ČLÁNOK




Slovenská ekonomika prežila pomerne rušný týždeň
9. apríla 2001

Slovenská ekonomika má za sebou pomerne živý týždeň. Týždeň, v ktorom sa úspešne zavŕšila privatizácia Slovenskej sporiteľne prevodom majoritného balíka jej akcií na rakúsku Erste Bank, ktorá za ne zaplatila zvyšnú sumu z kúpnej ceny 425 mil. EUR. Iný rakúsky subjekt, spoločnosť CDI Holding, nám však už urobil „menšiu radosť“. V pondelok totiž predložil Slovenským telekomunikáciám (ST) na splatenie zmenku v hodnote 500 mil. Sk zo súboru desiatich vlastných zmeniek v celkovej sume 40 mld. Sk, tzv. Ekeho zmeniek. ST tieto zmenky, ktoré v médiách v posledných dňoch veľmi vážne „konkurujú“ plynárenským Duckého zmenkám, považujú za podvodné. Firma CDI však takéto konanie telekomunikácií považuje za vydieranie a preto podala na podnik trestné oznámenie. Počas týždňa prispeli do databázy polročných výsledkov hospodárenia svojimi výsledkami ďalšie slovenské spoločnosti, medzi nimi aj viaceré banky. V závere týždňa priniesol po kratšej odmlke ďalšie údaje aj Štatistický úrad.

Podľa nich sa vo februári realizovali tržby za maloobchodný predaj v objeme 36,7 mld. Sk a v porovnaní s februárom 2000 vzrástli v stálych cenách o 6,1 %. Medziročné tempo rastu stavebnej produkcie, ktorá vo februári vzrástla na 4,6 mld. Sk, predstavovalo 11,1 %. Za dva mesiace sa realizovala stavebná produkcia v objeme 8,7 mld. Sk, čo je oproti rovnakému obdobiu minulého roku nárast o 11,3 %.

Z ďalších štatistík zaujal štvrťročný vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa informácií z rezortu financií jeho príjmy ku koncu marca predstavovali 49,978 mld. Sk, čo znamená plnenie celoročnej projektovanej úrovne na 27,68 %. Výdavky štátneho rozpočtu predstavovali 55,625 mld. Sk, čo je 25,54 % objemu plánovaného na celý tento rok. Rozpočtový schodok za prvý štvrťrok tak takmer sedemnásobne prevýšil úroveň schodku v rovnakom období minulého roka, keď dosiahol 5,7 mld. Sk. Jeho rozhodujúcu časť pritom spôsobili výdavky štátu na pokrytie nákladov spojených s reštrukturalizáciou vo výške 5,4 mld. Sk.

Na špici zverejnených výsledkov bánk boli koncoročné údaje o hospodárení Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa nich dosiahla centrálna banka v minulom roku zisk 7,39 mld. Sk pri výnosoch 42,23 mld. Sk a nákladoch 34,84 mld. Sk. Centrálna banka už počas minulého a začiatkom tohto roka odviedla v rámci preddavkov do štátneho rozpočtu 7 mld. Sk. Zostávajúci zisk 345,839 mil. Sk previedla do štátnej kasy koncom marca.

S ďalšími čerstvými údajmi prišla žilinská Prvá komunálna banka (PKB) v majoritnom vlastníctve francúzskej Dexie, ktorá skončila podľa predbežných výsledkov minuloročné hospodárenie so ziskom pred tvorbou opravných položiek a rezerv vo výške 640 mil. Sk. Banka by mala akcionárom vyplatiť vo forme dividendy 135 mil. Sk. Bilančná suma PKB predstavovala 19,780 mld. Sk, čo znamená medziročný pokles o takmer 2 %.

Najmenšia slovenská banka, banskobystrická Banka Slovakia, momentálne v privatizačnom procese, hospodárila v minulom roku s čistým ziskom 26,849 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 62 %. Bilančná suma banky vlani medziročne mierne vzrástla približne o 85 mil. Sk na koncoročnú úroveň 4,145 mld. Sk.

Investičná a rozvojová banka, ktorá má za sebou dvojročnú nútenú správu NBS očakáva za uplynulý rok zisk na úrovni niekoľkých desiatok miliónov korún. Ku koncu marca splatila z celkového takmer 11-miliardového objemu vkladov najväčších inštitucionálnych vkladateľov Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne a Všeobecnej úverovej banky, takmer 4 mld. Sk. S najvýznamnejšími vkladateľmi tiež dohodla podmienky nových vkladov v nižšom objeme a s dlhšou maturitou. Súbežne s týmito vkladovými obchodmi IRB tiež predala časť tzv. reštrukturalizačných dlhopisov zo svojho portfólia v objeme 3,26 mld. Sk. Pôvodne do portfólia reštrukturalizovanej IRB smerovalo 6,4 mld. Sk z celkového takmer 105-miliardového objemu reštrukturalizačných bondov emitovaných Ministerstvom financií SR. Banka podľa jej predstaviteľov pri predaji týchto bondov nešla pod ich nominálnu hodnotu.

Uplynulý týždeň obohatila aj mediálna prestrelka medzi Sociálnou poisťovňou a Ministerstvo zdravotníctva (MZ) ohľadom prostriedkov, ktoré mal rezort doručiť poisťovni v rámci oddlženia zdravotníckych zariadení. Na základe uznesenia vlády malo MZ podľa Sociálnej poisťovne odviesť do tejto inštitúcie približne 1,6 mld. Sk, podľa MZ je však poskytnutie tejto čiastky viazané na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Sociálna poisťovňa však takéto tvrdenia odmieta.

Vo štvrtok priniesli médiá správu o tom, že Slovenská sporiteľňa a Credit Suisse First Boston ponúkli investorom na medzinárodných a domácich finančných trhoch dlhopisy v hodnote takmer 11 mld. Sk. Ide o emisie dlhopisov, výnos z ktorých by mal predstavovať úver Fondu národného majetku SR (FNM). Z poskytnutého úveru by mal fond použiť 5,1 mld. Sk na vyplatenie splátky úveru za Vodohospodársku výstavbu Bratislava a zvyšné prostriedky, ktoré by sa mali na účte FNM objaviť 12. apríla, by mali byť použité na výplatu dlhopisov FNM. Emisia dlhopisov je krytá poskytnutou štátnou zárukou za fiduciárny úver pre FNM v objeme 250 mil. EUR.

V pondelok odporučila Porada ekonomických ministrov vláde schváliť návrh na rozhodnutie o privatizácii SPP, š.p. Materiál obsahuje návrh na založenie akciovej spoločnosti a na rozdelenie akcií SPP na dve časti. V trvalej účasti štátu ostane 51-percentný balík akcií SPP a zvyšných 49 % akcií bude ponúknutých na predaj. Podľa ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku Márie Machovej, ostane 51-percentný balík v portfóliu Fondu národného majetku, výkon akcionárskych práv k týmto akciám by mal však fond previesť na Ministerstvo hospodárstva SR.

Hodnota majetku SPP, ktorý by sa mal vložiť do novovytvorenej akciovej spoločnosti, predstavuje 57,516 mld. Sk. Do privatizácie vstupuje majetok všetkých dvanástich odštepných závodov SPP. O spôsobe privatizácie 49-percentného balíka akcií musí ešte rozhodnúť slovenský vládny kabinet.

Vláda na svojom stredajšom zasadaní schválila návrh zákona o Železničnej spoločnosti, a.s. (ŽS), ktorý by mal vstúpiť do platnosti 1. júla. Podľa navrhovaného zákona by mala ŽS vzniknúť odčlenením od Železníc SR. Kým v správe železníc by ostalo budovanie a údržba tratí, násypov, budov a ochranných pásiem, nová spoločnosť bude zabezpečovať prepravu. Zákon by umožnil vstúpiť na trh aj iným subjektom na základe licencií. Vydávať by ich mal plánovaný Štátny dráhový úrad, ten preberie aj kompetencie cenotvorby. Postupom času by mohol do ŽS, ktorá bude akciovou spoločnosťou so stopercentnou účasťou štátu v správe MDPT, vstúpiť aj zahraničný investor.

Vládny kabinet tiež schválil štátnu záruku za úver pre Slovenské elektrárne (SE) na splácanie starej dlhovej služby v objeme 3 mld. Sk s päťročnou splatnosťou. V konzorciu jeho poskytovateľov sú Citibank, a.s., Tatra banka, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s. SE požadujú na tento rok štátne záruky za úvery v objeme 10,1 mld. Sk. Sumu 2 mld. Sk predstavujú záväzky z pozastavenia činnosti Združenia Dunaj voči Vodohospodárskej výstavbe Bratislava. Zvyšných 8,1 mld. Sk sú zdrojové nekryté splátky istiny úrokov z úverov zo štátnou zárukou, hlavne za 1. a 2. blok Jadrovej elektrárne Mochovce.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 9. 2020

USD 1,171 0,001
CZK 27,233 0,085
GBP 0,912 0,003
HUF 365,530 0,170
CAD 1,568 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS