ČLÁNOK




Sloboda volby s otáznikom
11. mája 2003

O dôchodkovej reforme sa hovorí už niekolko rokov. Je to vdacná téma pre kritikov súcasného systému dôchodkového zabezpecenia, ale aj pre tých, co argumentujú nevyhnutnými a potrebnými zmenami, ktoré sociálne zabezpecenie zmenia na sociálne poistenie.

Používajú sa slová ako neudržatelnost, sloboda, spravodlivost, zásluhovost, vyšší príjem v starobe, zodpovednost jednotlivca, nevyhnutná zmena, nižšie odvody, vyšší vek odchodu do dôchodku, kapitalizácia, povinný a dobrovolný.

Dôchodková reforma je vábnicka aj strašidlo, ktoré obchádza nielen Slovensko, ale aj Európu. Tento problém je diskutovanou témou vo všetkých okolitých krajinách, dokonca aj v susednom Rakúsku. V žiadnej krajine sa nezaobíde bez problémov s tým spojených. Ide o citlivú tému, ktorej navyše málokto dokonale rozumie. Hovoríme totiž o systéme nielen sociálnych, ale najmä ekonomických faktorov, ktoré reformu bud akcelerujú, alebo brzdia. O tom, aká by mala byt jej konecná podoba, by mali rozhodnút politici spolu s ekonómami. Ak sa budú navzájom pocúvat, dokážu aj obcanom vysvetlit plusy a mínusy reforiem. Najdôležitejšie bude pri súcasných návrhoch reformy odpovedat na otázku, co je pre koho výhodnejšie. Podla coho by sa mali eventuálne obcania rozhodovat. A bude skutocne kapitalizacný pilier výhodnejší?

Co hovorí koncepcia

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ludovít Ka-ník jednoznacne chce byt a zrejme aj bude mužom reformy na Slovensku. A to aj pre tých obcanov, co do systému sociálneho poistenia budú vstupovat, aj pre tých, ktorí si už niekolko rokov platia sociálne zabezpecenie. Vlastne ani nie tak sebe ako svojim rodicom, kedže v súcasnosti ide najmä o platby v rámci medzigeneracnej solidarity. Každý obcan ocakáva od reformy zmeny k lep-šiemu. Jednoducho, ak už robíme zmeny, tak nech to prinesie úžitok, ciže vyšší dôchodok. Ale o takej citlivej téme sa radšej nediskutuje.

Zavedenie kapitalizacného piliera totiž ešte neznamená zvýšenie dôchodkov! Práve naopak, podla názoru niektorých ekonómov môže práve zavedenie druhého piliera v konecnom dôsledku znížit dôchodky. Náklady na správu a cinnost dôchodkových spolocností môžu byt v prvých rokoch omnoho vyššie ako konecné výnosy. Po druhé, ak sa viac ako pätdesiat percent ekonomicky aktívnych obcanov rozhodne odíst z priebežného systému do kapitalizacného piliera, neúmerne sa zvýši deficit priebežného systému. V prvých rokoch by teda bolo výhodnejšie, ak by sa do kapitalizacného systému prihlasovali naozaj iba tí, pre ktorých bude systém podla návrhu povinný.

Reforma dôchodkového zabezpecenia je velmi zložitý problém. Treba o nej diskutovat skôr, ako budú o súvisiacich zákonoch rozhodovat poslanci v parlamente.

Kto chce diskutovat, musí vediet, o com hovorí.

Ak reformu plánujú „spustit“ už zaciatkom roku 2004, je skutocne málo casu na to, aby sme celú reformu a zákony zhodnotili dostatocne a zodpovedne. O com by sme teda mali vediet ešte pred tým, ako sa pustíme do diskusie?

Koncepcia ponúka obcanom zmenu. Sloboda volby však spocíva v rozhodovaní typu: áno alebo áno. Iste, viacerí sa môžu rozhodnút, ci zostanú v tom zaznávanom a ohováranom priebežnom systéme, alebo dajú prednost kapitalizacnému sociálnemu poisteniu. Celý systém dotvára tretia cast, ktorou je doplnkové dôchodkové poistenie. Prvé dva piliere by mali byt „povinné“ a tretí zostáva dobrovolným.

Sila rozhodnutia

Priebežný, ciže I. pilier v systéme sociálneho poistenia, bude však podla návrhov zákona o sociálnom poistení predsa len o trochu spravodlivejší ako doteraz a bude viac zohladnovat aj výšku príjmu. Môže v konecnom dôsledku zvýšit príjem budúcich dôchodcov. Nevýhodou súcasného priebežného systému je vysoká solidarita, a teda aj nízka primeraná náhrada príjmu v starobe.

Nový priebežný dôchodkový systém by mal poskytovat dávku sociálneho poistenia v závislosti od poctu rokov prispievania do systému a výšky príjmov, podla ktorých platil obcan príspevky. Takže by sa mali modifikovat podla zásluh, výšky príjmov a odpracovaných rokov aj dôchodky. Výška vymeriavacieho základu by však podla návrhu zákona mala byt vyššia o osemtisíc korún, ciže o pomernú sumu by mali narást aj odvody pre obcanov s vyšším príjmom. Takže napokon výška odvodov ovplyvní výšku budúceho dôchodku, v tom bude tá zásluhovost.

Náklady na zachovanie priebežného systému sociálneho poistenia nebudú rást, predpokladá sa, že správny fond Sociálnej poistovne sa nebude zvyšovat. Bude treba iba zabezpecit kvalitný a zodpovedajúci informacný systém, ktorý bude schopný sledovat osobné úcty poistencov. Valorizácia dôchodkov by mala byt v budúcnosti automatická po splnení zákonných dôvodov, akými je napríklad miera inflácie.

Aj ked sa pocas predstavovania reformy casto hovorí o tom, že v budúcnosti sa bude môct obcan rozhodnút sám, kedy odíde do dôchodku, nie je to celkom tak. Táto budúcnost je totiž vzdialená tak 30 až 40 rokov. V prvých rokoch dôchodkovej reformy sa bude nadalej zvyšovat vek odchodu do dôchodku. Predpokladá sa, že konecný verdikt bude o pár rokov zniet pre mužov i ženy – 65 rokov.

Po takýchto zmenách, ktoré, mimochodom, už do medzirezortného pripomienkovania predkladal aj bývalý minister Peter Magvaši, by bol priebežný systém prijatelnejší a najmä výhodnejší pre väcšiu cast obcanov, ktorí už viac rokov prispievajú do Fondu sociálneho zabezpecenia Sociálnej poistovne.

Naozaj viac?

Casto sa argumentuje, že reforma má za ciel „zvýšit“ úroven dôchodkov. Ak túto vetu vytrhneme z kontextu koncepcie reformy, naozaj by sme sa mohli domnievat, že po reforme budú vyššie dôchodky. Nie je to celkom tak.

Obcan skutocne môže po reforme dosiahnut v starobe vyšší príjem, ale iba za predpokladu, že využije všetky ponúkané možnosti nového systému sociálneho poistenia.

Kapitalizácia úspor nezvýši dôchodky. Aj tí obcania, ktorí sa rozhodnú pre druhý pilier, budú ako dôchodok dostávat približne polovicu, ak nie ešte menej z predchádzajúceho príjmu. Závisí to od toho, kolko rokov a akú sumu si budú odkladat, v akom case sa rozhodnú odkúpit anuitu (ciže vlastné úspory aj z výnosmi) a na kolko rokov poberania dôchodku sa rozhodnú.

Základným predpokladom výhodnosti kapitalizácie sociálneho sporenia má byt výnosnost aktív. Ciže zhodnocovanie financných prostriedkov, ktoré si bude obcan ukladat do fondov dôchodkovej správcovskej spolocnosti, a nie do Sociálnej poistovne. Do dôchodkových správcovských spolocností by mal obcan platit desat percent z príjmov. Pre tých, co zacínajú na pracovnom trhu, bude vstup do kapitalizacného piliera povinný, všetci ostatní sa budú môct rozhodnút.

Co je výhodnejšie

Co má ovplyvnovat rozhodnutie? Nuž, mali by to byt pravdivé informácie o výhodách a nevýhodách takého kroku. V koncepcii reformy si ministerstvo nechalo otvorené dvierka na diskusiu, pretože predložilo viaceré alternatívy. Ani na ministerstve neexistuje jednotný názor na reformu, jej razanciu, a najmä niet zatial dostatok analýz o tom, ako by to mohlo skoncit.

Náklady na vznik nových dôchodkových spolocností, ktoré by mali zhromaždovat a zhodnocovat úspory obyvatelstva, môžu v konecnom dôsledku znížit výšku dôchodkov o 20 až 35 percent podla toho, kolko percent z aktív by tvorili náklady. Dnes majú verejnoprávne inštitúcie na správu priemerne tri percentá z objemu získaných financných prostriedkov. V Cile, v krajine, kde zo dna na den zaviedli kapitalizacný pilier, predstavovali náklady na reformu v pociatocných rokoch

12 percent z objemu investovaných aktív. V slovenskej koncepcii sa predpokladá, že dôchodkové správcovské spolocnosti budú cerpat na správu iba jedno percento z aktív.

Výnosnost aktív v slovenských dôchodkových spolocnostiach nebude podla predpovedí ekonómov vyššia než štyri percentá – a to je už možno nadhodnotená suma. Náklady na reformu tak môžu byt vyššie ako jej prínosy. Výnosnost aktív v penzijných fondoch v ekonomicky vyspelých krajinách nie je vyššia ako šest percent. Navyše, ak sa do kapitalizacného piliera aj vplyvom reklamy prihlási približne polovica obcanov, bude deficit v Sociálnej poistovni predstavovat rocne približne 25 mld. Sk. Na reformu máme zatial k dispozícii iba 65 mld. Sk. Dalšie príjmy z privatizácie sú otázne a v štátnom rozpocte sa neráta velkými dotáciami dôchodkového systému, kedže sme sa v súvislosti so zamýšlaným vstupom do Európskej únie zaviazali znižovat deficit štátneho rozpoctu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS