Do konca roka musia ešte Slovenské elektrárne (SE), a.s., Bratislava splatiť zhruba 10 mld. Sk dlhov. Vedenie elektrární navrhuje síce viaceré možnosti zabezpečenia potrebných finančných zdrojov, pripúšťa však, že za najdôležitejší zdroj financovania naďalej považuje zdroje so štátnou zárukou. Takýmto spôsobom by sa malo v druhom polroku prefinancovať z dlhovej služby 8,6 mld. Sk. „SE sa nezaobídu pri splácaní úverov bez ďalšej záruky štátu. Čiastočné riešenie by mohla byť úhrada úverov so štátnou zárukou z výnosu privatizácie elektrární,“ píše vedenie spoločnosti v materiáli predloženom do vlády.

Elektrárne dodávajú, že nové štátne záruky ostávajú najdôležitejším spôsobom financovania SE aj v druhej polovici roka 2002 vzhľadom na objem 8,6 mld. Sk a dosiahnutie najvýhodnejších komerčných podmienok externého financovania, ktoré môže spoločnosť v súčasnosti získať. Za riziko tejto formy financovania považuje potrebu získať súhlas Úradu pre štátnu pomoc na prevzatie štátnej záruky za dlhopisy SE.

Ako píšu elektrárne v informatívnom materiáli o alternatívnom návrhu splácania záväzkov SE v rokoch 2002 a 2003 bez použitia úverov so štátnymi zárukami, spoločnosť nemôže v druhom polroku príliš počítať s úvermi od komerčných bánk. „Celkové voľné úverové limity, ktoré majú banky voči SE predstavujú približne 623 mil. Sk. Väčšina bánk oznámila plnú úverovú angažovanosť voči spoločnosti, čo znamená, že nemôžu bez zabezpečenia štátnou zárukou poskytnúť SE ďalšie peniaze,“ píše vedenie SE. Aj banky s voľnými limitmi (Prvá komunálna banka, Slovenská sporiteľňa) budú požadovať zabezpečenie štátnou zárukou, a preto nesúhlas Úradu pre štátnu pomoc s poskytnutím štátnych garancií by mohol byť podľa vedenia SE negatívnym signálom.

Do úvahy prichádzajú aj iné formy financovania dlhovej služby SE bez štátnej záruky. V súčasnosti SE rokujú s japonskou Bank of Tokyo-Mitsubishi so sídlom v Londýne o poskytnutí úverovej linky v objeme 75 mil. EUR bez štátnej záruky so splatnosťou do 5 rokov. „Predpokladaná úroková sadzba bude stanovená ako súčet Európskej medzibankovej úrokovej miery pre príslušné úrokové obdobie a marže 1,5 % navýšenej o povinné náklady, ktoré sú obvyklé pre daný typ úveru na trhoch Európskej únie,“ píšu SE.

SE v súčasnosti pripravujú v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou a Tatra bankou emisiu dlhopisov v objeme 7,3 mld. Sk so štátnou zárukou a splatnosťou 10 rokov. Úrad pre štátnu pomoc pritom požaduje, aby žiadosť o štátnu záruku bola zdôvodnená vplyvom potenciálnych uviaznutých nákladov na finančné hospodárenie spoločnosti pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou. Úrad teda zatiaľ svoj súhlas nedal a bez neho dlhopisy nebudú emitované. Vedenie SE varuje, že by mohlo prísť k zopakovaniu situácie z decembra 2001, kedy úrad vydal stanovisko, ktoré neumožnilo plánované dlhopisy v objeme 2,9 mld. Sk emitovať. Zároveň dodáva, že problémom je aj skutočnosť, že výška uviaznutých nákladov nebola doteraz oficiálne stanovená. Vedenie SE vidí riziko aj v uznaní uviaznutých nákladov. Ich neuznanie a následné znehodnotenie aktív firmy by bolo podľa materiálu neodvratné a malo by to dosah na samotnú podstatu spoločnosti a jej ďalšiu existenciu. „Spoločnosť by zaznamenala podstatnú zmenu v hospodárení, o ktorej by bolo nutné informovať úverujúce banky. Tie by mohli využiť právo na predčasnú splatnosť úverov. Ďalšie financovanie spoločnosti bez štátnej záruky by mohlo byť absolútne nedostupné. Pri súčasnej výške vlastného imania 38 mld. Sk a priznanej výške uviaznutých nákladov 44 mld. Sk, by sa spoločnosť mohla stať po účtovnom premietnutí preúverovanou a sama by musela vyhlásiť likvidáciu,“ varujú SE. Ďalším potenciálnym nebezpečenstvom v spojení s uviaznutými nákladmi je podľa spoločnosti možné zníženie súčasného ratingu SE na úrovni BB+ s negatívnym výhľadom od agentúry Standard & Poor’s.

„Po súhlase Úradu pre štátnu pomoc by SE mohli pri úplnej úspešnosti získať potrebné zdroje a to 8,6 mld. Sk so štátnou zárukou a zostávajúcich 2,4 mld. Sk bez štátnej záruky, ktoré by mohli vykryť schodok,“ dodáva spoločnosť. SE sa okrem zabezpečenia finančnej likvidity na dlhovú službu a zabezpečenie investičných a prevádzkových potrieb snaží aj o reštrukturalizáciu úverového portfólia. Ide najmä o postupné nahradzovanie krátkodobých zdrojov dlhodobými a v slovenských korunách, resp. nahradzovanie úverov s menej výhodnými komerčnými podmienkami.