní štrukturálnych fondov. Táto zodpovednosť je v prvom rade na riadiacich orgánoch, uvádza sa v správe EK.

Na čerpanie štrukturálnych fondov sú najlepšie pripravení Cyprus, Malta, Česká republika a Estónsko. Prekvapivo priaznivé hodnotenie sa dostalo aj Poľsku.

Hodnotiaca správa Európskej komisie (EK) je voči Slovensku kritická, no zároveň v niektorých častiach len informatívna. Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu však nie každá kritika Bruselu je opodstatnená, pretože od vyhotovenia správy Slovensko pokročilo. „Je tu časový posun medzi obdobím, keď správa bola napísaná a dneškom,“ vyhlásil predseda vlády po stretnutí trojice najvyšších ústavných činiteľov v Prezidentskom paláci. Prezident Rudolf Schuster chce teraz čakať, aby si mohol porovnať správu s krokmi, ktoré vláda urobila a presvedčiť sa o tvrdeniach premiéra. Šéf parlamentu Pavol Hrušovský sa nechcel k správe vyjadriť, pretože jej obsah nepozná. Ako však vyhlásil, je pripravený zvolať počas prázdnin schôdzu Národnej rady (NR) SR, ak o to nejaká skupina poslancov požiada a splní ústavné podmienky.

Podľa Dzurindu pokrok SR zaznamenala v tom, že už boli napríklad akceptované dva operačné programy priemysel a služba a pozemná infraštruktúra. Vyzdvihol aj to, že vláda dnes schválila zákon o verejnom obstarávaní, ktorý rešpektuje a zohľadňuje požiadavky na čerpanie eurofondov. Zároveň je podľa neho neopodstatnená kritika v súvislosti s nedostatočným inzerovaním všetkých voľných miest na tzv. euroúradníkov, čo podľa neho nie je pravda. „Nechcem však povedať, že všetky problémy sú už za nami,“ dodal premiér a informoval, že v piatok odcestujú do Bruseli minister výstavy László Gyurovszky, vicepremiér Pál Csáky i minister hospodárstva Robert Nemcsics, aby o hodnotiacej správe rokovali.

Situáciu okolo prípravy Slovenska na vstup do Európskej únie nevníma zástupca predsedu SMK Árpád Duka-Zólyomi až tak kriticky ako niektorí iní. „Treba porovnávať s ostatnými štátmi, dokonca aj členskými, pokiaľ ide o čerpanie eurofondov,“ dodal. Správu Európskej komisie o pripravenosti pristupujúcich krajín na čerpanie prostriedkov určených na rozvoj regiónov treba podľa jeho slov brať s rezervou. „Všetko je relatívne,“ konštatoval s tým, že Slovensko začalo s úniou o vstupe rokovať neskôr ako iné štáty a aj to má vplyv na pripravenosť. Na druhej strane si však Slovensko uvedomuje potrebu zintenzívnenia prípravy vo všetkých oblastiach.

Ľudová strana – HZDS, je hlboko znepokojená faktami obsiahnutými v správe Európskej komisie (EK), podľa ktorej je Slovensko zo vstupujúcich krajín najhoršie pripravené na čerpanie financií po vstupe do Európskej únie (EÚ). Správa tak potvrdzuje skutočnosti, ktoré sú predmetom dlhodobej kritiky vlády SR Ľudovou stranou – HZDS. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol podpredseda hnutia Ján Kovarčík.

Vicepremiér pre integráciu Pál Csáky je presvedčený, že nedostatky, ktoré nám v príprave na členstvo v Európskej únii (EÚ) vytkla Európska komisia (EK), dokáže Slovensko do októbra odstrániť. Podľa Csákyho vláda robí všetko, aby oficiálna hodnotiaca správa, ktorú EK zverejní 5. novembra bola pre Slovensko pozitívna. Podľa Csákyho vláda ešte sumarizuje, čo musí Slovensko do januára 2004 pre vstup do EÚ urobiť. Csáky verí, že Slovensko dokáže naplniť očakávania EÚ už v októbri a napraviť tak chyby, ktoré dnes Brusel pomenoval. „Vláda koná a uvedomuje si svoju zodpovednosť,“ zdôraznil Csáky.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

25. 9. 2020

USD 1,163 0,001
CZK 27,107 0,092
GBP 0,913 0,001
HUF 363,160 1,290
CAD 1,556 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS