Uplynulý rok na devízovom trhu bol pre slovenskú korunu vcelku úspešný. Vývoj na trhu charakterizovala relatívna stabilita kurzu slovenskej koruny voči referenčnému euru, pozvoľné oslabovanie domácej meny vo vzťahu k americkému doláru a výrazný pád voči českej korune. Tá totiž počas uplynulého roka výrazne rástla na eurokorunovom trhu, až sa v závere roka dostala na svoje historické maximá.

Podľa dílera Slovenskej sporiteľne Juraja Zabadala sa kurz slovenskej koruny voči euru počas roka pohyboval medzi hodnotami 42 až 44 SKK/EUR, pričom okrem prvých januárových dní nemala Národná banka Slovenska (NBS) dôvod zasahovať do vývoja kurzu. Volatilnejšie sa správal kurz amerického dolára, ktorý bol paradoxne najlacnejší v prvých januárových dňoch pri kurze 45,600 SKK/USD a najdrahší v polovici júna na úrovni 51,050 SKK/USD. Hodnota českej koruny v priebehu celého roka pozvoľna rástla. Najnižšie sa česká koruna obchodovala v polovici januára pri kurze 1,2300 SKK/CZK. „Enormný prílev zahraničných devíz do českej ekonomiky tlačil českú menu k zhodnoteniu, čo sa zákonite odrazilo aj vo výmennej relácii slovenskej a českej koruny. Cena českej koruny vyjadrená v slovenskej tak v závere roka vzrástla na historicky najvyššiu hodnotu 1,3640 SKK/CZK.

Prvá polovica januára sa niesla na devízovom trhu v znamení trojnásobnej intervencie slovenskej centrálnej banky v prospech slovenskej koruny na úrovni 44 SKK/EUR. V prvom kvartáli sa koruna pohybovala voči euru v úzkom pásme 43,600 až 44,000 SKK/EUR. Na konci marca sa NBS dočkala zmeny ratingu od japonskej ratingovej agentúry Rating and Investment Information (R&I) v otázke schopnosti splácať dlhodobé záväzky v zahraničnej mene. „Ratingová agentúra udelila Slovensku investičný stupeň. Reakcia koruny bola prakticky nulová,“ povedal Zabadal.

Úplne odlišne sa na vývoji kurzu odrazili májové udalosti spojené s hlasovaním poslancov slovenského parlamentu o odvolaní vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša. „Mnohí investori zadržiavali predaje devíz. Prevládala totiž obava, že v prípade jeho odvolania by podal demisiu aj premiér, čím by padla celá vláda,“ povedal Zabadal. K naplneniu týchto obáv však nedošlo v dôsledku čoho začali zahraniční klienti spolu s domácimi bankami masívne nakupovať koruny na úrovni 43,250 SKK/EUR. Kurz sa onedlho dostal až na 42,950 / 43,000 SKK/EUR. „Posilňovanie koruny sa zastavilo až na 42,800 SKK/EUR, čo bola najsilnejšia hodnota od začiatku decembra 2000,“ povedal díler.

V priebehu júna sa korune podarilo ukrojiť z hodnoty eura viac ako korunu a 4. júla dosiahla najsilnejšiu úroveň v roku 2001 pri kurze 41,880 SKK/EUR. Ministerka financií SR Brigita Schmögnerová posilnenie pripísala makroekonomickému vývoju.

Septembrové teroristické udalosti spôsobili okamžité oslabenie koruny voči euru o 20 halierov z úrovne

43,250 na 43,450 SKK/EUR a v ďalších dňoch pád až na 43,850 SKK/EUR. „Finančné trhy zachvátila panika a investori sa presúvali z rizikových mien, ako americký dolár a meny novorozvíjajúcich sa trhov do tzv. bezpečných mien, ako napríklad francúzsky frank a euro,“ uviedol Zabadal. Predstavitelia NBS však toto oslabenie koruny nevnímali dramaticky a do vývoja na trhu centrálna banka nezasiahla. „Koncom septembra zastihol korunu pád až na 9-mesačné minimum 43,900 SKK/EUR, ktorý zapríčinila pretrvávajúca neistota na finančných trhoch po útoku na USA,“ skonštatoval díler.

V závere roka sa Slovensko dočkalo zvýšenia ratingu od dvoch renomovaných ratingových agentúr, Standard & Poor’s a Moody ´s. Investori okamžite začali masívne kupovať korunu, čím kurz slovenskej meny voči euru v priebehu dvoch týždňov klesol až na 42,650 SKK/EUR, čo je najsilnejšia hodnota za posledné štyri mesiace.

Prognózy ekonomických analytikov predpovedajú v roku 2002 zrýchlenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s očakávanými výsledkami za rok 2001. Rozhodujúcim akcelerátorom rastu by pritom mal byť domáci dopyt podmienený najmä vysokými čistými reálnymi príjmami obyvateľstva spolu s uvoľnenou fiškálnou politikou. Analytici odhadujú budúcoročný rast HDP na úrovni od 3,5 do 3,7 %.

Podľa analytikov by mala výraznejšia zmena v budúcom roku nastať vo vývoji inflácie. Predpokladané zníženie rastu spotrebiteľských cien na úroveň 4 až 5 % bude vyvolané najmä vplyvom politicky motivovaných minimálnych zmien v oblasti deregulácie cien. Počas roka 2001 boli inflačné tlaky z dopytovej strany nízke a na rast spotrebiteľských cien vplývali najmä regulované ceny, ceny potravín a ropy.

Predpokladaný vývoj nezamestnanosti neočakáva výrazné zlepšenie aj napriek určitým signálom, že môže dôjsť k jej miernemu poklesu. Analytici sa totiž domnievajú, že produktivita práce nemôže dlhodobo rásť na úkor zamestnanosti. Vzhľadom na súčasný demografický vývoj analytici nepredpokladajú, že rast zamestnanosti prinesie rovnaký pokles nezamestnanosti. Priemerná disponibilná miera nezamestnanosti by pritom v roku 2002 mala byť na úrovni približne 17,9 %.

Najväčším prekvapením v tomto roku je pre analytikov výrazný prepad vo vývoji platobnej bilancie, najmä deficitu na bežnom účte. Túto skutočnosť ovplyvnilo najmä oživenie domáceho dopytu, reštrukturalizácia u významných exportérov, spomalenie ekonomík Európskej únie či masívny dovoz technológií a nepriaznivý cenový vývoj. Očakávaný schodok obchodnej bilancie v roku 2002 je podľa analytikov na úrovni 95 mld. Sk. Negatívne obchodnú bilanciu ovplyvní najmä rýchly rast konečnej spotreby domácností a ďalší rast medzispotreby. Rezervy sú naopak u významných exportérov.